V lekárni Na námestí, Rajec sme navštívili PharmDr. Petra Smieška – lekárnika a hlavného odborníka MZ SR pre farmáciu, aby sme sa dozvedeli viac o pripravovanej úprave vyhlášky 129/2012 o požiadavkách na správnu lekárenskú prax. Rodičia PharmDr. Petra Smieška, RNDr. Roman Smieško a MUDr. Anna Smiešková vychovali troch synov, ktorí si ctia tradičné lekárenstvo a nasledujú v profesionálnom zameraní otca – úspešného lekárnika.
PhMr. Antónia Kardošová a PharmDr. Peter Smieško
PhMr. Antónia Kardošová a PharmDr. Peter SmieškoČo vás viedlo k štúdiu farmácie?
Môj otec RNDr. Roman Smieško je a vždy bol lekárnik. On mi umožnil vyštudovať tento odbor, dal mi prácu a doposiaľ je aktívny a uľahčuje moje pôsobenie o väčšinu administratívnych povinností. Jemu vďačím za to, čím som, a to kým som, je už vyššia moc.
Čo znamená pojem hlavný odborník, v čom spočíva vaša pracovná náplň?
Pojem hlavný odborník vnímam ako funkciu, ktorá ma poradný hlas pre MZ SR. Funkcia je v slovenských podmienkach bezplatná, až potrebná dotácii z mojej strany. O pracovnej náplni sa teda hovoriť nedá a ani by som nemal záujem o platenú funkciu, keďže som stále aktívny a zamestnaný v lekárni – to je moja práca na plný úväzok. Momentálne ale z titulu funkcie pracujeme s členmi pracovnej skupiny na novelizácii vyhlášky číslo 129/2012 o požiadavkách na správnu lekárenskú prax.
Skúste nám priblížiť, ako napr. prebieha proces spracovávania nových vyhlášok? Ako sa zavádzajú do praxe?
Tohto času sme s členmi pracovnej skupiny prebrali všetky časti starej vyhlášky, spripomienkovali ich a nasleduje ich zapracovanie do textu vyhlášky. Niektoré témy sme ešte nechali otvorené a vrátime sa k nim na prvom septembrovom zasadnutí. Keď budeme všetci dohodnutí, postúpime text na MZ SR a bude nasledovať legislatívny proces k samotnej novelizácií vyhlášky.
Vyhláška 129/2012 o požiadavkách na správnu lekárenskú prax sa bude novelizovať. V čom budú tieto zmeny spočívať?
Musím povedať, že text „starej“ vyhlášky bol natoľko nadčasový, že podľa nej fungujeme doteraz a nie je v nej nič, čo by nebolo kompatibilné so súčasnosťou. Okrem napríklad základných povinností, ako je prítomnosť alarmu a podobne, riešime aj nakladanie s liekmi, dávame do nej na podnet ŠÚKL-u viacero paragrafov, ktoré sú pre niekoho samozrejmosťou a niekde chýbajú. Dôležitým bodom je aj miestnosť pre dôverný rozhovor, ktorý považujeme za potrebný, aby sa oddelil priestor v rámci lekárne, kde je prítomná krv, napríklad pri vykonávaní biochemických meraní. Rastie záujem o klinickú farmáciu, ktorá sa dá v tomto priestore vykonávať na úrovni a to vidím ako budúcnosť lekárenstva. Máme potenciál využiť fakt, že sme často prvou voľbou pacienta pri hľadaní rady pri ochorení. Lekáreň môže byť významným filtrom pre ambulancie, ako aj nálezcom rizikových ukazovateľov. Lekáreň môže objaviť zvýšený cholesterol, glukózu, TK, zvýšené CRP… A vôbec to nie je konkurencia lekárom. Je to prevencia a my sme vysokoškolsky vzdelaní zdravotníci, ktorí sú schopní a ochotní poskytovať tieto služby obyvateľstvu. Samozrejme, ak sa vydáme na túto cestu a budeme ochotní k našej práci pridať ešte ďalšie služby a nemyslím len zadarmo, bude potrebná aj spolupráca s našou fakultou. Za zmienku stojí aj snaha o úplné odsledovanie liekového reťazca. Farmaceut a jeho vedomosti sú potrebné ako pri lôžku chorých pacientov, tak aj v domovoch dôchodcov a všade, kde sa lieky vyskytujú. A lekárnik je jediným komplexným odborníkom na liek.
Aké je postavenie hlavného odborníka v riadiacich štruktúrach zdravotníctva? Má možnosť zasiahnuť, či pozitívne ovplyvniť vývoj nášho lekárenstva, aby sa v ňom naďalej nepresadzovali nielen komerčné, ale ani nekalé, až gangsterské praktiky (viď prípady z Prešova – článok v júlovom čísle)?
