Rubriku Zo života lekárnika poznáte v inej forme, ako tomu bude tentokrát. Vzhľadom na aktuálnu situáciu by nebolo možné uskutočniť fotografovanie v lekárni. Rozhodli sme sa preto pre krátke rozhovory na aktuálnu tému s dvomi, pre vás z našich stránok už známymi kolegami. Oslovili sme PharmDr. Petra Cenigu z lekárne Jazero v Košiciach a PharmDr. Petra Žáka, MPH z lekárne Nemocničná, Malacky, ktorí si aj v tomto období našli čas a odpovedali na otázky:
Otázky lekárnikom
- V súčasnosti sú najviac spomínané dezinfekčné prostriedky, ktorých je nedostatok. Vyrábate ich vo vašej lekárni?
- Na internete koluje aj množstvo návodov na výrobu dezinfekcie doma, väčšinou z alkoholu, aloe vera a olejov. Je takáto dezinfekcia dostatočná?
- Slováci už nosia rúška, ale sú krajiny, kde ľudia stále nechápu vážnosť situácie a prechádzajú sa v exteriéri bez ochranných prostriedkov. Súhlasíte s tvrdením ministra zdravotníctva MUDr. Mareka Krajčího, že pokiaľ by sme všetci nosili rúška, dosiahli by sme efekt zaočkovanej populácie proti koronavírusu?
- V súčasnosti si niektorí ľudia robia enormné zásoby liekov, pritom keď ich niekto urgentne potrebuje, k liekom sa nedostane. Ako riešite túto situáciu? Obmedzujete výdaj vybraných liekov v lekárni?
- Čo by ste navrhli, aby mal každý doma v lekárničke vzhľadom na aktuálnu situáciu?
- Liekov je nedostatok, rozvozy liekov distribučné firmy výrazne obmedzili z bezpečnostných a personálnych dôvodov, znásobil sa počet pacientov. Čo by ste odporučili kolegom, ako zvládnuť tento mimoriadny stav?
„Univerzálna rada, ako zvládnuť túto situáciu neexistuje. Pomôcť však môže psychohygiena”
PharmDr. Peter Ceniga,
- odborný zástupca, Lekáreň Jazero, s.r.o., Košice
- člen odbornej redakcie časopisov MedicusNews & PharmaTribune, vydávaných spoločnosťou Eduprofipharm, s.r.o., so zameraním na sústavné kreditované vzdelávanie lekárov a lekárnikov na Slovensku
- člen Slovenskej lekárnickej komory
- Áno, v súčasnej dobe v rámci našich možností pripravujeme alkoholovo-peroxidové dezinfekčné roztoky podľa predpísaných štandardov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Enormný dopyt po surovinách a obaloch potrebných na adjustáciu týchto roztokov však našu individuálnu prípravu každý deň čoraz viac komplikuje. Výroba i distribúcia totiž nezvládajú aktuálne v dostatočnom rozsahu a včas reflektovať na zvýšené požiadavky zdravotníckych zariadení (lekární).
- Nie, nie je. Alkohol má najvyšší dezinfekčný (virucídny, baktericídny, fungicídny) účinok v koncentrácii 75 – 80 % pričom jeho účinnosť rapídne rastie v kombináciách s inými dezinfekčnými látkami ako napr. s chlorhexidínom, či peroxidom vodíka. Využitie akéhokoľvek alkoholu v nižšej koncentrácii (napr. 40 – 60 %) v rámci domácich receptov zabezpečí výhradne antiseptické účinky (nie virucídne).
- Určite áno. My v lekárni odporúčame pacientom ušiť si vlastné rúška zo 100 % bavlny (keďže rúšok je stále akútny nedostatok), ktoré síce neposkytujú potrebný stupeň ochrany (to neposkytujú ani tie jednorazové), ale aspoň čiastočne obmedzujú potenciálny kvapôčkový prenos z človeka na človeka. Takéto rúška je však potrebné meniť minimálne každé 3 hodiny, pričom použité by sa mali vyvárať pri 100 °C vo vode, následne ešte prať i žehliť. V tomto bode je preto dôležitá edukácia pacientov, že jedno šité rúško (napr. na týždeň) skutočne nestačí. Vždy je ale lepšie nejaké rúško – hoc domáce, ako absolútne žiadne a to najmä z dôvodu nedisciplinovanosti a nezodpovednosti ľudí – jeden voči druhému, čo môžeme pozorovať ako v Taliansku, tak i Španielsku a iných rozsiahlych ohniskách nákazy.
- Áno, výdaj obmedzujeme. Pre enormný tlak, ktorý je vyvíjaný na distribúciu, ale i rozsiahle výpadky liekov či výživových doplnkov od samotných výrobcov z dôvodu obmedzeného fungovania zahraničnej veľkovýroby a dovozu na Slovensko vlastne ani nemáme na výber. Osobne považujem krátenie výdaja za najlepšie aktuálne riešenie súčasnej situácie. Každý pacient má zo zákona nárok na zdravotnú starostlivosť (ZS) a rovnako zákonnou povinnosťou lekárne je predsa zabezpečovať lekárenskú ZS – poradenstvo a lieky. Vytváranie enormných zásob liekov zo strany pacientov považujem za iracionálne a obávam sa, že po uplynutí pandémie budú mnohé lieky vrátené do lekární na likvidáciu a mnohé skončia aj v bežnom komunálnom odpade.
