• 24 JÚNA 19
    „Medzi moje najväčšie úspechy patrí medzinárodná akreditácia UVLF.”

    „Medzi moje najväčšie úspechy patrí medzinárodná akreditácia UVLF.”

    Uviedla v rozhovore Dr. h. c. prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD., ktorá naďalej povedie Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, keďže obhájila titul rektorky. Slávnostná inaugurácia sa uskutočnila 25. marca 2019. Na UVLF pôsobí od roku 1987, kedy nastúpila ako vedecko-výskumný pracovník a zostala jej verná až doteraz. Pri tejto príležitosti nám členka redakčnej rady časopisu Lekárnik priblížila, ako univerzita pod jej vedením napreduje a čo jej ešte absentuje v porovnaní so zahraničím. 

     

    Životopis

    – absolventka Vysokej školy veterinárskej v Košiciach – dizertačná práca

    – II. vedecký kvalifikačný stupeň Slovenskej akadémie vied – samostatný vedecký pracovník

    – habilitačná práca v odbore infekčné a parazitárne choroby zvierat

    – inaugurovaná za profesorku v odbore infekčné a parazitárne choroby zvierat

     

    pracovné skúsenosti:

    od roku 1987 pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach:

    – vedecko-výskumná pracovníčka na Katedre infektológie a tropickej veterinárskej medicíny

    – pedagóg na Katedre infekčných a parazitárnych chorôb

    – garant predmetov infekčné a parazitárne choroby psov, infekčné choroby; predmetov general Epizootiology a Infectious Diseases pre zahraničné štúdium; garant predmetu preventívna veterinárna medicína II.

    – predsedníčka komisie pre štátne záverečné skúšky

    – členka komisie pre štátne záverečné skúšky pre slovenských študentov z predmetu veterinárna legislatíva, zoonózy a ochrana životného prostredia a pre zahraničných študentov z predmetu Veterinary legislation, zoonoses and ecology

    – predsedníčka odborovej komisie pre obhajobu dizertačných prác v študijnom odbore infekčné a parazitárne choroby zvierat

    – členka odborovej komisie pre obhajobu dizertačných prác v odbore mikrobiológia

    – prorektorka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť

    – bola zodpovedným riešiteľom 3 výskumných grantových projektov, vedúcou 4 projektov VEGA a spoluriešiteľom ďalších 18 projektov

    – absolvovala zahraničné stáže v Českej republike, Poľsku, Španielsku

    – bola predsedníčkou Etickej komisie Parazitologického ústavu SAV, je predsedníčkou Vedeckej rady UVLF v Košiciach

    – je členkou Českej a slovenskej imunologickej spoločnosti a Slovenskej parazitologickej spoločnosti

    – doteraz vydala 15 učebných textov, 8 knižných publikácií, 4 vedecké monografie (z toho 1 zahraničná), 32 článkov v CC časopisoch, 45 SCI citácií, 78 citácií mimo SCI

     

    Boli ste opätovne zvolená za rektorku UVLF v Košiciach– aké sú vaše plány na nadchádzajúce obdobie?

    Naša univerzita tento rok oslavuje 70. výročie svojho založenia. Toto dlhé obdobie hovorí o tom, že má svoju históriu, tradíciu a miesto vo vzdelávacom priestore.

    Doterajšie obdobie bolo dosť náročné, lebo hneď po nástupe do funkcie som musela riešiť závažné, až existenčné problémy univerzity. Jednak sme riešili otázku komplexnej akreditácie, v priebehu roka sa nám podarilo obhájiť status univerzity, ale aj problémy s akreditáciou študijného programu farmácia. Aj z hľadiska medzinárodnej akceptácie sme museli urobiť niekoľko krokov. Verím, že sa nám to podarilo, pretože univerzita sa nachádza oveľa ďalej, ako pred 4 rokmi. Čo sa týka nasledujúcich 4 rokov, cieľom je udržať tú kvalitu, latku, ktorú sme si nastavili, ale máme aj ďalšie plány do budúcnosti a tie sa týkajú hlavne väčšieho uplatnenia v medzinárodnom vzdelávacom priestore. Budeme sa uchádzať o zahraničné projekty, ďalšie štrukturálne fondy, ktoré nám, verím, že pomôžu ešte lepšie vybudovať prístrojovo aj personálne naše vedecko-výskumné laboratóriá.

    Čo sa týka farmácie, urobili sme veľký skok, pretože od tohto akademického roku ho máme ako spoločný študijný program s Univerzitou P. J. Šafárika, prepájame tam lekársku, prírodovedeckú fakultu a našu univerzitu. Posúva nás to kvalitatívne na inú úroveň a umožňuje to aj študentom, aby sa zapájali do výskumu aj na týchto fakultách, aby si vyberali predmety z týchto fakúlt, aby mali tú kombináciu, ktorej by sa chceli viac venovať. Tento rok to bude 13 rokov, čo máme farmáciu na našej univerzite.

    Aké projekty pripravujete na vašej Univerzite?

    Pripravujeme niekoľko projektov v oblasti vedy, výskumu. Je to v rámci výzvy, ktorá je momentálne vyhlásená v rámci európskych štrukturálnych fondov operačného programu Veda a výskum. To naše gro je zamerané hlavne na zdravie obyvateľstva, zdravé potraviny, ako aj priemysel 21. storočia.

    Aký je váš pohľad na súčasné aktuálne trendy vo farmácií a veterinárnej oblasti?

    Myslím, že asi najzávažnejšou témou, ktorú musíme riešiť spoločne, je otázka antimikrobiálnej rezistencie. Táto téma momentálne trápi ľudstvo a podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2050 najviac úmrtí bude u ľudí práve v dôsledku rezistencie na existujúce antibiotiká. To je oblasť, ktorá spája aj medicínu, aj veterinárnu medicínu aj farmáciu. Je to v rámci koncepcie jeden svet, jedno zdravie (one health koncept). Naša univerzita prepája medicínu s farmáciou, preto na to vytvára ideálne predpoklady. Aj pre biomedicínsky výskum, ako aj výskum na animálnych modeloch.

    Ktoré kombinácie študijných programov, prípadne ktoré katedry si študenti najčastejšie vyberajú a prečo?

    U nás je najväčší záujem o farmáciu a všeobecné veterinárske lekárstvo. Z farmaceutických katedier asi najväčší záujem je o farmakognóziu a o oblasť lekárenstvo a sociálna farmácia. Máme silne etablovanú farmaceutickú chémiu, alebo oblasť všetkých chémií, ale vyučujú sa hlavne v prvých ročníkoch, takže študenti to pokladajú za veľmi náročné. Viac k tomu povolaniu ich posúva hlavne oblasť lekárenstva a sociálnej farmácie.

    Ak porovnáte štúdium farmácie / veterinárskeho lekárstva na Slovensku so zahraničím, čo nám ešte chýba, čo by sa dalo zlepšiť?

    Podľa mňa nám chýba väčšia stimulácia vynikajúcich študentov. Aby sme ich vedeli viac oceniť, viac posielať na mobilitné programy, na zahraničné pobyty. A to chýba aj študentom, snaha ísť niekam do zahraničia. A väčšia podpora vedecko-výskumnej činnosti študentov. Celkovo na Slovensku je problém s podporou vedy a výskumu. Študenti by mali byť viac angažovaní a viac sa zaujímať o svoj vlastný rozvoj. A k tomu rozvoju patrí napr. aj tá mobilita alebo pobyt niekde na zahraničnej univerzite. Zahraniční študenti sú viac ochotní aj vycestovať a stráviť nejaký čas v inej krajine. Určite zohráva úlohu aj jazyková bariéra a vytrhnutie študenta zo svojej komfortnej zóny. Ale mám skúsenosti, že každý študent, ktorý strávil časť svojho štúdia v zahraničí, sa potom veľmi dobre uplatnil aj na trhu práce.

    Aké postavenie má UVLF v európskom vzdelávacom priestore?

