Extravazácia (únik lieku mimo cievu do okolitého tkaniva) protinádorových liekov patrí medzi najobávanejšie komplikácie infúznej onkologickej liečby. Aj keď sa vyskytuje relatívne zriedkavo, následky môžu byť závažné – od bolestivého erytému a edému až po hlbokú nekrózu, infekciu, nutnosť plasticko-chirurgického riešenia a trvalý funkčný deficit končatiny. Takéto situácie môžu mať dopad nielen na kvalitu života pacienta, ale aj na adherenciu pacienta k liečbe, zaťaženie personálu a náklady zdravotníckeho zariadenia.(1)
Taxány, medzi ktoré patrí paklitaxel, boli z hľadiska extravazácie nejednoznačne kategorizované. V minulosti prebiehala diskusia, či patria medzi vezikanty, ktorých extravazácia môže viesť k závažnému poškodeniu kože a tkanív, alebo medzi iritanty spôsobujúce najmä zápal a bolesť bez vážnych následkov. Paklitaxel bol nakoniec niektorými autormi klasifikovaný ako vezikant a aj výrobca upozorňuje na riziko vážneho kožného poškodenia pri jeho extravazácii.(2,3) Hoci sú hlásenia extravazácií v literatúre zriedkavé, v klinickej praxi sa vyskytujú pomerne často a môžu mať vážne následky, najmä pri vezikantoch. Pre nízky počet prípadov chýbajú jednotné a dôkazmi podložené postupy liečby a medzinárodné odporúčania sa výrazne líšia. Novšie japonské odporúčania uvádzajú sledovanie a studené obklady, naopak, najnovšie ONS-ASCO guideliny navrhujú subkutánne podanie hyaluronidázy a teplé obklady, aj keď len pri veľmi nízkej úrovni dôkazov.(1,4)
V našom prípade, publikovanom vo Frontiers in Oncology ako detailná kazuistika, sme popísali veľkoobjemovú extravazáciu paklitaxelu, pri ktorej sa podarilo dosiahnuť veľmi priaznivý výsledok pomocou kombinácie hyaluronidázy a suchých teplých obkladov, bez rozvoja nekrózy či potreby chirurgického zákroku.(5)
autor: PharmDr. Boris Dudík, PhD.
Nemocničná lekáreň sv. Alžbety, Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava
Katedra farmakológie a toxikológie, FaF UK, Bratislava
Článok nájdete v časopise Lekárnik 2/2026, v prípade záujmu o objednanie časopisu tak môžete urobiť TU.
