• 28 JÚNA 16
    K nálezu, obsahu a pôvodu cestovateľskej lekárničky M. R. Štefánika

    K nálezu, obsahu a pôvodu cestovateľskej lekárničky M. R. Štefánika

    Verím, že tento príspevok  je okrem iného aj dôkazom toho, že nielen knihy, ale aj artefakty, ktoré sa na konci svojho praktického poslania nejakým spôsobom a z nejakého dôvodu stanú muzeálnymi exponátmi, majú svoje vlastné osudy. Často – ako sa to udialo aj v tomto prípade – k ich opätovnému “znovuzrodeniu”, vytrhnutiu zo zabudnutia a oživeniu záujmu o ne prispeje obyčajná náhoda. V plnej miere sa to týka aj rozmermi drobného predmetu: na prvý pohľad medzi ostatnými exponátmi nenápadnej cestovateľskej lekárničky, ktorá však mala vo svojom osude zakódované výnimočné privilégium – jej majiteľom bol Milan Rastislav Štefánik. Dnes, po takmer storočí, ktoré ubehlo od jeho tragickej smrti, sa už ani subjekt, ktorý opatruje tento exponát, teda Slovenské národné múzeum /SNM/, nevie dopátrať, akými cestami sa tento predmet dostal do jeho zbierkového fondu.

    Pred niekoľkými rokmi som sa cestou na južnú Moravu neplánovite zastavil na chvíľu v obci Košariská, donedávna patriacej k Brezovej pod Bradlom. Ďalšou náhodou sa to stalo na  mieste, od ktorého iba zopár metrov na druhej strane hradskej stojí evanjelický kostol s jeho bývalou farou, teda rodným domom spomenutej historicky najvýznamnejšej osobnosti nášho národa. Na jeho priečelí je upevnených niekoľko pamätných tabúľ, ako aj busta tejto osobnosti. Táto pamätná budova nemá s históriou našej farmácie na prvý pohľad nič spoločného. Opak je však pravdou: dnes má dokonca tri body dotyku: nielen už spomenutý artefakt, objavený medzi exponátmi, jeho výskum a prezentáciu jeho výsledkov, ale aj ďalší významný fenomén. Je totiž chvályhodné a pozoruhodné, že pôvodnú Štefánikovu bronzovú bustu venovali v roku 2002 múzeu príbuzní jedného z najvýznamnejších slovenských lekárnikov 20. storočia – rodina PhMr. Vladimíra Žuffu spolu s Nadáciou M. R. Štefánika. Je s tým však, žiaľ, spojený aj jeden smutnejší príbeh: pôvodnú bustu niekto oplývajúci veľkou inteligenciou rozbil, ukradol a zrejme speňažil v zberných surovinách….

    Štefánika aj menej zasväteným ľuďom iste netreba predstavovať. Pripomeňme si však aspoň jeho základné biografické údaje: narodil sa tu roku 1880 do mnohodetnej rodiny slovenského evanjelického farára. Deti mali u vzdelaného otca k dispozícii bohatú knižnicu a boli obklopení ľuďmi, ktorí ich vychovávali v národnom duchu. Milan Rastislav chodil do školy v rodnej obci, potom v Šamoríne /aby sa naučil maďarsky/, Šoproni, Sarvaši a vzdelával sa aj na lýceu v Bratislave. Po odchode do Prahy študoval najprv na technike, pôsobil v národnom spolku Detva, kde sa zoznámil v Vavrom Šrobárom a ako hlasista, člen združenia Hlas, sa stal prívržencom Masaryka. Čoskoro presedlal na Filozofickú fakultu, kde študoval astronómiu. V roku 1902 pôsobil v Zurichu, vrátil sa však do Prahy a venoval sa aj národnej veci. Po skončení štúdia odcestoval do Paríža: jeho snom sa stalo účinkovanie po boku dvoch významných svetoznámych astronómov – Jansena a Flammariona. U prvého z menovaných sa to splnilo, Štefánik zakotvil v Jansenovom observatóriu v Meudone a v rámci kariérneho postupu už o rok aj v observatóriu na Mont Blancu. Pozoroval o. i. zatmenie slnka v Španielsku a v roku 1906 sa už zaradil medzi špičkové osobnosti parížskeho vedeckého sveta. Pôsobil ako astronóm v Turkestane, v severnej Afrike, na Tahiti, ostrove Vavau, v Equadore i na Galapágach. Vypuknutie Veľkej vojny v roku 1914 bolo ráznym medzníkom v jeho osobnom a profesionálnom živote: už ako francúzsky občan vstúpil do tamojšej armády, v roku 1915 odvážne absolvoval leteckú školu v Chartres a ako letec pôsobil na západnom fronte a v Srbsku. Po zranení a dobrodružnej ceste zo Srbska sa dostal do nemocnice v Taliansku. Po liečení sa vrátil do Paríža, kde už bol v tomto čase ozdobou spoločnosti: vďaka svoje podmanivosti, šarmu, vzdelaniu a odvahe prenikol do jej najvyšších kruhov, kam uviedol aj Masaryka a Beneša a spolu tu položili základy československej štátnosti zriadením Čs. národnej rady.

