Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý vedie hlavný hygienik, má širokú pôsobnosť, avšak do povedomia verejnosti sa dostal najmä počas pandémie, kedy mal na starosti opatrenia na zamedzenie šírenia covidu a príslušné vyhlášky. Na tomto úrade majú za sebou ťažké obdobie, počas ktorého musel nejeden z vyše 2200 zamestnancov zmeniť svoju pracovnú náplň a pomôcť kolegom dohľadávať kontakty či odpovedať ľuďom na call centre. Ľudia však dodnes zastavujú PhDr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD., MPH, MHA na ulici a pýtajú sa ho na pandémiu. Aj my sme ho na chvíľku zastavili a opýtali sme sa ho pár otázok.
Asi to nebude jednoduché, ale keby ste mali opísať prácu hlavného hygienika piatimi vetami, čo by ste povedali?
Všetky moje povinnosti, kompetencie a zodpovednosti vyplývajú zo zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Verejnosť za posledné dva roky vnímala, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydáva vyhlášky a opatrenia v rámci protipandemických opatrení, no nie je to len o tom. Naša pôsobnosť je veľmi široká. Spomeniem napríklad oblasť epidemiológie, hygienu detí a mládeže, hygienu životného prostredia, či preventívne pracovné lekárstvo. Vykonávame štátny zdravotný dozor v zariadeniach spoločného stravovania a ubytovacích zariadeniach, kontrolu pitnej vody a vody na kúpanie, sú tam laboratórne činnosti, národné referenčné centrá. Je to celé spektrum činností a nie sme zameraní iba na jednu oblasť.
Ktorá vec je tá, na ktorú ste hrdý vo svojej práci/kariére?
Som hrdý na svojich spolupracovníkov – u nás na ÚVZ, aj na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktorých máme 36. Títo ľudia urobili veľký kus práce a doslova obetovali svoje súkromné životy počas pandémie a zodpovedne pracujú každý deň. Veľmi si vážim aj spoluprácu členov konzília odborníkov, ktorí na riešení pandémie vytrvalo participovali.
Ako sa zmenila práca na ÚVZ nástupom pandémie?
Dostali sme sa viac do pozornosti verejnosti a médií: predtým nás vnímali len ako úrad, na ktorý potrebovali ísť, ak museli dostať potrebné povolenia (napr. podnikatelia). Ľudia sa nestíhajú čudovať, aké všetky oblasti z pohľadu ochrany zdravia zastrešujeme.
Naša práca sa zmenila aj z dôvodu, že sme v súvislosti s pandémiou zavádzali nové metodiky/diagnostiky na prítomnosť SARS-CoV-2, ktoré tu dovtedy neboli, napr. PCR, antigénové testy. Zaviedli sme sekvenáciu vzoriek, vyšetrenie odpadových vôd na prítomnosť SARS-CoV-2, vyvinuli sme nový informačný systém, kde sa všetky hlásenia, respektíve potvrdené prípady COVID-19 zaznamenávajú.
Veľký nápor bol aj na mediálny odbor úradu a ďalšie odborné útvary, ktoré chystali stanoviská pre médiá a verejnosť. Náš právny odbor bol kľúčový pri tvorbe opatrení a vyhlášok. Museli sme však pristúpiť aj k tomu, že pandémiu pomáhali riešiť aj iné odbory a oddelenia, ktoré sa predtým venovali inej práci (daní zamestnanci odpovedali na početné otázky verejnosti a pomáhali pri dohľadávaní úzkych kontaktov pozitívnych prípadov). Museli sme flexibilne reagovať na situáciu, aby sme ju zvládli. Niektoré dni boli veľmi ťažké.
Do povedomia laickej verejnosti ste sa dostali najmä počas pandémie. Prichádzali ste často s obmedzeniami, ktoré mali zamedziť šíreniu COVID-19. Stretávali ste sa preto s nepríjemnými reakciami zo strany občanov. Ako ste to zvládali?
