Prichádzajúca chrípková sezóna 2026/2027 so sebou prináša nielen dáta z južnej pologule sveta o hrozbe tzv. superchrípky, ale aj výzvu v podobe logistiky vakcín. Hoci slovenské odborné spoločnosti apelujú na rizikových pacientov, posuny v dodávkach očkovacích látok opäť preveria trpezlivosť verejnosti. Aká je realita v našich ambulanciách a lekárňach, prečo nesmieme podceniť včasnú edukáciu a ako pokračuje príprava farmaceutov na očkovanie priamo v lekárni? Prinášame pohľad odborníkov na pripravenosť nášho zdravotného systému.
Predchádzajúce chrípkové obdobie (október 2025 – apríl 2026) na Slovensku charakterizovali lokálne ohniská nákazy a zvýšený záujem o očkovanie, ktoré absolvovalo o 33-tisíc ľudí viac než rok predtým. Hoci k plošnému zasiahnutiu celej krajiny nedošlo, ochorenie malo u mnohých ťažký priebeh. Hlavným dôvodom bol nový zmutovaný variant vírusu chrípky typu A, tzv. „superchrípka“. Keďže táto mutácia chýbala vtedajšej očkovacej látke, liečba aj prevencia boli komplikovanejšie. Masívny záujem verejnosti o prevenciu navyše viedol k tomu, že sa zásoby očkovacích látok minuli rekordne rýchlo a ambulancie hlásili ich absenciu už v priebehu novembra.
Priebeh chrípkovej sezóny na južnej pologuli je pre európskych epidemiológov a zdravotníkov tradične dôležitým indikátorom. Tohtoročné dáta (apríl – august) z južnej pologule slúžia ako predpoveď pre našu zimu a nadchádzajúcu chrípkovú sezónu. Vývoj u protinožcov naznačuje, že správanie vírusov sa mení.
Pre slovenských farmaceutov, ktorí stoja v prvej línii kontaktu s pacientom, sú tieto zistenia jasným argumentom pre
prax. Ukazuje sa, že včasná edukácia a podpora očkovania majú preukázateľný význam pri znižovaní rizika ťažkých priebehov. Tohtoročné štatistiky jasne demonštrujú, že pasívny prístup k prevencii zvyšuje zraniteľnosť populácie. Úlohou lekárnikov v najbližších mesiacoch preto bude nielen zabezpečenie dostupnej liečby, ale predovšetkým aktívne posilňovanie povedomia
o dôležitosti imunizácie.
Šesť slovenských odborných spoločností zverejnilo koncom septembra spoločnú výzvu ľuďom s chronickými ochoreniami a upozornili, že chrípka pre nich nemusí byť „iba“ respiračnou infekciou. Upozornili, že pre ľudí s ochoreniami srdca, pľúc, cukrovkou či oslabenou imunitou môže mať táto infekcia fatálne následky, zhoršiť ich primárnu diagnózu a viesť k hospitalizácii. Odborníci pacientom odporúčajú nepodceňovať riziká, konzultovať prevenciu so svojím lekárom a dať sa zaočkovať každý rok, ideálne v priebehu októbra a novembra. Očkovanie síce nenahrádza samotnú liečbu chronického ochorenia, no zásadne znižuje riziko ťažkého priebehu. Výzvu oficiálne zastrešili a podporili Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS), Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie (SSAKI), Slovenská diabetologická spoločnosť (SDS), Slovenská kardiologická spoločnosť (SKS), Slovenská obezitologická asociácia (SOA) a Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť (SPFS).
Čo predikujú odborníci?
Mgr. Katarína Krajčírová
odbor epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR
Na južnej pologuli sveta, najmä v Austrálii, Čile a na Novom Zélande, vyvolal v uplynulých mesiacoch veľký tlak na nemocnice zmutovaný kmeň vírusu chrípky typu A, označovaný ako superchrípka. S akými prognózami a očakávaniami na základe týchto dát z južnej pologule vstupuje Úrad verejného zdravotníctva SR do našej chrípkovej sezóny 2026/2027? Čím sa ešte vyznačovala chrípková sezóna na južnej pologuli a čo sa dá na základe toho predpokladať u nás?
