Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF) sa študijný program farmácia vyučuje od akademického roka 2006/2007. Aktuálne študuje farmáciu vo všetkých ročníkoch 424 študentov, končiť by malo 70 z nich. Medzi záverečnými prácami sa každý rok nájdu zaujímavé pohľady na problematiku farmácie.
Primárnou úlohou lekárnikov bolo kedysi zabezpečovanie a príprava liečiv. Dnes musí pacientovi poskytnúť aj kvalifikovanú informáciu a poradenstvo. Jeho orientácia sa postupne zmenila z liečiva na pacienta. Mgr. Martina Vrbjarová ukončila vlani päťročné štúdium diplomovou prácou, v ktorej porovnávala úlohu farmaceutov z pohľadu študentov vykonávajúcich prax v lekárni a z pohľadu pacientov. Školiteľkou práce bola PharmDr. Iveta Štempeľová.
„Mojím cieľom bolo priblížiť historický vývoj lekárnickej profesie a s ním súvisiace zmeny funkcií, ktoré lekárnik vykonával od prvotnej remeselníckej profesie až po súčasného konzultanta či poradcu lekára a pacienta. Sledovala som poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti so zameraním na výdajnú, dispenzačnú, konzultačnú a poradenskú činnosť, ale aj vzdelávanie lekárnikov, či výzvy a požiadavky, ktoré na zdravotnícke povolanie farmaceut kladie legislatíva. V praktickej časti som na základe dotazníkových prieskumov vyhodnotila názory, postoje a stupeň informovanosti dvoch skupín respondentov (študentov a pacientov) na vzdelanie, odbornosť a spoločenské postavenie farmaceutov, ich ľudské kvality a požiadavky, ktoré súvisia s vykonávaním tejto profesie,” vysvetľuje Martina Vrbjarová.
Takmer tri štvrtiny respondentov vnímali, že pri ľahšom zdravotnom probléme sú pacienti ochotní konzultovať svoj zdravotný stav s farmaceutom skôr, ako navštívia lekára. Dôvodom je dostatočné vzdelanie farmaceutov v oblasti liekov a farmakoterapie a lepšia dostupnosť, keď sa chcú vyhnúť dlhému čakaniu u lekára.
Mnohí pacienti nevedia o vzdelaní lekárnikov a službách poskytovaných v lekárňach, sťažujú sa na nedostatok času. Dobré skúsenosti s poradenstvom majú pri výdaji liekov neviazaných na predpis, kde lekárnika vnímajú ako prívetivého odborníka ochotného pomôcť. Pri opisovaní zlých skúseností dominuje nedostatok informácií. „Klientom prekáža aj to, že lekárnici odporúčajú drahšie varianty liekov alebo preferujú len produkty danej lekárne. Domnievam sa, že tieto problémy vznikajú aj pre nedostatok času a marketingovým praktikám, ktoré sa v lekárni uplatňujú,“ dodáva Martina Vrbjarová. Prieskum ukázal, že viac ako polovica pacientov nevedela, že v lekárni sa robia aj biochemické a fyzikálne vyšetrenia v rámci primárnej prevencie, hoci farmaceuti sú na to odborne spôsobilí a zo zákona je to aj ich povinnosťou. „Možnosťou, ako zvýšiť počet vyšetrení, je rozšírenie služieb vo vybraných lekárňach, ktoré by boli odborne, personálne i prakticky vybavené. Pomohli by informačné letáky pre pacientov.”
„Výsledky prieskumu sa nedajú zovšeobecniť. Napriek tomu som presvedčená, že odrážajú aktuálny stav a svedčia o tom, že treba neustále budovať dôveru medzi pacientmi a farmaceutmi, napríklad osvetovými kampaňami na pozdvihnutie povedomia o profesii farmaceutov,” dodáva Mgr. Martina Vrbjarová.
A viete, aké zmeny by klienti privítali? Viac trpezlivosti pri senioroch a diskrétnejší prístup k pacientovi. Mať vždy v lekárni aj skúsenejšieho kolegu. Vo vybraných lekárňach služby rozšírené o niektoré očkovania či odber krvi. Osobitné dvere na príchod a odchod. Proklientsky a individuálny prístup s možnosťou pýtať sa a konzultovať nežiaduce účinky liekov. Možnosť poradenstva aj v oblasti alternatívnych liekov. Viac oduševnenia pre túto profesiu. Prijímanie spätnej väzby od zákazníkov/pacientov.
Text a foto:
Mgr. Zuzana Bobriková
Článok bol uverejnený v májovom čísle časopisu Lekárnik