Tým, že sa dostanete do pozornosti verejnosti a médií a tým, že sa podpisujete pod dôležité vyhlášky a opatrenia, sa to, samozrejme, dalo čakať. Obmedzovali sme ľudí častokrát v ich bežných činnostiach a nie každý pochopil, že vyhlášky vydávame z dôvodu ochrany ich zdravia a životov. Snažili sme sa o to, aby neboli preplnené nemocnice, aby sme situáciu zvládali. Ľudia museli nosiť rúška/respirátory, mali sme vyhradené hodiny pre seniorov, boli zakázané alebo obmedzované hromadné podujatia, niektorí ľudia nemohli podnikať a pod., takže bolo pochopiteľné, že boli nahnevaní a frustrovaní. Niektorí to zosobnili na mňa, regionálnych hygienikov, v podstate na pracovníkov úradov verejného zdravotníctva.
Zažil som aj pár nepríjemných stretnutí, keď mi ľudia nadávali, ale našťastie, k fyzickému útoku nedošlo. Snažil som sa pochopiť týchto ľudí a nebyť negatívny. Musím však povedať aj to, že takto reagovala podstatná menšina. Ľudia väčšinou opatrenia chápali a pochopili, o čo ide, aj vďaka nášmu informovaniu a správam zo zahraničia.
Je z obdobia pandémie niečo, čo by ste teraz urobili inak?
Vždy sme sa snažili nastaviť opatrenia čo najlepšie. S odstupom času možno bude priestor na zhodnotenie toho, čo sa dalo urobiť lepšie, ale v situácii, v ktorej sme sa nachádzali, a za využitia dostupných informácií sme sa snažili s maximálnou obozretnosťou nastaviť opatrenia správne. Keby sme mali vtedy informácie, ktoré máme dnes, možno by sme niečo urobili inak, keď už vieme, aké to malo dopady, lenže vtedy sme tieto informácie nemali.
Čo bude na jeseň? Vrátia sa opatrenia?
To je dobrá otázka. Zásadné fakty sa však nedajú predpovedať. Vyzerá to tak, že vírus bude buď sezónny, alebo endemický. Stále sa zatiaľ vyskytuje vo svete, takže nepredpokladám, že by úplne vymizol. V nejakej forme bude určite v populácii cirkulovať. Čo však chcem určite povedať je, že pandémia stále trvá. Pandémiu vyhlasuje a odvoláva Svetová zdravotnícka organizácia a tiež upozorňuje na to, že ešte neskončila. Stále majú niektoré krajiny vo svete problémy a naozaj máme skúsenosti z posledných rokov, že na jeseň chorobnosť, hospitalizácie, ťažké prípady a úmrtnosť stúpajú. Otázka je, ako sa bude správať dotyčný variant/kmeň, ktorý bude v populácii prevládať.
Aktuálne sa vo svete objavila ďalšia hrozba – opičie kiahne. Aj keď epidemiológovia nepredpokladajú ďalšiu pandémiu, skôr lokálne ohniská, iste sa na to v ÚVZ pripravujete. Ako?
Opičie kiahne sú ochorenie, ktoré sa vyskytuje v západnej a časti strednej Afriky a do iných častí sveta je importované. Očakávame, že aj na Slovensku sa objaví importovaný prípad, tak ako to vidíme v susedných krajinách, ale vedci sa zatiaľ zhodujú na tom, že tento vírus nemá zatiaľ pandemický potenciál. Opatrenia sú: čo najskôr identifikovať prípad, respektíve izolovať ho a aj osoby, ktoré prišli do kontaktu s ním. Náš úrad sa, samozrejme, pripravuje – vieme tento vírus sekvenovať a pripravujeme PCR diagnostiku. Následne už bude na infektológoch, aby nastavili liečbu.
Opičie kiahne nie sú nové ochorenie, prečo sa teda o nich začalo hovoriť ako o hrozbe?
Každých 5 rokov sa objaví nejaké ochorenie, ktoré je reálne hrozbou a rezonuje aj v médiách – vtáčia chrípka, pandemická chrípka, MERS koronavírus, ebola, zika vírus. Tentokrát sú to opičie kiahne, takže ľudia spozorneli.
