PHARM. JESÚS AGUILAR SANTAMARIA, prezident PGEU
Regulované lekárenstvo v Španielsku: „staviame zdravie pred biznis!“
„V našej krajine vďaka regulácii farmácie podľa zásad geografického a demografického plánovania, vlastníctva liekov a vydávania liekov v lekárňach lekárnikmi, k dnešnému dňu nedošlo k vstupu falšovaného lieku do legálneho liekového reťazca.“ – prezradil nám v rozhovore generálny riaditeľ Asociácie lekárnikov v Španielsku a od januára 2018 nový prezident PGEU Jesús Aguilar Santamaria. V Španielsku je lekárnik majoritným vlastníkom lekárne, ktorú si podľa platných demograficko-geografických kritérií môže otvoriť 250 metrov od najbližšej lekárne a v mieste, kde na jednu lekáreň pripadá 2 800 obyvateľov.
Prezident PGEU Pharm Jesús Aquilar Santamaria a generálna tajomníčka PGEU Juraté Švarcaité Mpharm, MSc.
Ako funguje lekárenstvo v Španielsku sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Prečo v posledných rokoch došlo k zavretiu niekoľkých lekární v Španielsku? 72 % lekární v Španielsku sa nachádza vo vidieckych oblastiach, bolo toto dôvodom, či skôr hospodárska kríza spolu s klesajúcim počtom populácie?
Opatrenia prijaté počas krízy zasiahli celú spoločnosť veľmi tvrdo. Prijaté opatrenia zasiahli najmä lekárne, ktoré napriek problémom vykazovali príznaky obrovskej solidarity a zostávajú na strane pacienta, dokonca aj v najhorších situáciách, ktoré výrazne zasahovali do ekonomiky lekární. V súčasnosti existuje takmer 1.000 lekární, ktoré sú ekonomicky životaschopné, a to vo vidieckych aj mestských oblastiach. V prípade miest je pokles počtu obyvateľov ďalším faktorom, ktorý spôsobuje vážne problémy mnohým lekárňam.
Platia v Španielsku demografické a geografické kritériá pre vznik nových lekární?
V Španielsku existujú geografické a demografické kritériá pri otvorení nových lekární. Ako som už spomenul, strata populácie v mnohých jadrách ohrozuje prežitie mnohých lekární a z našej organizácie sa snažíme nájsť riešenia, ktoré umožnia jeho kontinuitu a zaručia prístup k liekom pre tieto populácie.
Ako vnímate liberalizáciu systému v lekárenstve? Na Slovensku môže lekáreň vlastniť aj nelekárnik, aký máte na to názor vy a aké máte odporúčania pre Slovensko?
Je známe, že v Európe je každý štát kompetentný organizovať svoje zdravotné služby s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia obyvateľstva. Zdravotnícke orgány každej krajiny by preto mali zhodnotiť, ktorý model je najlepším pre zaručenie dostatočnej záruky primeranej odbornej zdravotnej starostlivosti a dodania liekov svojmu obyvateľstvu.
V našom prípade sa Španielsko rozhodlo pre nezávislý model lekárne, ktorý je regulovaný majetkom farmaceuta, ktorý dáva zdravotné kritériá pred ekonomické, čo umožňuje 99 % Španielov mať lekáreň, v ktorej prakticky žijú.
Ako je to u vás s bojom proti falšovaniu liekov?
V našej krajine vďaka regulácii farmácie podľa zásad geografického a demografického plánovania, vlastníctva liekov a vydávania liekov v lekárňach lekárnikmi, k dnešnému dňu nedošlo k vstupu falšovaného lieku do legálneho liekového reťazca.
V súčasnosti pracujeme na prispôsobení sa európskym predpisom tým, že vypracujeme španielsky systém overovania liekov (SEVEM) spoločne so Španielskou agentúrou pre lieky a zdravotné produkty, farmaceutickým priemyslom a distribúciou. Pri vývoji SEVEM bude základnou technologickou platformou NodoFarma, ktorá uľahčí zavádzanie farmaceutických odborných služieb a ktorá bude zlučovať prácu vyvinutú všetkými lekárňami.
Zaviedli ste eRecepty – ako sa tieto inovatívne systémy ujali?
V Španielsku už 100 % z takmer 22 000 lekární vydáva lieky prostredníctvom rôznych modelov elektronického predpisu, ktoré boli implementované v rôznych autonómnych komunitách. V súčasnosti pracujeme na ich prepojení tak, aby si pacienti mohli stiahnuť svoje predpísané lieky elektronicky v akejkoľvek lekárni v krajine.
Pri implementácii elektronického predpisu v našej krajine bola základom práce spolupráca oficiálnych združení lekárov a lekárnikov v autonómnych oblastiach, ako aj generálnej rady vo vnútroštátnom rozsahu.
Malo v posledných rokoch Španielsko problém s nedostatkom liekov a reexportom?