    Postupne sa im darilo získavať vplyvných spojencov aj na úrovni štátnej: Francúzsko, Taliansko a Spojené štáty americké ich snahy o rozklad Rakúsko – Uhorska s cieľom vzniku ČSR podporovali. Ozajstnú gigantickú prácu odviedol Štefánik pri zakladaní ozbrojených síl ešte neexistujúcej republiky. Legendárne Československé légie sa utvárali jeho zásluhou získavaním Čechov a Slovákov z radov zajatcov v ruských zajateckých táboroch, ale aj jeho agitáciou medzi vlastencami, žijúcimi v USA a západnej Európe. Štefánikovou zásluhou sa zrodil neprekonateľný svetový unikát: ešte nejestvujúci štát disponoval skvelo vycvičenou a vyzbrojenou armádou 50.000 mužov. Légie dosiahli skvelé úspechy v bojoch v ruskou boľševickou armádou na Sibíri pozdĺž Transsibírskej magistrály. V čase vyhlásenia I. ČSR bol Štefánik v Japonsku, kde sa snažil zaistiť námorný transport legionárov z východnej Sibíri domov. V novom štáte mu bol v jeho neprítomnosti pridelený iba post ministra vojny….Po šiestich rokoch, počas ktorých nebol ani raz na Slovensku, sa 4. mája 1919 vracal lietadlom z Talianska domov. Za nevyjasnených okolností stroj na letisku v Bratislave havaroval a so Štefánikom zahynuli aj dvaja talianski piloti. Tak tragicky sa skončil nesmierne plodný a bohatý život tejto iba 39 – ročnej osobnosti. /1, 2, 3, 4, 5, 6/

    Aj po takmer sto rokoch od jeho smrti sa musíme dívať na jeho dielo s maximálnym uznaním. Platí to o to viac, že svoje fyzicky a psychicky náročné poslanie tak úspešne vykonával napriek tomu, že už od mladosti ho prenasledovali vážne zdravotné problémy, ktoré neustále ohrozovali jeho pomerne krehkú fyzickú výbavu. Štefánik trpel hlavne srdcovými a tráviacimi problémami, pre ktoré bol pomerne často hospitalizovaný. Ich stav sa výrazne skomplikoval v roku 1905 a vyvrcholil počas jedného z jeho ťažkých výstupov na Mont Blanc, kedy pre prasknuté žalúdočné vredy a následné krvácanie takmer zahynul. Na Mont Blanc pritom sám vystúpil celkom 6 x a strávil na ňom pozorovaniami celkom 46 dní. O dva roky neskôr bol urgentne prevezený na dvojmesačné liečenie do Chamonix. Možnosti vtedajšej medicíny boli však v tomto čase ešte veľmi obmedzené a lekári sa sústredili iba na symptomatickú terapiu.

