V dnešnom svete máme možnosť na vlastné oči sledovať farmáciu a všetky jej odvetvia v takom rozmachu, aký ľudstvo doteraz nezažilo. Nielen množstvo inovatívnych liečiv na trhu, ale najmä dostupnosť zdravotnej starostlivosti tvoria akýsi signifikantný podiel kvality života, ktorá sa v rôznych kútoch sveta odlišuje. Už len spomedzi štátov Európskej únie môžeme pozorovať isté lokálne špecifiká, ktoré sa prirodzene stupňujú medzi kontinentami. Človek je prirodzene zvedavý tvor a keď sa mi ako študentke farmácie naskytla možnosť absolvovať letnú stáž v zahraničí, neváhala som ani sekundu. Vďaka Medzinárodnej farmaceutickej študentskej federácií (IPSF) a jej výmennému programu SEP som ako jedna z prvých medzinárodných študentov strávila mesiac v hlavnom meste Spojených štátov amerických a vidieť veci, ktoré momentálne na Slovensku neuvidíme.
Prvé dni v Národnom centre otráv
Moja stáž sa začala v Národnom centre otráv priamo vo Washingtone D.C., čo je obdobná inštitúcia ako Národné toxikologické centrum v Bratislave. Tím edukovaných pracovníkov pozostávajúci z lekárov, farmaceutov a dokonca aj zdravotných sestier so špeciálnym tréningom tu prostredníctvom telefónnych rozhovorov poskytoval svoje služby ďalším zdravotníckym pracovníkom a najmä verejnosti. V súčasnosti sú takéto centrá v USA veľmi podporované vládou, keďže mnohé prípady domácich telefonátov dokážu byť efektívne vyriešené bez návštevy zdravotníckého zariadenia, čo znamená obrovskú úsporu peňazí. V tomto centre okrem mňa a ďalšej študentky z Južnej Kórey bolo aj niekoľko tamojších študentov farmácie a medicíny, na ktorých bolo centrum taktiež pripravené. Študenti farmácie v Amerike musia v rámci svojej povinnej stáže absolvovať minimálne osem tzv. rotácií, počas ktorých si môžu vybrať akékoľvek zariadenie, kde sa môžu v budúcnosti ako farmaceuti uplatniť. Počas našej stáže sme riešili spoločne aj samostatne najrôznejšie toxikologické a farmakologické tréningové prípady, ktoré tam mali pripravené špeciálne pre študentov. Taktiež sme mali možnosť počúvať online telefonáty prichádzajúce do centra a učiť sa na ne reagovať od profesionálov. Študenti každý deň doobeda absolvujú stretnutie s kolektívom centra, kde sa diskutujú prípady z predchádzajúcich dní, správnosti reakcie pracovníkov centra, prípadne novinky z odborných seminárov, ktoré vždy niekto pribížil ostatným. Veľmi milo ma prekvapil prístup zamestnancov centra k študentom, ktorý bol vysoko profesionálny, ekvivaletný s inými kolegami a samozrejme veľmi priateľský.
Prekročiť brány FDA ako prvý medzinárodný študent nie je jednoduché
Druhou zastávkou počas mojej stáže bol najvyšší americký kontrolný úrad pre lieky a potraviny – Food and drug administration (FDA). Všetky americké vládne inštitúcie majú všeobecne veľmi prísne bezpečnostné opatrenia podobajúce sa tým letiskovým. Napriek osobnému pozvaniu a včasnej registrácii sa nám na prvýkrát nepodarilo dostať dnu. Kvôli momentálnej situácii vo svete špeciálne sprísňovali podmienky vstupu a keďže my sme túto návštevu absolvovali ako vôbec prví zahraniční študenti, z novej administratívy boli zaskočení aj samotní kompetentní. V ďalších dňoch sme potrebnú administrativu úspešne doplnili a nakoniec sa nám predsa len podarilo prekročiť brány hlavného sídla FDA v Silver Spring. Už len história budovy, kde sa sídlo nachádza, je nepochybne zaujímavá. Úrad tam sídli len niekoľko rokov a miesto mu prenechali laboratóriá, kde sa v minulosti vyvíjali námorné zbrane. Kvôli blízkosti rozširujúcej sa obytnej zóny museli laboratóriá presunúť a iba samotné čistenie pôdy po všeliakých pokusoch, ktoré sa tam odohrávali, trvali 10 rokov. Po rozsiahlej rekonštrukcii a obrovských investíciách tu vyrástlo hlavné sídlo FDA, ktoré zamestnáva tisíce zamestnancov. Rozsiahle archívy, najmodernejšie laboratóriá, kancelárie, kongresové haly, sieť podzemných chodieb a dokonca samostatné fitness centrum pre zamestnancov tvoria naozaj impozantný komplex. Samotné fungovanie úradu bolo o to zaujímavejšie, pre mňa osobne veľmi kuriózne a aj pomerne odlišné od podobných európskych inštitúcií. Mala som možnosť bližšie diskutovať s niekoľkými odborníkmi s farmaceutickým aj nefarmaceutickým vzdelaním, ktorí boli mimoriadne ochotní a priateľskí. Spojené štáty americké sú obrovskou krajinou plnou najrôznejších národností a kultúr a aj samotní zamestnanci potvrdili, že FDA nemá šancu skontrolovať každý produkt, ktorý sa dostane v každom kúte krajiny do predaja. Aj samotný proces kontroly, či už liekov alebo potravín, by som nazvala „zjednodušeným“ v porovnaní so štátmi Európskej únie.
