Infekcie prirodzene prenosné zo zvierat na ľudí nazývame zoonózy. Zaraďujeme sem vírusy, baktérie, plesne, parazity a prióny. Vo všeobecnosti ide o veľkú skupinu patogénov (cca 500 druhov). Nie je možné vypísať všetky, ale rozoberieme tie najznámejšie ochorenia prenosné zo spoločenských zvierat na človeka.
Pri zoonózach existuje niekoľko pojmov:
Prírodná ohniskovosť – ide o výskyt pôvodcu, prenášača a hostiteľa v prírodných podmienkach bez výskytu človeka. Človek sa teda nakazí pri pobyte v mieste výskytu patogénu. Nakaziť sa môže pri kontakte s rezervoárom (choré zviera), prenosom cez medzihostiteľa (komár, kliešť, netopier), prípadne rezervoárom ochorenia môže byť aj kontaminovaný vodný zdroj.
Rezervoár – je prostredie/zviera, v ktorom pôvodca ochorenia prežíva a množí sa. Príkladom môže byť žltá zimnica. Vírus ako prirodzeného rezervoára využíva opice – v nich prežíva, množí sa, ale samotné ochorenie sa u nich nevyskytuje. Prenáša sa vďaka komárom, ktoré infikujú človeka, u ktorého sa klinicky prejaví.
Prerušenie kolobehu nákazy:
» očkovanie,
» izolácia,
» liečba,
» likvidácia prenášačov,
» usmrtenie rezervoárov.
Pri spoločenských zvieratách existuje niekoľko druhov zoonóz. K najznámejším a najsmrteľnejším zoonózam na svete určite patrí Lyssavirus – besnota. Vo vyspelých krajinách, vďaka imunizácii spoločenských a rezervoárových zvierat a celkovej kontrole pri prevoze/dovoze zvierat došlo k eliminácii ochorenia, kedy sa krajiny stávajú prosté besnoty. Štatút Slovenskej republiky sa z dôvodu výskytu besnoty v roku 2023 mení: celé Slovensko s výnimkou okresov (Prešovský a Košický kraj) je bez výskytu besnoty, v okresoch daných krajov sa realizuje eradikačný program s cieľom opätovnej eradikácie. Napriek celosvetovej snahe besnota každoročne zabíja 60-tisíc ľudí.
K veľmi častým antropozoonózam zaraďujeme leptospirózu. Ochorenie prioritne prenášajú hlodavce, kontamináciou prostredia svojím močom. Psy sú voči leptospiróze vnímavé, pri nakazení dochádza k pomnožovaniu a vylučovaniu patogéna močom – čím sa stávajú nebezpečnými pre človeka ako majiteľa. Jednoduchou formou ochrany je vakcinácia psov, pri kompletnej vakcinácii ochránime psíka, a teda aj seba proti leptospiróze.
Chlamydióza ako častý pôvodca respiračných problémov u mačiek, býva považovaná za zoonózu. Zatiaľ však neexistujú žiadne epidemiologické dôkazy o významnom zoonotickom riziku. Boli zatiaľ popísané dva prípady nakazenia sa Ch.felis u imunokompetentných ľudí.
Toxoplasmóza býva veľký strašiak tehotných žien. Často sa v praxi stretávame so zbavovaním sa domácich mačiek pri mladých ženách, ktoré plánujú založiť rodinu. Životný cyklus toxoplasmy je relatívne zložitý – mačka je definitívny hostiteľ, človek medzihostiteľ. Málokto však vie, že toxoplasmózou sa človek nakazí skôr pri práci v záhrade, od neumytej zeleniny alebo konzumáciou tepelne neopracovaného mäsa. Samozrejme, aj keď pravdepodobnosť nakazenia sa toxoplasmózou priamo od mačky je nízka, pri mačkách netreba podceňovať pravidelné odčervovanie.
Z parazitárnych infekcií sa u človeka môžu vyskytnúť aj pásomnice – aj keď v dnešnej dobe je to raritné. Skôr ako od spoločenských zvierat sa človek nakazí pásomnicou konzumáciou nedostatočne tepelne opracovaného mäsa. V minulosti, hlavne v detských domovoch, sa vyskytovala pásomnica Diphylidium caninum. Jej výskyt súvisel so zlou hygienou a výskytom bĺch v domovoch, ktoré hrajú pri prenose tejto pásomnice dôležitú úlohu.
Echinokokóza je taktiež parazitárne ochorenie, prenosné zo psov a líšok na človeka. Nebezpečenstvo pozostáva vo veľmi dlhej inkubačnej dobe – teda rastu cysty bez klinických príznakov. Cysty sa môžu nachádzať v pľúcach a pečeni, ale aj obličkách, slezine, CNS. Pri prasknutí cysty dochádza k rozmnoženiu parazita v organizme, veľmi často býva nesprávne diagnostikovaná a zamenená za nádorové ochorenie.
Rizikovým faktorom na vzniku infekcie u človeka je nedodržanie osobnej hygieny pri pobyte v prírode alebo po kontakte s voľne žijúcimi mäsožravcami, nedodržanie bezpečného spracovania potravín. Opatrenia na prevenciu infekcií ako zvierat, tak aj ľudí spočívajú vo vzdelávaní majiteľov, pravidelnom odstraňovaní trusu domácich zvierat, odčervovaní a vakcinácii domácich miláčikov. Najvyššie riziko nakazenia parazitmi je u mláďat, dojčiacich a gravidných zvierat a u loveckých psov – táto skupina zvierat by mala byť pravidelne parazitologicky kontrolovaná.
Koncept „One health“ hovorí, že zdravie ľudí, zvierat a rastlín sú vzájomne závislé a viazané na zdravie ekosystémov, v ktorých existujú. One health zahŕňa sektor verejného zdravia, veterinárstva a životného prostredia. Je dôležitý pre bezpečnosť potravín a vody, výživu, kontrolu zoonóz, riadenie znečistenia a boj proti antimikrobiálnej rezistencii. Predpokladáme a implementujeme ho ako spoločný prístup spoločnosti k pochopeniu, predvídaniu a riešeniu rizík pre globálne zdravie.
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 8/2023
autorka: MVDr. Lucia Kulichová, PhD.
Veterinárna ambulancia Dubnica v Dubnici nad Váhom