    Jeho výrazné vedecké úspechy zastavila v roku 1914 teda nielen vojna, ale aj narušené zdravie. V tomto čase sa vo švajčiarskom Yngers podrobil operácii žalúdka, ale zákrok sa veľmi nevydaril, pacient často omdlieval a ocitol sa aj v nasledujúcich rokoch mnohokrát na pokraji fyzických síl. Po srbskej leteckej havárii v roku 1915 a návrate do Paríža sa stretol s predsedom francúzskej vlády Briandom, no musel byť znova hospitalizovaný. V takomto zložitom zdravotnom stave mal pred sebou cestu do Rumunska a Ruska, misiu v USA, Talianska a znova Ruska, Ženevy, Japonska, na Sibír, do Paríža a Talianska. Všade burcoval, mobilizoval, presviedčal, rokoval, podpisoval dohody i preberal vyznamenania. Tento človek nezlomnej vôle vykonal napriek mnohým prekážkami gigantickú a nadľudskú prácu. Nepoda-ril sa iba posledný krok – návrat domov po skončení svojej misie a vojny.

    Moja prítomnosť v Košariskách, netušiac ešte súvislosti, vyústila do návštevy Štefánikovej expozície v jeho rodnom dome. V tejto záslužnej inštitúcii upútal moju pozornosť aj exponát, uložený v pultovej vitríne medzi inými zbierkovými predmetmi zo Štefánikovej pozostalosti. Bola to kovová, kožou potiahnutá kazeta s podobou puzdra na cigarety, označená vysvetlivkou, že je to cestovná lekárnička M. R. Štefánika. Tušil som, že štúdiu jeho obsahu, pôvodu a ďalších súvislostí nebola doteraz, teda vyše sto rokov, venovaná žiadna pozornosť. Exponát mi personál na preskúmanie vydať nebol oprávnený, preto som po čase požiadal vedenie Slovenského národného múzea v Bratislave a Martine o umožnenie jeho prebádania. Mojej požiadavke bolo veľmi ochotne vyhovené. Získal som teda možnosť podrobne sa oboznámiť s obalom i obsahom tejto kazety, preskúmať ho po vizuálnej i odbornej farmaceuticko – medicínskej stránke, fotograficky ho zdokumentovať a pátrať aj o jeho prípadnom použití na terapeutické účely. Môžeme oprávnene predpokladať, že tento predmet sprevádzal svojho majiteľa na jeho mnohých cestách po celom svete.

    Cestovateľská lekárnička má rozmery cca 10 x 15 cm a hrúbku cca 2 cm. Je výrobkom legendárnej londýnskej firmy Burroughs – Wellcome s výrobným číslom RD. No 422.499. Spoločnosť bola založená v roku 1880, teda v roku Štefánikovho narodenia, americkými lekárnikmi Silasom Burroughsom a Henry Wellcomom. Jej história je veľmi zaujímavá a podnetná a je aj dnes svedectvom príkladnej usilovnosti, vzdelanosti a podnikavosti. Je pravdou, že skutočného farmaceutického obra z nej vytvoril až Henry Wellcome po smrti svojho partnera v roku 1895. Rok predtým firma zaregistrovala svoju prvú “trade mark” značku TABLOID, ktorá sa potom preslávila po celom svete vďaka priekopníckemu činu – výrobe lisovaných tabliet , ktoré boli charakteristické svojou unikátnou kvalitou a presným dávkovaním. Novotvar TABLOID vznikol spojením slov tablet a alkaloid. Obaja firemní partneri mali zmysel pre publicitu týchto produktov: perfektne adjustovaný výrobok v tenkých fiolkách valcovitého tvaru zostavili do súpravy /”Chest”/ a venovali ju /cit./ “vynikajúcim ľuďom dňa” /”to famous people of the day”/ – ako sa vtedy hovorilo dnešným “very important persons”. Bol to ozaj skvelý darček  pre objaviteľov, cestovateľov, misionárov, horalov, priekopníkov letectva, polárnych bádateľov. Tento produkt vo viacerých variantoch, od tých najmenších ako je Štefánikova lekárnička, až po objemné, mnohokilové kovové debny, sa ocitol s výpravami na severnom i južnom póle, na Mount Evereste, v hlbinách afrických džuglí, obdržali ho králi, prezidenti, premiéri vlád, mal ho Scott pre svojej nešťastnej výprave na južný pól i Hillary pod Everestom. Podobnou cestou sa zrejme dostal aj k Štefánikovi.