Ako som už napísal, funkcia hlavného odborníka ja viac – menej poradná. Nie je členom riadiacich štruktúr, ale dúfam, že postupnými krokmi sa môže podariť zmeniť momentálny stav. Uvidíme. Komercia a spomínané praktiky sú dôsledkom pretrvávajúcej liberalizácie.
Problémom slovenského lekárenstva je…
„Problémom slovenského lekárenstva je pokračujúci divoký kapitalizmus, ktorý má za následok dehonestáciu profesie lekárnika.”
„Riešenie? Sprísnená legislatíva, keďže na Slovensku stále platí, čo nie je zakázané, to je povolené, ako aj princíp – risknem pokutu, veď zarobím viac. Nie sme stále až tak vyspelá spoločnosť a preto sú riešenia veľmi ťažké. Legislatíva v SR v oblasti farmácie hasí vzniknuté problémy, ktoré už často ovplyvňujú samotnú povinnosť lekární zásobovať liekmi obyvateľov SR.“
Ako hodnotíte ako hlavný odborník pre lekárenstvo skutočnosť, že slovenská legislatíva od roku 2004 povolila vstup nelekárnikom do vlastníctva lekární?
Nonsens. Absolútna arogancia vtedajšej moci, jednoznačne splnená objednávka vybranej finančnej skupiny. Zapredanie sa.
Ako vnímate, že aj nelekárnik môže vlastniť lekáreň na Slovensku? Prečo podľa vás Slovensko zaostáva v porovnaní so západnou Európou, kde sú väčšinou lekárnici väčšinoví vlastníci (ako napr. Rakúsku, Španielsku, Maďarsku a pod.) alebo je majiteľom lekárne výlučne lekárnik, ako je to napr. v Poľsku, Dánsku, Francúzsku…)?
Vnímam to tak, že náš štát momentálne nie je na takej úrovni zodpovednosti k samotným princípom fungovania štátneho zriadenia ako vymenované krajiny. Inými slovami vyhovuje mu momentálny stav, pretože pokus o zmenu bol v decembri 2017. Otázkou je, kto je štát?
Ako vidíte perspektívu a vývoj slovenského lekárenstva vzhľadom na degresívnu maržu lekární?
Na takéto otázky sú kompetentnými analytici, ktorí majú možnosť modelovať ekonomickú situáciu podľa nastavovaných parametrov. Osobne by som nepoukazoval, že je problém v princípe degresívnej marže. Bol som pri tom, keď sa prijímala a základnou snahou bolo v tej dobe, okrem zníženia výdavkov na lieky zastaviť prekvitajúce „batôžkovanie”. Degresívna marža v sebe nesie princíp spravodlivosti a jej prijatie nemalo žiadny negatívny úmysel. Naopak negatívny úmysel by sa dal nájsť v prijatí referencovania cien. Tu vidím nesúlad s výsledkami štátu, v zmysle ekonomického rastu a princípom najnižšej ceny v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ. Tieto dva princípy sa bijú a výsledkom môže byť strata lekárne. Na princíp referencovania cien liekov je napojený aj reexport, ktorý nám už dlhšie sťažuje našu prácu a stavia nás do pozície bezradných, ktorí musia denno-denne vysvetľovať pacientom nedostupnosť ich liekov.
Čo by podľa vás pomohlo lekárnikom pri ich práci v lekárni, čo sa týka legislatívy?
Legislatíva je výsledkom aktuálnej vládnej garnitúry. Môžete mať neviem ako dobre napísaný zákon, môžete mať širokú podporu odbornej verejnosti, mohli ste nad daným zákonom spolu s kolegami stráviť x hodín, napísať x e-mailov a predsa sa nemusí dostaviť vytúžený výsledok. Príkladom je december 2017, kedy nebol prijatý zákon o väčšinovom vlastníctve lekárne farmaceutmi. A neviem, či vôbec niekto vie prečo a kto rozhodol. Nemám pocit, že je potreba pridávať ďalšie zákony, ktoré by ovplyvňovali samotnú prax. Myslím, že systém ako taký funguje dobre, až na to vlastníctvo. Malo by byť, ale v záujme štátu mať garantovaný dohľad nad liekmi samotnými lekárnikmi, pre ktorých by boli ich lekárne jediným zdrojom obživy a kapitál by v najväčšej pravdepodobnosti ostával v rukách občanov SR. Každý kto sa doposiaľ nadchol pre túto myšlienku a mal aj možnosť ju presadiť narazil na tých, ktorí ťahajú štátnymi nitkami. Nepatríme medzi konzervatívne krajiny a preto aj konzervatívny prístup k lekárenstvu je ťažko očakávať. Aj keď priklonenie sa k hodnotám starej Európy bude vo viacerých sférach podľa môjho názoru jediným možným riešením.
Ako hodnotíte projekt ezdravie, ktorý funguje od januára.