- Najväčším problémom akýchkoľvek vírusových ochorení sú vždy pridružené bakteriálne infekcie, superinfekcie, alebo iné komorbidity. Ochorenie COVID-19 sa však lieči v prísnej karanténe. Bakteriálne komplikácie sú preto menej pravdepodobné. Kľúčom je najmä silná imunita. Vhodné je mať doma najmä jednu alebo dve rozdielne liečivé látky, ktoré tlmia horúčku (napr. paracetamol, kys. acetylsalicylovú), dostatok bylinných čajov (najmä s obsahom slizov), liečivá na suchý dusivý kašeľ (napr. kodeín, dextro-metorfán a i.) a lieky / prípravky / produkty na podporu imunity (napr. vitamín C v dávke 1 000 – 1 500 mg denne). Esenciálne a éterické oleje do vody, tiež spreje či kvapky s obsahom α-sympatomimetík na uvoľnenie dýchania rovnako nájdu uplatnenie. Vyššie uvedené vety však platia len pre ľahký priebeh ochorenia. Nakoľko ide o smrtiaci a vysoko infekčný vírus, ťažšie stavy či pacienti s komorbiditami patria výhradne do rúk lekárom.
- Za svoj život a necelých 8 rokov lekárenskej praxe som nikdy takúto situáciu nezažil, preto si netrúfnem vysloviť akúkoľvek univerzálnu radu pre kolegov. Osobne sa mi najviac osvedčuje každovečerná psychohygiena. Vykonávanie činnosti, pri ktorej vypnete myseľ a čerpáte novú energiu na ďalší pracovný deň.
„Sme v prvej línii. Lekárne sa stali zelenými oázami v púšťach plných núdze a neistoty“
PharmDr. Peter Žák, MPH
vedúci lekárne, Lekáreň Nemocničná, Malacky
- Sme predsa farmaceuti a keď nás núdza pritlačila, vytvorili sme si originálnu receptúru, dokonca rôzne variácie zloženia, účinnosti, konzistencie a vôní z rastlinných olejov (levanduľa, rozmarín, čajovník). Problém nastal neskôr s dostupnosťou koncentrovaného liehu a aj so zvolením vhodných obalov k adjustácii, či už pre pacientov, alebo nemocničné oddelenia. Rozbiehame aj prípravu WHO dezinfekčného roztoku, lebo lieh medzičasom našťastie prišiel.
- My sme národ nielen s holubičími krídlami a bystrými hlavami, ale v čase webu a sociálnych sietí aj národ rýchlej reakcie. Všetko, čo obsahuje alkohol, peroxid, chlór, čajovníkový olej a pod. je lepšie ako obyčajná voda, špina a nezáujem.
- Naše myslenie sa zmenilo, naše tváre sa zmenili a aj my sme dozaista iní, ako pred útokmi korony. Každá bariéra nás istým spôsobom chráni. Od handrového rúška síce nečakáme ochranu triedy FFP3, ale fakt, že sme sa zmierili s rúškom a osvojili sme si ho, bude v konečnom dôsledku znamenať aj to, že naše slovenské babky a dedkovia si aj toto leto užijú (na rozdiel od tých nešťastných talianskych seniorov) svoje vnúčence. Z pohľadu verejného zdravotníctva, určite stúpne význam a záujem o očkovanie. Veď žalostné čísla slabučkej preočkovanosti proti chrípke oproti vyspelým a uvedomelým krajinám, nás roky stoja desiatky životov aj v rámci SR. Vedeli ste, že minulý rok u nás zahynulo na komplikácie chrípky minimálne 40 ľudí? Všetci mali jedno spoločné – nikto z nich nebol proti chrípke aktuálnou sezónnou vakcínou zaočkovaný!
- V tomto zmýšľam liberálne. Určite v tejto dobe nepredáme nikomu 50 balení paracetamolu a celaskonu, ale keďže nakupujeme lieky vo veľkom a do zásoby, máme aj dnes rezervy. V tejto dobe ľudia húfne nakupovali aj pre svojich blízkych, vrátane detí a seniorov, aby ich ochránili, preto som žiadne reštrikcie v zmysle krátenia výdaja voľnopredajného sortimentu nezaviedol.
- Okrem bežných liekov, jednoznačne odporúčam mať dezinfekčný gél, pre každého respirátor + rúška, pre influencerov samozrejme aj „trendy rúško” ladiace k ich antikorona outfitu. Dobrú náladu a vieru, že túto pliagu skoro porazíme, lebo je to teraz naša najdôležitejšia misia.
- Lekárne sa stali akýmisi zelenými oázami, fungujúcimi, otvorenými, overenými, spoľahlivými, predvídateľnými celkami v púšťach plných núdze, kalkulu a neistoty. V práci sme od rána, legitímne v prvej línii, ba dokonca ešte hodný krok pred ňou, v permanentnom strese o svoje zdravie i o zdravie svojich detí, s ktorými sa po večeroch učíme. A hoci so slovíčkom ĎAKUJEM sa stretávame v tejto dobe pomerne často a nazývajú nás zdravotníkov aj hrdinami, nepočul som v jednom jedinom štátnickom prejave poďakovanie aj nám – magistrám, magistrom a farmaceutickým laborantom. Lebo tak ako si „ďakovačku” a potlesk zaslúžia naši lekári, sestry, záchranári, distribútori, policajti, kuchári a predavačky, tak rovnocenne aj nám už prináleží takáto pocta. Verím že naši pacienti dobre vedia, prečo nám na druhej strane tary povedia, teraz síce tlmene cez doma ušité rúško, ale o to úprimnejšie slovo: „ĎAKUJEM!”
A ako to zvládnuť? Veriť, milovať, rešpektovať, nebáť sa a nepoddať sa!
Spracovala:
Mgr. Ing. Denisa Ižová
článok bol uverejnený v aprílovom čísle časopisu Lekárnik