    Po otvorení puzdra, na veku ktorého je do kože vlisovaná firemná značka výrobcu, je na oboch stranách obalu umiestnených po desať sklených ampuliek. Na nich je nalepená papierová signatúra s názvom liečiva, jeho koncentráciou i návodom na použitie.  Jednotlivé fioly majú tento obsah:

    1. tzv. Xaxaquin, teda chránený názov zmesi kyseliny acetylosalicylovej a chinínu, určenej ako antipyretikum

    2. tablety thymolu , určeného ako anthelmintikum na liečbu ankylostomiázy s dávkovaním 1 – 2 dni 3x denne 1 – 6 tabliet.

    3. tablety Chinosolu – koncovka slova napovedá, že sa jedná o vo vode rozpustné tablety, ktoré výrobca nazýval “soloid”. Tablety obsahovali 8 – hydroxychinolín, ktorý bol určený ako účinné dezinficiens, antimykotikum a antiseptikum. Jedna tableta sa mala rozpustiť v 4 unciách vody.

    4. Tablety Aloin compound obsahovali zmes aloínu, strychnínu, ext. belladonnae a ext. ipecacuanhae. Aloin, známejší pod názvom Barbaloin, je žltohnedý prášok, získavaný súšením výlučkov listov aloe a je chemickým derivátom antrachinónu. Používal sa ako laxatívum pri obstipácii a na podporu črevnej peristaltiky.

    5. Fiolka obsahuje Warburg Tincture, ktorej autorom je dr. Carl Warburg. Počas celého 19. stor. bola táto tinktúra v celom britskom koloniálnom systéme veľmi obľúbená ako antipyretikum, hlavne počas éry kráľovnej Viktórie. Používala sa na potlačenie príznakov rôznych typov horúčok, pri tropických chorobách, žltej zimnici a malárii. Obsahovala veľké množstvo rastlinných extraktov. Od roku 1888 sa pod klasickým názvom vyrábala aj vo forme tabliet.

    6. Tablety Xaxa, bol to firemný produkt s chránenou značkou, s obsahom 0,324 g kys. acetylosalicylovej.

    7. Bismuth Salicylate, používané ako antiseptikum, dezinficiens a sedatívum pri hnačkách a dyspepsii.

    8. Bismuthum nitricum basicum, či Bismuthum subnitricum, odporúčané pri nechutenstve, hnačke a dyzentérii.

    9. Tablety sa názvom Quinine bisulphate, teda chininum sulfuricum v známych indikáciách.

    10. Tablety s obsahom extract. ipecacuanhae. Látka má dva druhy použitia: ako expektorans 1 – 3 x denne a ako emetikum v dávke 4- 6 tabl. denne.

    Na druhej strane vnútra obalu sú:

    11. Jediná rozbalená /otvorená/ fiolka s obsahom tabliet Opium Tincturae pod názvom LAUDANUM. V tejto forme boli tablety určené “to reliev pain”, teda vnútorne na potlačenie bolesti, alebo netradične ako “local anodyne” na vonkajšiu aplikáciu.

    12. Boric Acid, kys. boritá, parfumovaná vo forme tabliet. Mala sa používať po rozpráškovaní a rozpustení v teplej vode ako kolýrium alebo antiseptikum.

    13. Fiolka z rovnakým obsahom ako č. 12

    14. Caffeine Compound, , obsahuje zmes kofeínu a antipyrínu ako antipyretikum a analgetikum

    15. Obsahuje chlorid ortuťnatý pod názvom Calomel. V tomto čase sa odporúčal užívať počas dvoch nocí ako laxatívum a purgatívum.

    16.Tablety obsahovali Doverov prášok, Dover Powder, teda zmes extr. radicis ipecacuanhae a ópia. Bolo odporúčane užívať 1 – 2 tablety s malým množstvom vody, prípadne opakovať po dvoch hodinách, pričom maximálna dávka pro die bola 15 ks.

