Aktuálne problémy liečby metabolického syndrómu
Kríza stredného veku sa určite netýka Seminára Medicamenta Nova. Tento rok sa totiž uskutočnilo jeho 37. pokračovanie v priestoroch veľkej posluchárne NTÚ (Nové teoretické ústavy) Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK). Aj tento rok to bolo vďaka spolupráci Ústavu farmakológie LF UK a Slovenskej lekárnickej komory (SLeK). Čo je však vzácne, aktívne v ňom každý rok prezentuje svoje príspevky jeden zo spoluzakladateľov seminára prof. MUDr. Milan Kriška, DrSc.
Hlavná organizátorka prof. MUDr. Viera Kristová, CSc. v úvode podujatia zdôvodnila výber témy – Aktuálne problémy liečby metabolického syndrómu a definovala zaradenie 6-tich prezentácií, ktoré aktualizujú poznatky o liečbe diabetika s metabolickým syndrómom.
Doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH z LF UK v Bratislave sa vo svojej prednáške venoval manažmentu metabolického syndrómu u diabetikov. Označil výskyt diabetes mellitus ako pandémiu, ktorá celosvetovo narastá (24 % populácie), pričom postihnutí majú skrátenú očakávanú dĺžku života (mínus 6 rokov, v kombinácii s hypertenziou až mínus 12 rokov) a výrazne limitovanú kvalitu života, v dôsledku mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Definoval metabolický syndróm ako „nenáhodný spoločný výskyt poruchy metabolizmu sacharidov, lipidov, obezity a artériovej hypertenzie“, čo sa často vyskytuje práve u pacientov s diabetes mellitus 2. typu. V kontexte najnovšej farmakoterapie sa odporúčajú moderné antidiabetiká s extraglykemickými efektmi, ktoré dokážu ovplyvniť kardiovaskulárne riziko a niektoré dokonca kardiovaskulárnu mortalitu. Sú to lieky zo skupiny inkretínov, ktoré zvyšujú sekréciu inzulínu, inhibujú glukagón, redukujú hmotnosť, znižujú tlak krvi, pôsobia na vzostup HDL (High denzity Lipoprotein), dokonca pozitívne ovplyvňujú ateropláty.
MUDr. Kristína Hudecová, PhD. z Ústavu farmakológie LF UK v Bratislave prezentovala Účinnosť kombinovanej liečby pri artériovej hypertenzii a dislipidémii, ktorá sa vyskytuje u 49 % hypertonikov. S rastúcimi hodnotami krvného tlaku a cholesterolu sa úmerne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych príhod. Účinnosť tejto kombinovanej liečby vidieť v redukcii závažných kardiovaskulárnych príhod, v porovnaní iba s liečbou jedného rizikového faktora, pričom fixné kombinácie navyše významne zlepšujú komplianciu pacientov.
Zaujímavé výsledky Adherencie k liečbe statínmi u pacientov po mozgových cievnych príhodách (CMP) prezentoval kolektív pod vedením profesora Martina Wawrucha, PhD., z Ústavu farmakológie LF UK. Počas 3-ročného obdobia sledovali preskripciu viac ako 4-tisíc pacientov s uvedenou diagnózou podľa databázy VšZP. Zistili, že až 45,5 % pacientov prerušilo liečbu statínmi na viac ako 6 mesiacov, pričom Atorvastatín v dávke 80 mg predstavuje sekundárnu prevenciu pred CMP. Túto rizikovú skupinu predstavujú pacienti mladší ako 65 rokov, ktorým treba venovať pozornosť na zlepšenie perzistencie so statínovou liečbou.
Profesor Milan Kriška s MUDr. Monikou Laššánovou z Ústavu farmakológie LF UK sa venovali Úlohe klinickej farmakológie pri deprescripcii. Spracovali kazuistiku vynechania rosuvastatínu pre bolesti svalov a kĺbov. Reumatológ vylúčil statínovú myopatiu a odporučil po konzultácii s kardiológom znovu nasadiť hydrofilný rosuvastatín, ktorý má nízky potenciál pre vznik myopatie alebo rabdomyolýzy. Vynechanie statínu môže mať závažné kardiovaskulárne nežiaduce účinky ako je infarkt myokardu alebo kritické zvýšenie krvného tlaku. Ďalej konštatovali, že Slovensko patrí v spotrebe liekov na prvé miesta v EÚ, pričom aktivity klinických farmakológov v obmedzovaní hyperpreskripcie sú nízke. S riešením tohto problému začali krajiny s rozvinutou klinickou farmakológiou ako je Anglicko, Holandsko a Škandinávske krajiny.
Predstavuje liečba kalciom a vitamínom D liečbu, či riziko aterosklerózy? Na túto otázku odpovedali MUDr. Jana Tisoňová a MUDr. Monika Laššánová z Ústavu farmakológie LF UK vo svojej prednáške. Výsledky randomizovaných štúdií sú rozporuplné – svedčia o vzťahu zvýšeného rizika medzi príjmom vápnika a akútnymi kardiovaskulárnymi príhodami, ale u iných suplementácia kalcia zlepšovala parametre lipidogramu a hodnoty tlaku krvi a znižovala riziko vzniku hypertenzie u mužov i žien. Treba však dodať, že negatívne účinky boli spojené s nadmerným príjmom kalcia z liekových foriem. Podľa novších štúdií 90 % vitamínu D vzniká pri opaľovaní a 10 % zo stravy. Deficit D vitamínu v populácii sa premieta do kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti, avšak snaha o jeho širšiu suplementáciu nepriniesla zlepšenie, naviac pri obezite akcelerovala aterogenézu.
Aktuálny prehľad nových antidiabetík, ktoré sa uplatnili v klinickej praxi predstavili MUDr. Mária Petrová, PhD. a prof. MUDr. Viera Kristová, CSc. Upresnili, že viac látok je vo fáze klinického skúšania. Inkretínové mimetiká, gliptíny a glukuretiká, okrem vplyvu na hladinu glykémie, majú pozitívny vplyv na kardiovaskulárne riziko, obličkové funkcie, hmotnosť pacienta a zároveň nízke riziko hypoglykémie. Z gliptínov je to sitagliptin (Januvia), linagliptin (Trajenta), vidagliptin (Galvus), ktoré sú k dispozícii aj vo fixnej kombinácii s inými antidiabetikami, čo umožňuje presnejšie dávkovanie a lepšiu komplianciu pacienta. Z nežiadúcich účinkov možno spomenúť poruchy elektrolytov pri glifozínoch, akútnu pankreatitídu pri syntetických inkretínových mimetikách a zvýšené riziko osteoporózy a následných fraktúr pri gliptínoch a glifozidoch.
V závere podujatia predstúpila pred odborníkov RNDr. Mária Mušková, PhD. Poďakovala sa za aktuálne a pre prax aplikovateľné prezentácie, za podnetné diskusné príspevky a pozvala prítomných na stretnutie o rok na 38. Seminár Medicamenta Nova.
.
Autorka: RNDr. Mária Mušková, PhD.
Článok bol uverejnený v marcovom čísle časopisu Lekárnik
