„Lekární máme na Slovensku už toľko, že vznik nových nemá pre pacientov veľký prínos“
Problém s vysokým počtom lekární na Slovensku vníma aj vedúca nemocničnej lekárne Univerzitnej nemocnice Bratislava, PharmDr. Ľubica Slimáková, MPH. S jej menom ste sa mohli stretnúť nielen v našej rubrike nemocničné lekárenstvo, ale aj na rôznych konferenciách, ktorých sa aktívne zúčastňuje. Zaujímalo nás, čo ju doviedlo práve k práci v nemocničnej lekárni, čo ju na práci najviac baví a čo by rada zmenila.
Venoval sa povolaniu lekárnika niekto z prostredia, v ktorom ste vyrastali?
Moji rodičia nie sú lekárnici, ale v rámci rodiny mám tetu farmaceutku, u ktorej som počas štúdia absolvovala časť povinnej praxe. Čo sa týka nemocničného prostredia, to mi je blízke už od malička, keďže moja mama celý život pracuje v nemocnici, v lekárskej knižnici. Táto skutočnosť jednoznačne ovplyvnila aj môj pozitívny vzťah k literatúre.
Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa rozhodli pre štúdium farmácie? Aká bola vaša cesta po štúdiu?
Vždy ma bavila chémia a biológia. Pôvodne som síce chcela študovať medicínu, ale nakoniec som zakotvila pri farmácii. V čase, keď som nastupovala do zamestnania, bol veľký boom farmaceutických firiem, tým pádom aj veľa voľných pracovných miest, kde sa zamestnalo mnoho mojich spolužiakov. Ja som chcela ísť do lekárne, lebo som si chcela urobiť špecializáciu z lekárenstva, ktorá bola v tom čase ešte povinná. Mala som pocit, že najviac praktických skúseností môžem získať v nemocničnej lekárni. Zhodou okolností mali vtedy voľné miesto v Nemocnici akad. L. Dérera. Za celé obdobie som prešla všetkými oddeleniami a toľkými zmenami, že si vôbec neuvedomujem, že stále pracujem v tej istej lekárni.
Pripravila vás škola na prax v lekárni dostatočne?
Škola mi dala výborné teoretické znalosti z odborných predmetov. Keď som prišla do praxe, nevedela som nič o ekonomike lekárne, o špecifikách nemocničnej lekárne, o psychológii prístupu k pacientom. Počítače v lekárni a kategorizácia liekov boli vtedy novinkou. Ale predpokladám, že odvtedy sa osnovy štúdia zmenili. V období, keď som študovala, neexistovala ešte šesťmesačná prax v lekárni, tá naša trvala len niekoľko týždňov. V tomto majú dnešní študenti výhodu, lebo za 6 mesiacov sa dá veľa naučiť. Samozrejme závisí aj od samotného študenta, ako k praxi pristupuje. Vzhľadom na špecifiká nemocničnej lekárne by som uvítala, keby mal každý študent farmácie možnosť minimálne na mesiac zažiť prostredie nemocničnej lekárne.
Čo máte na svojej práci najradšej a čo by ste, naopak, zmenili?
Na práci farmaceuta ma teší jej zmysluplnosť, že zo všetkého nášho snaženia má nakoniec úžitok pacient. A čo by som zmenila? Určite by nás všetkých potešilo, keby sa zredukovala enormná, stále narastajúca administratívna záťaž a keby sme nemuseli venovať toľko času zháňaniu ťažko dostupných liekov. To by nám umožnilo viacej sa venovať skutočnej farmácii v prospech pacienta.
Kolektív oddelenia výdaja pre verejnosť
Aké majú magistraliter prípravky postavenie v nemocničnej lekárni?
Individuálna príprava má v nemocničnej lekárni stále významné postavenie. Okrem zabehnutých receptúr mávame rôzne požiadavky na úpravu dávok alebo prípravu inej liekovej formy. Pri súčasnom náraste výpadkov liekov sa snažíme aspoň niektoré z nich nahradiť individuálnou prípravou. Venujeme sa aj príprave analytických tlmivých roztokov, reagencií a diagnostík. Ďalšou špecifickou činnosťou je príprava totálnej parenterálnej výživy v sterilnom prostredí. Zároveň nás teší záujem aj o modernejšie liekové formy ako sú lipofilné peny, či transdermálne krémy. Veľkou výhodou je, že všetko, čo pripravujeme pre pacientov počas hospitalizácie, vieme poskytnúť na lekársky predpis aj ambulantným pacientom.
Ako vidíte perspektívu a vývoj slovenského lekárenstva? Ako sme na tom v rámci nemocničného lekárenstva na Slovensku a kam smeruje podľa vás jeho vývoj v porovnaní so zahraničím?
Slovenské lekárenstvo má perspektívu, máme veľa šikovných farmaceutov. Vďaka členstvu v Európskej asociácii nemocničných lekárnikov vieme, aké sú európske štandardy v oblasti nemocničného lekárenstva. Snažíme sa nezaostávať, chceme sa im čo najviac priblížiť. Najväčšie výzvy máme v oblasti bezpečnosti pacienta, klinicky orientovaných činností a v praktickom výskume. Ich realizácia je náročný dlhodobý projekt, ktorému by určite pomohla väčšia podpora kompetentných autorít.
časť kolektívu nemocničnej lekárne z oddelenia klinickej farmácie, oddelenia prípravy a odd. kontroly
Čo odporúčate pre zlepšenie v legislatívnej oblasti, čo by pomohlo nemocničným lekárnikom pri ich práci v lekárni?
