Časť organizačného výboru sprava: prof. M. Kuželová, dr. M. Göböová, Dr. H. Komjáthy a dr. L. Černušková
VII. jarná konferencia klinickej farmácie sa uskutočnila 25. mája 2018 v Konferenčnom centre Univerzity H. Selyeho v Komárne na tému: „Riešenie farmakoterapeutických problémov liekov ovplyvňujúcich krvné zrážanie“. Organizačný výbor konferencie rozhodol o konaní tohtoročnej jarnej konferencie v Komárne z dôvodu, že manažment Nemocnice Komárno intenzívne podporuje rozvoj klinickej farmácie. Súčasťou konferencie boli edukačné a interaktívne prednášky a tiež workshopy a posterová sekcia. Na odbornom podujatí sa zúčastnili farmaceuti z celého Slovenska. Okrem klinických farmaceutov, nemocničných lekárnikov a lekárnikov pracujúcich vo verejných lekárňach prejavili o túto konferenciu záujem aj lekári a iní zdravotní pracovníci, ako sestry, laboranti, ale aj študenti z farmaceutických fakúlt, zároveň i vedenie komárňanskej nemocnice a spoločnosti Agel SK.
Organizátorky Konferencie z nemocnice Komárno
Aktívnych i pasívnych účastníkov konferencie privítali riaditeľ Nemocnice Komárno s. r. o., Mgr. Miroslav Jaška, primátor mesta Komárno, Ing. Ladislav Stubendek a za organizačný výbor konferencie predsedníčka Sekcie klinickej farmácie prof. RNDr. M. Kuželová, CSc.
V úvode konferencie odznela informatívna prednáška o aktuálnom procese navrhnutia a schválenia ambulantných výkonov pre klinickú farmáciu, nemocničné a verejné lekárenstvo (Göböová M. a Sýkora J.). V konečnej podobe zoznamu zdravotných výkonov je v súčasnosti 8 výkonov farmaceutov. Odborná pracovná skupina spracovala jednotlivé registračné listy výkonov, ktoré sú podkladom na ďalšie rokovania na Ministerstve zdravotníctva SR o finančnom ohodnotení a ich úhrade zdravotnými poisťovňami. Cieľ tohto procesu sa dosiahne až vtedy, keď bude zdravotnou poisťovňou preplatený prvý odborný výkon farmaceuta na Slovensku.
Účastníci VII. jarnej konferencie
Prvý blok edukačných prednášok bol zameraný na najnovšie liečivá ovplyvňujúce krvné zrážanie. Úvodná prednáška sa zaoberala farmakológiou liečiv ovplyvňujúcich krvné zrážanie. Boli predstavené najnovšie antikoagulanciá (dabigatran, rivaroxaban, apixaban, edoxaban) a antiagreganciá (tikagrelor a kangrelor) zo skupiny antitrombotík z hľadiska ich mechanizmu účinku a terapeutických indikácií (Ondriašová E. a Kuželová M). Nové perorálne antikoagulanciá (NOAK) predstavujú alternatívu ku klasickým perorálnym antikoagulanciám (warfarín). V nasledovnej sérii prednášok sa im z toho dôvodu venovala dostatočná pozornosť.
Univerzita J. Selyeho, Komárno, miesto konania konferencie
NOAK z pohľadu neurológa signifikantne redukujú cievnu mozgovú príhodu v porovnaní s warfarínom, signifikantne redukujú hemoragickú cievnu mozgovú príhodu a celkovú mortalitu v porovnaní s warfarínom (Hanáčková E.). V nasledujúcej prednáške hematológa (Radi E.) boli zosumarizované výhody použitia NOAK ako možnosť perorálneho podania, vysoká účinnosť v prevencii a liečbe tromboembolizmu, predvídateľná odpoveď na dávku, nízky výskyt krvácavých príhod a nie je potrebný pravidelný monitoring. Šmátralová D. a kol., sledovali správnosť užívania NOAK u pacientov na vybraných klinikách FN Nitra a zistili, že 20 % pacientov v sledovanom súbore neužilo správnu dávku NOAK. Prednášatelia sa v poslednej prednáške bloku zaoberali interakciami NOAK s využitím databáz LEXICOMP a Kompendium lékových interakcí (Černušková L. a kol.).