Osobne ma veľmi zaujíma samotná lieková politika a všetky procesy a náležitosti s ňou spojené, a preto mať možnosť navštíviť inštitúciu takéhoto rozmeru bolo mimoriadne prínosné.
Klinický farmaceut nie je rarita
Zvyšok mojej stáže bol zameraný na klinickú farmáciu a nemocničné lekárenstvo a trávila som ho v dvoch rôznych nemocniciach. Samostatný systém zdravotnej starostlivosti v USA je veľmi odlišný od toho nášho a majoritná väčšina nemocničných zariadení nie je v štátnom vlastníctve, čo zapríčiňuje vysoký konkurenčný boj medzi jednotlivými nemocnicami. Preto sa ich vlastníci snažia neustále zvyšovať štandard, aby si vybudovali čo najlepšie meno a ľudia im dôverovali. Nemocnice, ktoré som mala možnosť navštíviť, boli úplne nové so špičkovým vybavením, s ktorým sa momentálne na Slovensku nestretneme. V nemocničnej lekárni vyrábali zamestnanci majoritnú väčšinu intravenóznych prípravkov a parenterálnej výživy na dennej báze samy a nechýbali im ani dva ultramoderné roboty, ktoré v najsterilnejších podmienkach vyrábali injekcie s presnými dávkami liečiva priamo pre pacientov.
Čo sa týka samotnej klinickej farmácie v nemocniciach, musím povedať, že sa tam naozaj robí na vysokej úrovni. Každé oddelenie malo minimálne jedného klinického farmaceuta, ktorý nielenže kontroloval liečbu jednotlivých pacientov, konzultoval s lekármi, aktívne sa zúčastňoval vizít ako plnohodnotný člen lekárskeho kolektívu, ale dokonca každý liek naordinovaný lekárom musel schváliť práve on. Samotná komunikácia medzi lekárom a farmaceutom bola na veľmi profesionálnej úrovni a lekári sami často vyhľadávali svojich klinických farmaceutov a prosili ich o radu či odobrenie dávkovania. Mala som možnosť pracovať s klinickým farmaceutom v nemocničnej pohotovosti, čo bol pre mňa asi najväčší zážitok z celej mojej praxe. Kedže málokto v USA má k dispozícii svojho obvodného lekára (otázka nadštandardného poistenia), pohotovosti riešia oveľa viac prípadov s najrôznejšími diagnózami od zlomenín cez infarkty až po depresie. Úlohou klinického farmaceuta bolo okrem kontroly nemocničnej terapie a konzultácií s lekármi osobne s pacientom alebo jeho rodinou prekonzultovať a zistiť čo najpresnejšie jeho domácu medikamentóznu terapiu, spôsoby dávkovania a presné dávky liekov, ktoré pacient užil v deň návštevy pohotovosti. Vďaka tomuto faktu cez nás prešlo veľmi veľa pacientov s rôznorodými diagnózami a medikáciami, na ktorých sa dalo veľa naučiť. No najviac by som na tejto skúsenosti vyzdvihla fakt, že samotní lekári plne akceptovali povolanie klinického farmaceuta a spolupracovali s ním ako so seberovným kolegom.
Nie vždy je trávnik u suseda zelenší
V nemocnici, ale i na bežnom verejnom priestranstve, som na chvíľku nahliadla aj do verejnej lekárne a musím povedať, že táto stránka americkej farmácie ma zaujala najmenej. Samotné lekárne vyzerali skôr ako supermarkety, kde ste mohli zohnať všetko od občerstvenia cez kozmetiku, dennú tlač, vitamíny až po školské pomôcky. Celkovo by ste si niekedy ani nevšimli, že je to lekáreň, keby nad vchodom nefiguroval jej názov. Lieky na recept pacient nedostal hneď, ako je to zvykom u nás. Buď musel čakať niekoľko desiatok minút, alebo si svoj recept mohol vyzdvihnúť nasledujúci deň. Všetky tabletové formy najskôr farmaceutickí laboranti prepočítavajú a dávkujú z väčších balení a následne to farmaceut opäť prepočítava a kontroluje.
Celkovo musím zhodnotiť túto skúsenosť len v pozitívach a priala by som každému študentovi zažiť zahraničnú stáž, kde má možnosť okúsiť danú krajinu nielen po odbornej stránke, ale trošku spoznať aj jej kultúru a ľudí. Mňa osobne každá takáto skúsenosť posúva vpred, no vždy sa na veci snažím pozerať triezvo.
Okrem pozitív, ktoré zahraničie v rámci zdravotnej starostlivosti ponúka, sa treba poohliadnuť a uvedomiť si, že ani my na tom v mnohých prípadoch nie sme vôbec najhoršie a mnohé veci by nám práve aj to zahraničie mohlo závidieť.
Autor: Katarína Gatialová, študentka FaF UK, 5.ročník
Foto: autorka