    17. Fiola mala obsah totožný s č. 3, teda Chinosol.

    18. Jej obsahom je ” Lead with Opium”, čiže zvláštna kombinácia octanu olovnatého a ópia. Prvá látka bola adstringens, druhá anodynum. Táto vysoko toxická zmes sa používala pri liečbe dyzentérie a cholery.

    19. Potassium Bromide, bromid draselný na užívanie pred spaním s dávkovaním 1 – 3 tab. rozpustené vo vode. Sklenený obal je ako jediný z dvadsiatich rozbitý, tablety sú pod vplyvom vlhkosti spečené do jedného celku. Používali sa ako antiepileptikum a sedatívum.

    20. Posledná z nich obsahuje zmes Xaxa – teda kys. acetylosalicylovú a fenacetínu.

    Z obsahu lekárničky je zrejme, že bola určená na odstránenie najčastejších príznakov ochorení, ktoré sa vyskytovali u osôb, cestujúcich do rôznych končín sveta. Až na jediný prípad – fiola s obsahom Laudanum – neboli ostatné lieky použité, čo potvrdzuje Štefánikove diagnózy, prejavujúce sa navonok úpornými bolesťami. T. č. nemôžeme preukázať, akou formou sa lekárnička dostala do Štefánikovho vlastníctva, ba ani to, ako sa stala súčasťou zbierok SNM. V tomto smere existujú tri verzie, ktoré mi na moju žiadosť /7/ oznámili pracovníci zbierkového fondu SNM:

    1. lekárnička sa stala súčasťou inventára Památníka Osvobození, ktorý bol založený po vzniku ČSR v Prahe. Pripúšťa sa, že bola na základe žiadosti slovenskej vlády v roku 1940 časť zbierok, týkajúcich sa Štefánika, vrátená na Slovensko do martinskej časti SNM.

    2. stala sa súčasťou zbierok SNM po likvidácii Štefánikovho bytu v Paríži.

    3. bola venovaná pre SNM Štefánikovými príbuznými.

    Žiadna z týchto teórií nebola a zrejme už ani nebude potvrdená /8/. V súčasnosti má tento artefakt prírastkové číslo 144/41, čo zrejme značí, že po jeho zaevidovaní bol do zbierok zaradený v roku 1941.

    Existencia Štefánikovej lekárničky, ktorej nebola doteraz venovaná žiadna odborná pozornosť, je bezpochyby zvláštnosťou a iste aj zaujímavou kapitolkou našej farmácie. Som rád, že aj vďaka istej náhodilosti môžem o nej referovať. Nemenej zaujímavou je však aj história jej výrobcu, firmy Burroughs – Wellcome. V tejto súvislosti považujem za potrebné poďakovať sa jej kultúrno – historickému zariadeniu, londýnskemu múzeu a knižnici Wellcome Collection a Wellcome Library za veľkorysú spoluprácu a sprístupnenie svojich písomných a fotografických zbierok na štúdium a publikovanie výsledkov výskumu /9/. Nemenšia vďaka v tomto ohľade patrí aj vedeniu Slovenského národného múzea za jeho ústretovosť a poskytnutie informácií a predmetu výskumu.

    Pramene a literatúra:

    1. Kšiňan, M.: M. R. Štefánik. Praha 2012, 63 s.

    2. Mlynárik, J.: Cesta ke hvězdám a svobodě: Život M. R. Štefánika. Praha 1991,275 s.

    3. Kosatík, P.: Čeští demokraté. Praha 2010, 280 s.

    4. Juríček, J.: M. R. Štefánik. Bratislava 1968, 167 s.

    5. Fidler, J.: Generálové legionáři. Brno 1999, 360 s.

    6. Dubec, M.: Prečo sa verejnoprávne médiá vyhýbajú pravde? beo.sk /biografie/ 146

    7. e-mailový list autora vedeniu SNM. Archív autora.

    8. e-mailový list vedenia SNM autorovi. Archív autora.

    9. korešpodencia s Wellcome Library. Archív autora.


    Autor: RNDr. Anton Bartunek /Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Katedra lekárenstva a sociálnej farmácie, Košice/: K nálezu, obsahu a pôvodu  cestovateľskej lekárničky M. R. Štefánika