Druhá časť edukačných prednášok sa naďalej venovala hlavnej téme konferencie so zameraním na rizikové skupiny pacientov. Na problematiku venózneho tromboembolizmu u onkologických pacientov ako jedného z hlavných komplikácií nádorového ochorenia poukázala prednáška J. Sýkoru. Chemoterapia zvyšuje riziko trombózy 6,5-krát,vyskytuje sa u 4 – 20 % pacientov a je druhou najčastejšou príčinou smrti onkologických pacientov. Kákošová V. sa zaoberala ďalšou skupinou ohrozenou trombotickými komplikáciami ako sú mladé dievčatá užívajúce perorálne kontraceptíva. Riziko vzniku žilového tromboembolizmu závisí aj na dĺžke užívania perorálnych kontraceptív, väčšie hrozí v prvom roku užívania, najmä počas prvých 3 – 6 mesiacov, potom riziko klesá. Antikoagulačná liečba prináša so sebou benefity aj riziká. Problematickou skupinou pacientov sú pacienti v perioperačnom období. Pre rozhodnutie o konkrétnej úprave liečby perorálnymi antikoagulanciami je nevyhnutné posúdiť riziko perioperačného krvácania, klinické dôsledky krvácania alebo tromboembolizmu, zdôraznili autorky prezentácie (Javorová Z. a Kuželová M.). Aj medikácia starších pacientov liekmi, ktoré ovplyvňujú hemostázu je komplikovaná. Starší pacienti predstavujú populáciu s najväčším rizikom tromboembolických príhod a zároveň sú vysoko rizikovou skupinou pre vznik krvácania v porovnaní s mladšími pacientmi ako odznelo v ďalšej prezentácii (Puchoň E. a kol.). Progresívne diagnostické a terapeutické postupy predstavili autori v prednáškach o farmakogenetike warfarínu a klopidogrelu (Tavandzis S. a kol.) a o využití telesmart medicíny v predhospitalizačnom manažmente pacienta s akútnym koronárnym syndrómom (Fabrici M.).
III. blok edukačných prednášok sa zaoberal rôznymi témami z oblasti klinickej farmácie. V prvej prednáške A. Sule poukázal na pozitívne legislatívne zmeny týkajúce sa služby klinickej farmácie poskytované nemocničnými lekárnikmi v Maďarsku. Analýzu možnosti farmaceutickej starostlivosti o pacientov s antikoagulačnou terapiou v ČR a SR predstavila Malá-
Ládová K. a kol. Zároveň zdôraznila kľúčovú úlohu farmaceuta v manažmente antikoagulačnej terapie. Používanie syntetického antifibrinolytika kyseliny tranexámovej (TXA) pri totálnych endoprotézach veľkých kĺbov má povzbudzujúce výsledky, preto sa predpokladá, že TXA bude zaradená do štandardných terapeutických protokolov pri totálnej endoprotéze (Masaryk J. a kol.). Na interakčný potenciál rastlinných liečiv pri liečbe chronického venózneho ochorenia poukázali autori Czigle Sz. a Tóth J. Dlhodobá farmakoterapia chronických ochorení je jednou z príčin sekundárnej osteoporózy. Okrem glukokortikoidov majú na kvalitu a množstvo kostného tkaniva negatívny vplyv aj iné skupiny liekov, ako antiepileptiká, antidepresíva, inhibítory protónovej pumpy, tiazolidíndióny a tyreoidálne hormóny (Göböová M. a kol.). V klinickej praxi je často nevyhnuté podať liek do enterálnej sondy. Autorky Komjáthy H. a Vicenová A. informovali o správnom postupe podania liekov a o vhodných resp. nevhodných liekových formách do enterálnej sondy. Nové individuálne pripravované lieky, ktoré za minulý rok pribudli do receptára Nemocničnej lekárne Nemocnica Komárno (napr. hydrokortizónový krém, ichtamolová pena, omeprazol v alkalickom suspenznom základe alebo klindamycín v suspenznom základe), predstavili autorky Tóthová K. a Vicenová A. Podľa autorov Hajtmanová K. a Göböová M. môže klinický farmaceut významne prispieť k optimalizácii farmakoterapie bolesti a zlepšiť kvalitu života pacientov. Účastníci konferencie pozitívne hodnotili workshopy, na ktorých sa riešili farmakoterapeutické problémy NOAK (Klimas J. a kol.) a interakcie warfarínu (Oleárová A.) a úroveň prezentovaných posterov.
AUTORKY:
prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc.,
Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta,
Katedra farmakológie a toxikológie,
PharmDr. Mária Göböová, PhD.,
Interná klinika FN Nitra, Nitra
PharmDr. Hajnalka Komjáthy, PhD.,
Nemocničná lekáreň, Nemocnica Komárno s. r. o, Komárno
FOTO: B. Farkašová
