Od prvých príznakov k cielenej liečbe
Ochorenia močového a reprodukčného systému patria u psov a mačiek medzi časté zdravotné problémy. Majiteľ si zvyčajne všimne častejšie alebo bolestivé močenie, krv v moči, močenie mimo obvyklého miesta, výtok z pohlavných orgánov, zvýšený smäd alebo zmenu správania. Tieto prejavy však nemusia znamenať infekciu. Podobný klinický obraz môžu vyvolať močové kamene, nádory, hormonálne poruchy alebo sterilný zápal. Práve preto nie je vhodné začať podávať antibiotiká iba podľa príznakov alebo použiť liek, ktorý zostal po predchádzajúcej liečbe.
Infekcia alebo ochorenie s podobnými príznakmi?
Bakteriálne infekcie vznikajú najčastejšie prienikom baktérií cez močovú rúru do mechúra. Častejšie postihujú suky, staršie mačky a zvieratá s diabetom, ochorením obličiek, močovými kameňmi alebo po katetrizácii. Najčastejším pôvodcom je Escherichia coli; uplatňujú sa aj Staphylococcus pseudintermedius, Proteus mirabilis, Enterococcus spp., Streptococcus spp., Klebsiella pneumoniae a Pseudomonas aeruginosa.
Zápal mechúra sa prejavuje častým a bolestivým močením malých objemov, nutkaním a krvou v moči. Tieto príznaky samy infekciu nepotvrdzujú. Kultivácia správne odobratého moču identifikuje baktériu a umožní vybrať antibiotikum podľa citlivosti.
Nález baktérií bez klinických ťažkostí môže predstavovať asymptomatickú bakteriúriu, pri ktorej liečba zvyčajne neprináša úžitok. Pri opakovaných infekciách treba hľadať vyvolávajúcu príčinu, nie iba meniť antibiotiká.
Mačka nie je malý pes
U mladých a inak zdravých mačiek sú baktérie pomerne zriedkavou príčinou príznakov dolných močových ciest. Najčastejšie ide o felinnú idiopatickú cystitídu (FIC), pri ktorej sa uplatňuje stres, nedostatočný príjem vody a nevhodné podmienky prostredia. Antibiotiká pri FIC nepomáhajú. Dôležitý je dostatok vody, vhodná mokrá potrava, čisté a dostupné toalety, pokojné prostredie a podľa odporúčania veterinárneho lekára liečba bolesti.
Bakteriálna infekcia je pravdepodobnejšia u starších mačiek, najmä pri chronickom ochorení obličiek, diabete alebo po zákrokoch na močových cestách. Osobitným rizikom je uretrálna obštrukcia kocúra. Zviera opakovane navštevuje toaletu, tlačí na moč, vokalizuje a vylučuje iba kvapky alebo vôbec nemočí. Nejde o stav vhodný na domácu liečbu – bez rýchleho ošetrenia môže dôjsť k hyperkaliémii, poškodeniu obličiek, poruche srdcového rytmu a úhynu.
Keď infekcia zasiahne obličky
Pyelonefritída môže nadväzovať na infekciu dolných močových ciest. Prejavuje sa horúčkou, apatiou, nechutenstvom, bolesťou, vracaním, zvýšeným smädom a zmenami močenia. Vyžaduje kultiváciu moču a cielene vedenú liečbu; bez nej môže poškodiť obličky alebo viesť k systémovej infekcii.
Obličky významne postihuje aj leptospiróza, systémová zoonóza vyvolaná patogénnymi leptospirami. Psy sa infikujú najmä kontaktom s močom infikovaných zvierat alebo s kontaminovanou vodou a pôdou. Ochorenie môže spôsobiť akútne poškodenie obličiek, niekedy súčasne s poškodením pečene, poruchami zrážania alebo pľúcnym krvácaním. Diagnostika kombinuje PCR krvi a moču so sérologickým vyšetrením. Keďže leptospiry sa môžu vylučovať močom, pri manipulácii je potrebné používať rukavice, dodržiavať hygienu a zabrániť kontaminácii prostredia. Riziko ochorenia významne znižuje…
Pokračovanie článku nájdete v Lekárniku 10/2026.
autorka: Dr.h.c. prof. MVDr. Jana Mojžišová Vaščinec, PhD.
Katedra epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