Pravé kiahne (vírus varioly) v minulosti spôsobovali množstvo úmrtí vo svete. Našťastie, boli eradikované. Pri tomto ochorení môže byť klinický obraz čiastočne podobný, avšak závažnosť ochorenia je podstatne nižšia. Niektorí ľudia si to možno spájajú aj s pravými kiahňami a v súčasnosti, keď sa objaví takáto nákaza, tak laická aj odborná verejnosť spozornie a zaujíma sa o informácie.
Verejnosť spozornela aj preto, lebo sa tento vírus začal objavovať mimo endemických oblastí. Po pandémii sa opäť začalo cestovať a vírus sa tak dokáže v priebehu niekoľkých hodín preniesť do inej časti sveta.
Doteraz sme poznali najmä malé a krátkodobé epidémie, môžeme však očakávať, že sa v terajšom svete bude častejšie vyskytovať nejaká nová pandémia?
Pandémia COVID-19 bola prvou pandémiou, kedy WHO vyhlásila pandémiu infekčného ochorenia iného ako chrípky. Môžeme očakávať, že ani chrípka nepovedala svoje posledné slovo. Aj ja mám trošku obavy, akým spôsobom sa bude vyvíjať nadchádzajúca chrípková sezóna. Počas covidu sme nezaznamenali veľké epidémie chrípky, na ktoré sme boli zvyknutí. Vírusy chrípky majú veľkú schopnosť mutácie, preto ich netreba podceňovať, ale treba byť obozretní aj čo sa týka prevencie. Ľudia, ktorí patria medzi rizikové skupiny, by mali zvažovať očkovanie proti chrípke. Nebol by som rád, ak by to bolo vnímané tak, že pre koronavírus povedala chrípka posledné slovo.
Pripravujú sa legislatívne zmeny na to, aby mohli lekárnici v lekárni očkovať pacientov, napr. aj proti chrípke. Čo na to hovoríte?
Tak, ako majú pacienti dôveru v lekára, majú dôveru aj v lekárnika, keď si idú vyberať lieky a poradiť sa s ním. V niektorých krajinách to funguje, preto nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť aj na Slovensku. Lekárnici majú zdravotnícke vzdelanie a ak sa zmení legislatíva, pripravia sa pre nich očkovacie kurzy a budú na to pripravení aj priestorovo, myslím si, že by to zvládali. Vnímam to ako zvýšenie dostupnosti očkovania. Počas pandémie by bola opäť vyššia kapacita očkujúcich osôb. Verím, že by to zvýšilo aj zaočkovanosť proti chrípke, ak by pacienti nemuseli ísť k lekárovi, ale v rámci návštevy lekárne by mohli absolvovať očkovanie aj tam.
Z akých zahraničných trendov by si mohlo Slovensko brať príklad v oblasti verejného zdravotníctva?
Slovensko a Česko mali spoločnú históriu aj v rámci verejného zdravotníctva, preto si myslím, že základy sú veľmi dobre nastavené, ale, samozrejme, netreba zaspať v určitej fáze, ale treba sa pozrieť aj na trendy zo zahraničia – aby bola práca efektívna, aby sa zamerali na určité problémy populácie a pod. V západných krajinách je postavenie verejného zdravotníctva vysoko cenené a my zápasíme v súčasnosti stále aj s personálnymi problémami. Skúsení ľudia odchádzajú do dôchodku a náhrada mladými ľuďmi je veľmi ťažká. V zahraničí majú často lepšie metodiky, prístroje, personálne zabezpečenie a toto by bolo treba posilniť aj u nás, ale je to problém celého zdravotníctva. Na Slovensku by sme mali nastaviť taký systém, ktorý by bol pre mladých ľudí zaujímavý a motivujúci.
Je letná sezóna, kedy ÚVZ a RÚVZ okrem činností vo verejnom zdravotníctve vykonávajú napríklad aj monitoring aktivity kliešťov, kontrolu kvality vody na verejných kúpaliskách či sledujú peľovú situáciu. O zisteniach potom informujete často v tlačových správach. Ako reaguje verejnosť na publikované informácie?
Dlhodobo si udržujeme komunikačný štandard, v ktorom informujeme širokú verejnosť o dôležitých a zaujímavých faktoch. Rozdiel je ten, že keď sme pred pandémiou komunikovali nejaké informácie, k ľuďom sa dostali, ale Úrad verejného zdravotníctva si zamenili napríklad za Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prípadne za iný a dostalo sa to iba k určitej skupine ľudí. V súčasnosti komunikujeme rovnako ako pred pandémiou, ale teraz ľudia spozornejú na pojem Úrad verejného zdravotníctva, potom si pozrú, čo hovoríme, a zistia, že máme široký záber v rámci verejného zdravotníctva. Následne prichádzajú k nám na tlačový odbor ich otázky. Občania už zistili, že hygienik na regionálnej alebo na centrálnej úrovni ich sprevádza v priebehu dňa pri bežných činnostiach, ktoré robia. Ľudia z ÚVZ sa vždy budú snažiť poskytnúť ľuďom adekvátne a overené informácie, ktoré budú potrebovať. Informácie sa snažíme posúvať verejnosti, ale tým nikdy nechceme vyvolávať nejakú paniku.
Letnou témou sú napr. kliešte. V ktorých regiónoch je aktuálne vysoká aktivita kliešťov?
ÚVZ prioritne sleduje ohniská výskytu nákazy kliešťovou encefalitídou a výskyt boreliózy. Celkovo aktivitu kliešťov monitoruje Slovenská akadémia vied, ale aj niektoré naše regionálne úrady. Treba však povedať, že kliešte sa vyskytujú po celom území Slovenska a väčšina krajiny patrí do endemických oblastí. Z nášho pohľadu je veľmi dôležité odsledovať, ktoré kliešte sú infikované – spôsobujú zápal mozgových blán, kliešťovú encefalitídu (KE). Snažíme sa informovať širokú verejnosť o tom, ako sa chrániť – očkovanie proti KE, používanie repelentných prípravkov a nosenie správneho oblečenia. Keď si človek nájde kliešťa, je dôležité jeho správne a rýchle odstránenie.
Na Slovensku máme 36 regionálnych ÚVZ. Sú tieto RÚVZ „nezávislé” alebo ich činnosť riadi hlavný hygienik? Resp. ako sa zabezpečuje informovanosť a komunikácia oboma smermi?
S regionálnymi hygienikmi sme v dennom a úzkom kontakte. Vzájomne si vymieňame informácie. Oni majú svoju kompetenciu v príslušných okresoch, ale ak je nejaký problém, ktorý presahuje región, tak to riešime spolu. RÚVZ majú vlastnú právnu subjektivitu, vydávajú rozhodnutia ako prvostupňový orgán a my sme druhostupňový odvolací orgán (ak sa osoba odvolá voči rozhodnutiu).
Čo si myslíte o lekárnikoch na Slovensku?
Lekárnické povolanie vnímam ako veľmi dôležité. Lekárnici sú vzdelaní ľudia, ktorí majú zdravotnícke vzdelanie. Štúdium farmácie je ťažké a nadobudnuté poznatky potrebujú lekárnici počas celého výkonu povolania – výdaj liekov, interakcie, individuálna príprava liekov, atď. Aj keď pacientovi lieky predpíše lekár, nemôže obísť ten „článok” lekárnika, ktorý mu dané lieky vydá s potrebnou dispenzáciou. Pacienti majú s lekárnikmi dobré vzťahy rovnako ako s lekármi a nikto ich nesmie vnímať ako predavačov vitamínov.
Keď „odložíte“ svoju funkciu hlavného hygienika, čomu sa rád venujete?
Voľného času veľa nie je, ale ak ho mám, snažím sa ho venovať rodine. Mám veľmi rád hlasnú elektronickú hudbu, čo asi neteší mojich susedov (smiech). Vždy ma zaujímala aj história – starovek a stredovek, preto si rád prečítam odbornú literatúru. No a keďže som vyštudoval prírodovedeckú fakultu, mám veľmi rád aj pobyt v prírode.
Ďakujem za rozhovor!
rozhovor bol uverejnený v časopise Lekárnik 6/2022
spracoval: Mgr. Ján Zošák