Projekt e-zdravie vnímam pozitívne, vidím v ňom istú analógiu z čias, kedy sme začali do lekárni dostávať elektronické dodacie listy. Všetci si pamätáme, aká to bola v tej dobe pomoc. A ezdravie je už projekt svojej doby a okrem odborných informácií, ktoré umožňuje získať, oceňujem aj potenciál tohto projektu k zjednodušeniu administratívnej práce v lekárni. Problém je len v časovaní. Máme na Slovensku síce rozbehnuté ezdravie, ale de facto sa tvorí za pochodu a stále to nie je ani zďaleka hotový produkt. Verím, že programátori robia, čo môžu a spolu so zdravotnými poisťovňami dotiahnu tento projekt do dokonale fungujúceho systému.
Je podľa vás na Slovensku veľký počet lekární na počet obyvateľov? Mali by sa podľa vás zaviesť demografické a geografické kritériá pre vznik nových lekární?
Subjektívne áno. Mám ten pocit, že je na Slovensku veľa lekární. Je mi ale ľúto, že sme ako štát nešli cestou vytvárania „veľkých“ lekárni poskytujúcich komplexnú lekárenskú starostlivosť odzrkadľujúcu moderné trendy, kde by pracovali v tíme viacerí lekárnici a boli schopní vytvárať veľké hodnoty pre SR. Miesto toho tu máme lekárne často o jednom farmaceutovi, ktorý musí byť doslova multi-manager, aby vôbec prežil.
Znovuobnovenie demografických a geografických kritérií je natoľko radikálny krok, že ho nepovažujem za reálny. Okrem toho aj v mnohých krajinách, kde stále platí tento princíp, sa porušuje. Pre zachovanie slobodného povolania, ak ešte vôbec je, vidím jedinú možnosť a síce vlastníctvo lekární lekárnikmi.
Ako hodnotíte novelu zákona, podľa ktorej má lekáreň povinnosť vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu? Aké to bude mať dopady na lekárne? Myslíte, že je správne, že o takýchto lekárňach má rozhodovať VÚC?
Táto povinnosť nie je nič nové a nikto s tým doteraz zásadný problém nemal. Zmena nastala v čase, dokedy sme povinní vykonávať túto službu. Aj tento návrh nesie číro slovenský folklór a pokiaľ mi je známe, nie je prikázaný minimálny sortiment, ktorý musí lekáreň zabezpečiť v čase služby. Vidím teda problém v tom, že aj keď bude mať lekáreň otvorené, pacient nemusí dostať svoj liek.
Ďalším problémom je ohodnotenie, pričom zastávam názor, že ak si štát u nás lekárnikov objednáva službu, mal by vyriešiť aj financovanie. Nikto z nás predsa nebude mať otvorenú lekáreň dobrovoľne v takto prikázaných časoch. Áno, je správne, že o týchto veciach rozhoduje VÚC – je to prenesená moc štátu a nepoznám inštitúciu, ktorá by na to bola kompetentnejšia.
Od 15. 6. je za kontrolu zásob liekov zodpovedný odborný zástupca, pred tým to bol držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ako vnímate túto zmenu?
Myslím, že je to správne. A tých povinností by mal mať zo zákona zodpovedný vedúci oveľa viac. Aj dohľad nad tým, kto reálne expeduje lieky na recepty a mal by byť za to osobne zodpovedný.
Aké podstatné rozdiely vidíte medzi štandardnými lekárňami, ktoré sa nachádzajú väčšinou v zdravotných strediskách a lekárňami, ktoré sú prevádzkované v obchodných reťazcoch typu Kaufland, Tesco?
Nedá sa to generalizovať. Verím, že vo všetkých lekárňach sú lekárnici ako zdravotnícki pracovníci s poslaním pomáhať pacientom. Nepáči sa mi však časté ovplyvňovanie práce lekárnika zo strany zamestnávateľa a zasahovanie do výkonu z pohľadu ekonomických princípov.
Lekárnik by mal mať na zreteli pomoc pacientom a nie tabuľky s príkazmi o najvýhodnejšom výdaji. V týchto reťazcoch sa na prvý pohľad stráca charakter klasickej lekárne, to však nevylučuje kvalitu konkrétneho lekárnika. Ale to sme opäť pri boji divokého kapitalizmu a konzervativizmu a opäť by pomohlo vlastníctvo lekárne lekárnikom.
Aká je podľa vás budúcnosť lekárenstva?
Dúfam, že pozitívna. Budúcnosť vidím vo využití potenciálu informačných technológií, ktoré sú momentálne vo fáze batoľaťa, ale pri správnom používaní budú nápomocné nielen z pohľadu uľahčenia administratívy, ale aj pri samotnej starostlivosti o pacienta. A verím vo zvyšujúci sa záujem o klinickú farmáciu.
spracovala: Mgr. Alexandra Pechová
foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová
