Mgr. Mária Kopčíková, PhD.
psychologička a členka diagnostického tímu Akademického centra výskumu autizmu
O poruchách autistického spektra (PAS) sa dnes hovorí viac než kedykoľvek predtým, no s informovanosťou pribúdajú aj mýty. V rozhovore s Mgr. Máriou Kopčíkovou, PhD., z Akademického centra výskumu autizmu (ACVA) otvárame témy včasnej diagnostiky, hraníc farmakoterapie a úlohy farmaceuta pri odbornom usmernení rodín, ktoré sa ocitli v novej, náročnej životnej situácii. Veríme, že rozhovor bude mať pre farmaceutov pridanú hodnotu, pretože môže pomôcť lepšie pochopiť špecifiká tejto skupiny pacientov a potrieb ich rodín.
Pani doktorka, ACVA je popredným pracoviskom v oblasti výskumu porúch autistického spektra. Mohli by ste priblížiť jeho vznik a hlavné piliere činnosti?
Akademické centrum výskumu autizmu vzniklo v roku 2013 na podnet prof. Ostatníkovej s cieľom pozerať sa na poruchy autistického spektra aj z výskumnej stránky. Postupne sa k nej pridali ďalší kolegovia z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Sú to genetici, prírodovedci, lekári. Postupne začali skúmať rôzne súvislosti PAS. Niekto sleduje črevnú mikrobiotu zo stolice, niekto rôzne hladiny hormónov (napr. melatonín ako spánkový hormón z moču). Kolegovia zo séra sledovali určité parametre, ktoré súvisia s kardiovaskulárnym systémom. Postupne sa témy výskumu menili s ohľadom na ľudí, ktorí tu pôsobili, na ich výskumné zameranie a na určitú inovatívnosť v porovnaní so zahraničnými štúdiami.
Treba povedať, že toto pracovisko má limitované kapacity – personálne i diagnostické. Ročne je v ACVA vyšetrených zhruba 100 detí. Diagnostika u nás nie je spoplatnená, ale každé dieťa, ktoré je u nás diagnostikované, odovzdáva vzorky moču, stolice, krvi, slín, odtlačky rúk – toto všetko je výskumný materiál, ktorý sa spracováva. Nie však individuálne s ohľadom na dieťa, ale vždy skupinovo. Podľa toho, čo kolegovia majú v pláne sledovať, si vyberajú vzorky.
Stále nevieme príčinu vzniku PAS a preukázané sú iba niektoré fakty. Do určitej miery PAS súvisia s genetickou predispozíciou, nejakými fyzikálnymi a chemickými limitáciami alebo okolnosťami počas prenatálneho vývinu dieťaťa, počas perinatálneho obdobia, ale stále tam ostáva veľmi veľa otáznikov. S ohľadom na to, že naše pracovisko má limitované možnosti, tak náš výskum je stále len taká maličká kvapka v mori.
Medzi hlavné piliere ACVA patria diagnostika, výskum a výučba. Prvé dve som už popísala a výučba…
Pokračovanie rozhovoru nájdete v časopise Lekárnik 5/2026
Časopis si objednáte tu.
autor: Mgr. Ján Zošák