Dalo by sa toho vymenovať viac, ale určite by pomohlo zjednodušenie systému povinnosti obstarávať lieky podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň by nám pomohla legislatívna podpora rozvoja klinicko-farmaceutickej starostlivosti.
Ktorý problém slovenského zdravotníctva a lekárenstva vnímate ako ten, ktorý je potrebné najskôr vyriešiť?
Problémov je viacero. Momentálne za najkritickejšie považujeme stále sa zhoršujúci problém s nedostatkami prípadne úplnými výpadkami liekov. Emergentný systém rieši situáciu len čiastočne, aj to len pre ambulantných pacientov. Málokto si uvedomuje, že tak ako je nastavený, nie je použiteľný pre potreby hospitalizovaného pacienta.
PharmDr. Slimáková s oddelením zdravotníckych pomôcok
Lekárnici na Slovensku nemajú hradené odborné výkony. Aký štát je podľa vás vzorom v systéme úhrad?
Hradenie výkonov farmaceutov v nemocničnom aj ambulantnom prostredí by pacientom prinieslo zvýšenie kvality a bezpečnosti farmakoterapie a tým pádom aj zníženie nákladov. Európske krajiny majú každá trochu iný zdravotnícky systém. Niekde sú hradené výkony pre hospitalizovaných pacientov, inde majú farmaceuti hradené niektoré ambulantné výkony. Každopádne je výborné, že sa Slovensko má kde inšpirovať.
Ako podľa vás v súčasnosti funguje spolupráca lekár – lekárnik?
Spolupráca lekára a lekárnika v súčasnosti funguje najmä v súvislosti s logistikou a úhradami liekov a zdravotníckych pomôcok. Farmaceut je vysokokvalifikovaný odborník na lieky, ale lekári nie sú zvyknutí využívať jeho potenciál, lebo ich nikto neučil spolupracovať s farmaceutmi. Je našou úlohou ich o tom presvedčiť, čo vôbec nie je jednoduché. Teší ma, že sa to pomaly začína meniť, je to ale beh na dlhú trať.
Od februára musia lekárne Overovať pravosť liekov. Aký na to máte názor?
Celý systém sa ešte len vylaďuje, lieky na overovanie pribúdajú postupne. V našej lekárni sa premelú tisíce balení za deň, tým pádom nám stále narastá množstvo práce spojenej s overovaním. Negatívom je aj to, že prechod výrobcov na balenia liekov s 2D kódom spôsobuje ich dočasné výpadky.
Ďalšou novinkou v roku 2019 bude reforma zákona o registračných pokladniach, ktorá nadobudla účinnosť od apríla, pre lekárne od 1. 7. Ste už na tieto zmeny pripravení, alebo počítate s tým, že zmena bude znamenať aj nový hardvér, softvérové úpravy a výmenu fiškálnych modulov?
Hardvér v oddelení výdaja pre verejnosť máme pomerne nový, čiže budeme od dodávateľa softvéru potrebovať len nejaké úpravy, ktoré dúfam, že stihnú urobiť včas.
Je aj vo vašom okolí veľa lekární na počet obyvateľov? Mali by sa podľa vás zaviesť demografické a geografické kritériá pre vznik nových lekární?
Toto nie je jednoduchá otázka. V našom okolí je viacero zdravotníckych zariadení, tým pádom aj viacero verejných a nemocničných lekární. Zároveň sa tu aj každý deň premelie veľké množstvo pacientov.
Lekární máme na Slovensku už toľko, že vznik nových nemá pre pacientov veľký prínos. To potom spôsobuje, že častokrát sa farmácia zužuje len na hon za ziskom z predaja liekov. Preto si myslím, že cesta je skôr v nastavení takých objektívnych kritérií, ktoré budú zaručovať vysokú kvalitu poskytovania lekárenskej starostlivosti, kde v takomto konkurenčnom boji prežijú len tí najlepší odborníci.
Aké sú výhody a nevýhody práce v nemocničnej lekárne oproti tej verejnej?
Nemyslím si, že sa to dá zovšeobecňovať. Každému vyhovuje niečo iné. Ja výhodu nemocničnej lekárne vidím v jej komplexnosti a hlavne následnosti poskytovania farmaceutickej starostlivosti pre hospitalizovaných aj ambulantných pacientov. Vieme sa o nich postarať počas celého obdobia ich liečby. Niekto môže považovať za nevýhodu, že hospitalizovaného pacienta nemôže poslať do inej lekárne, ak liek nemá na sklade. Niekedy je naliehavosť potreby lieku taká, že je nutné ju vyriešiť za každých okolností, v nočnej či dennej hodine, v piatok či sviatok, čo si niekedy vyžaduje aj značnú dávku kreativity, osobné nasadenie a nemalé skúsenosti. Ale ten pocit, keď sa vám podarí zabezpečiť pacientovi terapiu stojí za všetku vynaloženú energiu.
Ako hodnotíte spoluprácu s UNIPHARMOU?
Unipharma je dlhodobo spoľahlivým dodávateľom so širokým sortimentom liekov pre nemocničné lekárne, s ochotou vyjsť v ústrety aj v neštandardných / akútnych situáciách, ktoré sa nám niekedy vyskytnú.
Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?
Voľný čas je pre mňa luxusná komodita, s ktorou sa stále učím narábať efektívne. Veľmi rada čítam, tancujem, spoznávam nové miesta. Baví ma vzdelávať sa aj v oblastiach mimo farmácie, odkedy mám deti, tak je to hlavne psychológia. Balzamom na dušu sú pre mňa výlety do prírody, turistika, bicyklovanie, lyžovanie v spoločnosti mojich blízkych.
Spracovala a foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová
Článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 6/2019