V Španielsku, rovnako ako v ostatných častiach Európy, sú problémy s dodávkou niektorých liekov. Farmaceut by mal tieto informácie poznať a vedieť už akých liekov je nedostatok, aby ponúkol pacientovi najlepšie riešenie.
Ako je to s cenotvorbou liekov v Španielsku?
V Španielsku je cena hradených liekov – (ktoré predstavujú 80 % z toho, čo vydáva lekáreň) – stanovená vládou. Ako sa to deje v iných krajinách, po schválení ceny existujú mechanizmy ex post regulácie, ako napríklad referenčné ceny uplatniteľné na lieky, ktorých patent uplynul a ktorých obchodovanie je generické. Referenčné ceny sa každoročne revidujú.
Je španielsky trh prístupný pre inovatívne lieky?
Ako v celej Európe, tak aj u nás vysoké ceny inovatívnych liekov spôsobujú, že mnohé z nich sú viazané na nemocnice, čoho následkom je poškodenie pacientov z hľadiska prístupnosti a zbytočných nákladov. Tvrdím, že by sme mali začať pracovať s Ministerstvom zdravotníctva na ukončení tohto trendu – ktorý reaguje iba na nerealistické ekonomické kritérium a nie na zdravotnícke kritérium – a to spôsobuje pokles kvality a efektívnosti poskytovania liekov pre naše obyvateľstvo.
Využívajú sa generiká v Španielsku vo väčšej miere ako v iných krajinách?
Španielsko je v používaní generických liekov na nižších pozíciách v rebríčku v porovnaní s európskym priemerom. Tieto lieky zohrávajú zásadnú úlohu v udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a lekárnici vždy spolupracovali na ich podpore po dobu 20 rokov, keď boli zavedené v Španielsku. Dnes sa domnievam, že by sme mali aj naďalej staviť na generiká, napríklad prostredníctvom predpisu aktívnou zásadou. Práve tento trend je jazykom fakúlt a poskytuje záruku na predpis a výnimku.
Akú úlohu by mala zastávať podľa vás lekáreň v budúcnosti o päť, desať rokov?
Lekárne sa už po celom svete rozvíjajú a smerujú viac k modelu zdravotnej starostlivosti, kde sa ukazuje aktívna účasť farmaceuta v systéme zdravotnej starostlivosti a kooperácia a koordinácia jeho práce s ostatnými odborníkmi. V tejto súvislosti ponúka farmaceut odpoveď na nové výzvy pacientov, ktorí sú starší, chronickejší a v niektorých prípadoch závislí na sociálnych a zdravotných pomôckach.
V Španielsku rozvíjame výskumné programy na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti a navyše kvantifikujeme prácu vykonanú farmaceutom. Preto sme odštartovali projekt, ktorý ukázal, že keď farmaceut vykonáva službu farmakoterapeutického sledovania starších, chronických a polymedikovaných pacientov, návštevy pohotovosti sú znížené o 53 % a hospitalizácie o 60 %. Podľa farmakoekonomických štúdií, ktoré boli vykonané a potvrdené externými konzultantmi, by tieto údaje umožnili systému zdravotnej starostlivosti získať úsporu vo výške 2,272 miliónov eur ročne na poskytovanie služieb pre týchto pacientov.
Na Farmaceutickej fakulte v našom hlavnom meste Bratislava študenti farmácie rozbehli projekt s názvom Kto je to farmaceut. Hlavnou myšlienkou je poukázať na to, že farmaceut nie je predavač liekov. Kým je farmaceut podľa vás?
Myslím si, že je to vynikajúca iniciatíva, pretože verím, že farmaceut má dôveru spoločnosti, ale v mnohých prípadoch občania nevedia všetko a nie je im známe, čo všetko farmaceut musí ovládať a čo všetko robí. V Španielsku sa snažíme podporovať tento typ komunikačných akcií, aby sme zistili všetko, čím komunitná lekáreň prispieva k systému zdravotnej starostlivosti nad rámec vydávania liekov.
Preto vieme, že každý rok vstúpi do našich lekární viac ako 2,3 milióna ľudí a dostávajú 260 miliónov zdravotných odporúčaní bez akejkoľvek dispenzácie. Navyše lekárne robia skvelú prácu v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb s rozvojom nepretržitých zdravotných kampaní.
Čo by ste odkázali lekárnikom na Slovensku?
Odkázal by som im, že vykonávajú najkrajšie a najcennejšie povolanie z pohľadu spoločnosti. Na dôveru, ktorú od pacientov majú, musia reagovať tým, že sa zaviažu k ochrane a zabezpečeniu verejného zdravia občanov.
Tento záväzok musí byť založený na ponuke kvalitnej služby, ktorá je okrem iného podporená nepretržitým vzdelávaním v oblasti medicíny a vývojom nových farmaceutických služieb.
Spracovala: Mgr. Alexandra Pechová
Článok bol uverejnený v časopise Lekárnika 2/2018