Vývoj chorobnosti na ARO a CHPO závisí od počasia, ktoré veľkou mierou prispieva k aktivite respiračných vírusov alebo baktérií. Tie sú najviac aktívne počas chladných mesiacov roka. Skokové poklesy teplôt a suchší chladný vzduch napomáhajú ľahšiemu šíreniu respiračných ochorení spôsobených aj vírusmi chrípky, SARS-CoV-2 alebo respiračným syncyciálnym vírusom. Vo všeobecnosti v súčasnosti neočakávame zásadný rozdiel vo vývoji epidemiologickej situácie respiračných ochorení oproti minulým chrípkovým sezónam. Priebeh poslednej chrípkovej sezóny na južnej pologuli bol rovnako stabilný, ba dokonca miernejší oproti predchádzajúcej sezóne, pričom rovnaký scenár sa dá predpokladať aj v krajinách severnej pologule. V prevencii vzniku ARO a CHPO je dôležitý zodpovedný a proaktívny prístup ľudí pri ochrane ich vlastného zdravia. Očkovanie môže zabrániť ťažkému priebehu chrípky u jednotlivcov, nárastu počtu hospitalizácií v dôsledku komplikácií z ochorenia na chrípku, a tým aj nadbytočnému zaťaženiu zdravotníckeho systému. V prípade vzniku epidémií chrípky je práve očkovanie kľúčovým opatrením, ktorým je možné zabrániť nežiaducim dopadom chrípky na rizikové skupiny obyvateľov, akými sú seniori, malé deti, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami a podobne.
Detské nosové vakcíny sa oneskoria a prídu pravdepodobne až v prvom novembrovom týždni. Keďže imunitná ochrana nastupuje 10 až 14 dní po podaní, deti budú reálne chránené až koncom novembra. Nie je tento termín z epidemiologického hľadiska príliš rizikový, keďže decembrový vrchol sezóny bude už predo dvermi?
Deti od 6 mesiacov je možné očkovať aj trojvalentnou očkovacou látkou injekčne. Očkovacia látka vo forme nosového spreja (nosovej suspenznej aerodisperzie) je určená pre deti od 24 mesiacov do menej ako 18 rokov. Kým deti nie sú zaočkované, odporúča sa dôsledne dodržiavať preventívne opatrenia.
PharmDr. Miroslava Snopková, PhD.
1. viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory
Tento rok bolo avizované neskoršie dodanie vakcín proti chrípke od výrobcov. Minulý rok sa pritom očkovalo už v polovici septembra. Nemá tento posun dodávok negatívny vplyv na dôveryhodnosť očkovacieho systému v očiach verejnosti?
Určite to nie je ideálna situácia. Pri očkovaní proti chrípke je dôležité, aby boli vakcíny dostupné ešte pred začiatkom hlavnej vlny chrípkovej sezóny a aby mal pacient dostatok času rozhodnúť sa a absolvovať očkovanie. Posun dodávok môže byť problematický najmä vtedy, ak ľudia, ktorí sú motivovaní dať sa zaočkovať, vakcínu v danom období nemajú k dispozícii. Z pohľadu dôvery verejnosti je preto veľmi dôležitá predvídateľnosť a transparentná komunikácia. Ak sa pacient rozhodne pre očkovanie a následne zistí, že vakcína nie je dostupná, môže to jeho ochotu očkovať sa do budúcnosti oslabiť. Na druhej strane, samotný neskorší termín dodávky ešte neznamená, že očkovanie stráca význam. Chrípková sezóna trvá niekoľko mesiacov a očkovanie má význam aj neskôr. Dôležité je, aby bola vakcína dostupná v dostatočnom množstve a aby pacienti mali jednoduchú možnosť sa zaočkovať.
V uplynulej sezóne sa vakcíny rýchlo minuli a počas zimných mesiacov už neboli dostupné. Očakávate podobný záujem aj v tejto sezóne?
Predpokladám, že záujem môže byť opäť podobný. Ľudia, ktorí sa už rozhodli pre očkovanie, by nemali byť limitovaní tým, že sa k vakcíne v priebehu sezóny nedostanú. Preto je dôležité sledovať nielen celkové množstvo vakcín, ale aj ich priebežnú dostupnosť počas celej chrípkovej sezóny. Veľkou príležitosťou bude od budúcej očkovacej sezóny aj možnosť očkovania priamo v lekárňach. Lekáreň je pre mnohých ľudí prirodzeným a ľahko dostupným miestom zdravotnej starostlivosti. Ak sa pacient môže nechať zaočkovať priamo v lekárni, odpadá ďalšia bariéra, ktorá môže jeho rozhodnutie odkladať. Na túto zmenu sa už farmaceuti pripravujú. Aktuálne prebieha certifikačná príprava farmaceutov a v súčasnosti sa školí viac ako 80 farmaceutov. Treba však zdôrazniť, že očkovanie v lekárňach nenahrádza potrebu dostatočných dodávok vakcín. Naopak, ak chceme zvýšiť zaočkovanosť, musíme súčasne zabezpečiť dostatok vakcín a čo najjednoduchší prístup k…
Pokračovanie rubriky nájdete v Lekárniku 10/2026.
spracovala: Mgr. Nikola Čukanová