    Veľmi dobré. Naša univerzita je súčasťou európskej asociácie veterinárnych škôl. Tá má 96 členov. Má veľmi prísny proces evalvácie a akreditácie univerzít. Táto organizácia je riadnym členom ENQA (The European Association for Quality Assurance in Higher Education), je to najvyššia značka kvality. Naša univerzita v roku 2016 získala medzinárodnú evalváciu a akreditáciu a zaradila sa vtedy k 11 univerzitám z celkového počtu 96, ktoré túto evalváciu a akreditáciu majú. Zaradili sme sa k top veterinárnym univerzitám v Európe, tento status máme priznaný na obdobie 10 rokov. Zvyšuje to hodnotu nášho diplomu. Študenti, ktorí majú diplom vydaný na našej univerzite je plne uznávaný a vysoko cenený. Minulý rok sme sa stali pridruženým členom Americkej asociácie veterinárnych škôl. Výsledkom je, že už nás kontaktujú americké univerzity, momentálne k nám príde 10 študentov z Louisiany. Takýchto škôl je v Európe len pár, v regióne východnej a strednej Európy sme prvá a jediná. Z hľadiska farmácie sme sa stali členom Európskej asociácie farmaceutických fakúlt. Podporujeme aj Spolok košických študentov farmácie. Za posledné 4 roky sme spravili obrovské kroky smerom k medzinárodnej akceptácii a môžem povedať, že sme medzinárodne uznávanou univerzitou s jedným z najvyšších stupňov internalizácie v porovnaní s ostatnými slovenskými školami. Na našej univerzite dnes študuje 26 % zahraničných študentov. Vyberajú si najmä veterinárne lekárstvo, na druhom mieste je bakalársky študijný program náuka o živočíchoch, ktorý je spoločný s nórskou univerzitou. Najviac máme Nórov, ktorí tvoria asi 70 %.

    S ktorými významnými zahraničnými univerzitami spolupracujete a v akých projektoch?

    Najvýznamnejší projekt je horizont 2020. Je to projekt, ktorý prepája doktorandské štúdium a je to univerzita v Glasgowe, v Miláne a Zagrebe. Naša univerzita sa od júna 2018 podieľa na realizácii projektu Spoločný doktorát z molekulárnej výživy zvierat (Joint Doctorate in Molecular Animal Nutrition), skrátený názov „MANNA”. Projekt financuje Európska únia v rámci Akcií Marie Skłodowska – Curie (program Horizont 2020) zameraných na podporu inovatívnych školiacich sietí medzi univerzitami, výskumnými organizáciami a podnikmi.

    V roku 2016 ste boli nominovaná na Slovenku roka v kategórií Veda a výskum. Čo vám daná nominácia priniesla v osobnom a aj profesionálnom živote?

    Nominácia bola pre mňa veľmi významná. Uvedomila som si, že na Slovensku si niekto všimne aj ženy, ktoré nie sú herečky, alebo moderátorky, ale pôsobia v iných oblastiach. Pre mňa to bolo veľké ocenenie, že som sa ocitla medzi významnými vedkyňami, ktoré boli v celej histórii Slovenky roka nominované a napriek tomu, že som nevyhrala tú kategóriu, stretla som sa s mnohými vzácnymi ženami. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok a som rada, že mi to bolo dopriate.

    Čo považujete za svoj najväčší pracovný úspech?

    Medzinárodnú akreditáciu našej univerzity. Samozrejme, aj to, že som bola zvolená ako prvá žena za rektorku tejto univerzity, a že som bola zvolená dvakrát. To, že som získala dôveru a vždy bola zvolená 100 % počtom hlasov, prijímam s pokorou a rešpektom a dúfam, že nikoho nesklamem. Cítila som sa silná v tom, čo sa urobilo pre túto školu, ale vždy tam je trochu neistoty. Prijala som to so záväzkom, že ľudia odo mňa niečo očakávajú a ja to musím naplniť.

      

    Autorka: Mgr. Ing. Denisa Ižová

    Foto: archív UVLF v Košiciach

Facebook
LINKEDIN
Instagram