Tráviace ťažkosti patria medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré pacient vyhľadá radu lekárnika. Do lekárne pritom zvyčajne pacient neprichádza s hotovou diagnózou, ale s opisom ťažkostí typu nafukuje ma, po jedle mi je ťažko, mám pocit plnosti v žalúdku a tráviaci diskomfort.
Úloha lekárnika je v tejto situácii veľmi praktická, odhadnúť, či v popredí stojí črevná nerovnováha, plynatosť a spazmy, alebo skôr žlčníkovo-biliárny diskomfort. Pri funkčnej dyspepsii sa typicky stretávame s postprandiálnou plnosťou, skorým nasýtením, epigastrickou bolesťou alebo pálením bez zjavnej organickej príčiny, no v praxi sa tieto ťažkosti často prekrývajú s nadúvaním, kolísaním stolice a horšou toleranciou mastných jedál. Preto je užitočnejšie myslieť mechanisticky než iba symptomaticky.
Prvý typ pacienta – ROZHÁDZANÉ ČREVO
Sem patrí pacient s hnačkou, nafukovaním, brušným diskomfortom alebo citlivým bruchom po diétnych chybách, infekte či antibiotikách. V popredí býva narušená črevná rovnováha. Praktickým cieľom je stabilizovať črevné prostredie, upokojiť trávenie a zmierniť plynatosť. V tomto profile má miesto riešenie založené na kombinácii probiotík, prebiotík a postbiotík. Takto nastavený prístup možno vhodne doplniť o karminatívne rastliny, najmä mätu piepornú (Mentha × piperita) a fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare), tradične využívané pri dyspepsii, nadúvaní a flatulencii.
Druhý typ pacienta – NAFUKUJE MA A CHYTAJÚ MA KŔČE
V tomto prípade nemusí byť hlavný problém len v črevnej nerovnováhe, ale aj v spazmoch, zhoršenej pasáži plynov a funkčnom diskomforte po jedle. Pacient často opisuje tlak, vetry, krútenie v bruchu alebo pocit, že mu jedlo „stojí“. V tomto profile je vhodné siahnuť po bylinách s karminatívnym a spazmolytickým účinkom. Okrem mäty piepornej (Mentha × piperita) a fenikla obyčajného (Foeniculum vulgare) sem dobre zapadá aj aníz (Pimpinella anisum), tradične používaný pri miernych spazmodických tráviacich ťažkostiach vrátane nadúvania a plynatosti. Ak sa však ťažkosti opakovane vracajú, sprevádza ich kolísanie stolice, výraznejší brušný nepokoj alebo chýba jasná súvislosť s diétnou chybou, lekárnik by mal myslieť aj na inú príčinu vrátane možnej parazitárnej záťaže. V širšom bylinnom riešení môže mať miesto aj Terminalia chebula, tradične spájaná s podporou trávenia a s udržiavaním fyziologickej čistoty črevného prostredia. Oporu tu zatiaľ tvoria najmä údaje z tradičného
použitia a predklinických pozorovaní.
Tretí typ pacienta – JE MI ŤAŽKO, NAJMÄ PO MASTNOM JEDLE
Ak pacient opisuje postprandiálnu plnosť, ťažobu, tlak pod pravým rebrovým oblúkom, nevoľnosť alebo zlú toleranciu tučných jedál, treba myslieť na biliárnu zložku ťažkostí. Tu už nejde len o plynatosť, ale o nepohodlie pri trávení tukov a potrebu podpory žlčovej sekrécie. V tejto situácii je odborne opodstatnená kombinácia rastlín zameraných na dyspepsiu a hepatobiliárnu oblasť, najmä kurkumovník dlhý (Curcuma longa) a rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis). Pri tejto línii však treba myslieť aj na hranice samoliečby. Nie každé biliárne ťažkosti patria do samoliečby a pri podozrení na vážnejší problém je potrebné lekárske posúdenie.
Pre lekárnika z toho vyplýva jednoduchý orientačný postup. Ak dominuje hnačka, citlivé črevo a obdobie po antibiotikách, myslíme viac na črevnú rovnováhu. Ak dominujú vetry, tlak, kŕče a nepokojné brucho, cielime viac na karminatívny a spazmolytický efekt, no pri opakovaných a nejasných ťažkostiach myslíme aj širšie. Ak sú v popredí ťažoba po jedle, plnosť a nekomfort po mastnom jedle, uvažujeme nad biliárno-dyspeptickou líniou. Práve v tomto rozlíšení je odborná pridaná hodnota lekárnika najväčšia. Pri alarmujúcich príznakoch však pacient nepatrí do samoliečby, ale k lekárovi.
autor: PharmDr. Peter Švec, MBA
