Bojnické sídlo spoločnosti Unipharma nie je žiadne fádne miesto. Dominuje mu vysoká modrá budova v tvare slzy a špičkové sklady, no okrem toho si návštevníci môžu posedieť pri jazierku v záhrade plnej zelene a všakovakých stromov. Čo však rozhodne neujde žiadnemu pozornému oku je alej osobností. Tieto stromčeky sú vysádzané výnimočnými osobami pri rôznych príležitostiach – pamätné stromy tam zasadil napríklad bývalý prezident SR Rudolf Schuster, spevák Karel Gott či prezident ČLek PharmDr. Lubomír Chudoba. Tento rok boli pri príležitosti návštevy Unipharmy zasadené dva stromy – javor bude navždy spätý s menom Dr. PhMr. Jiří Dlouhý, symbol Slovanov lipa zasa s menom RNDr. Anton Bartunek. V nasledujúcich riadkoch vám povieme viac o živote týchto výnimočných pánov a ich prínose pre nielen slovenské a české lekárenstvo.
Dr. PhMr. Jiří Dlouhý, pýcha českého lekárnictva. Jeho meno poznajú nielen doma, ale i vo Švajčiarsku, Belgicku, Nemecku či u nás na Slovensku. Čestný člen a Osobnosť Českej lekárnickej komory a držiteľ Ceny mesta Kyjova, ktorú mu zastupiteľstvo udelilo v minulom roku za celoživotný patriotizmus a dosiahnuté úspechy vo farmácii. Vtedy sa vyjadril, že toto ocenenie je predovšetkým poctou jeho rodičom. História lekárnictva sa v rodine začala písať ešte v roku 1889, kedy jeho starý otec Mgr. František Sedláček založil v Kyjove lekáreň U Zlaté koruny. Pracovala v nej aj jeho dcéra Mária Dlouhá, mamička Dr. Dlouhého. Napriek svojmu pôvodnému snu študovať právo, po priateľskej dohode s matkou, nastúpil k štúdiu lekárnictva. Šťastne sa mu podarilo vykĺznuť čistkám počas roku 1948 a o tri roky neskôr dokončil štúdium farmácie. I keď sa túžil vzdelávať v ďalších odboroch, po krátkej praxi v přerovskej lekárni musel nastúpiť na dvojročnú základnú vojenskú službu. Stal sa frekventantom školy pre dôstojníkov zdravotníctva v zálohe pri Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové. Časom získal hodnosť kapitána a vtedy sa začalo jeho pôsobenie spájať aj so Slovenskom. Prešiel do Ružomberka, neskôr do Liptovského Mikuláša, kde pôsobil ako náčelník oddelenia liečiv. V roku 1959 ho degradovali na vojaka v zálohe.
Ďalšou mizériou prešiel, keď ho priateľ Karel Spurný požiadal o dva litre liehu pre známeho. Udalosť spustila pozornosť kontrarozviedky, prehliadky domu v rodnom Kyjove, súdny proces a trest v trvaní troch rokov za špekuláciu. Po odvolaní z neho zostalo deväť mesiacov podmienečne a stratu vojenskej hodnosti majora.
Iná etapa sa začala v roku 1965. Dr. Dlouhý sa stal vedúcim odboru sér Ústavu sér a očkovacích látok SEVAC a s rodinou sa usadil v Jevanoch. O rok neskôr mu vrátili hodnosť majora. Problémy ho však ani tu neobchádzali, čo viedlo k emigrácii rodiny. Odišli iba s najnutnejšími vecami a vierou, že o mesiac-dva budú opäť doma. No vďaka svojim schopnostiam sa Dr. Dlouhý uchytil ako asistent prof. Dr. Arnolda Häsiga, riaditeľa vedeckej rady Medzinárodného červeného kríža a neskôr ako vedúci výroby farmaceutického koncernu J. R. GEIGY so sídlom v Bazileji. Podieľal sa, okrem iného, na úspechu preparátu Voltaren Emulgel. Lásku k domovine a túžbu po rodnej krajine nepreskočia ani dosiahnuté úspechy. Preto začal po Nežnej revolúcii pomýšľať na návrat. Po štyroch rokoch sa mu oplatila aj snaha o reštitúciu lekárne U Zlaté koruny v Kyjove. Zmodernizoval ju, založil niekoľko ďalších lekární na vidieku. V rokoch 1991 – 1994 sa snažil spolu so spolužiakom a celoživotným priateľom prof. Jendou Solichem zvrátiť snahy Václava Klausa nastoliť v lekárnictve anglosaské pomery. Zaslúžil sa o pripojenie Českej lekárnickej komory k Združeniu lekárnických komôr Európskej únie.
V súkromí bol od detstva vedený ako člen skautského oddielu „Vĺčat“, súčasne sa venoval športu – hral futbal, hádzanú, hokej, tenis, venoval sa atletike. A stále je to človek kypiaci optimizmom a energiou.
Meno RNDr. Anton Bartunek je nerozlučne späté s históriou lekárnictva na Slovensku, s predsedníctvom Sekcie dejín farmácie Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Klubu dejín farmácie pri Východoslovenskom múzeu Košice. Je u nás jediným lekárnikom z praxe, ktorý sa systematicky venuje základnému výskumu v oblasti dejín farmácie a medicíny. Je autorom niekoľkých publikácií, vyše stovky pôvodných vedeckých prác z oblasti dejín farmácie a medicíny.
Pôvodne chcel študovať archeológiu alebo dejiny. Okolnosti to nedovolili. Keďže biológia a prírodné vedy mu tiež učarovali, padlo pragmatické rozhodnutie a v roku 1962 nastúpil na štúdium farmácie. Vybraná téma diplomovej práce s názvom Myorelaxancia sa zrazu tiež stala neaktuálnou. Oslovil teda docenta Ruseka z Katedry lekárenskej prevádzky Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave, kam patril aj Ústav dejín farmácie, ktorý viedol. V diplomovej práci mal spracovať Bio-bibliografický slovník slovenských lekárnikov. Išlo o tému, ktorá sa nedala vyčítať z kníh. Materiály mohol zbierať iba trpezlivým štúdiom v archívoch v Bratislave. V archívoch sedel stovky hodín, každú zmienku o lekárni či lekárnikovi si zapisoval na karty. Preštudoval kilometre dokumentov, zápisy z matrík, zo zasadnutí magistrátov, daňových kníh a pod. Po zvládnutí tejto časti práce začal na žiadosť vedúceho diplomovej práce študovať všetky vydané čísla a ročníky časopisu Slovenský lekárnik (1931 – 1944), z ktorých doplnil biografický slovník o bibliografickú časť. Po ukončení vysokoškolského štúdia odišiel RNDr. Bartunek spolu s manželkou pracovať na Moravu, kde pôsobil v opavskej lekárni. Docent Rusek pochádzal z predmestia Opavy, z Komárova, a tak spolupráca medzi nimi pokračovala i počas ďalších piatich rokov, ktoré tu Bartunekovci prežili. V tomto období si RNDr. Bartunek urobil 1. Atestáciu z lekárnictva a prebral s doc. Rusekom pokyny k spracovaniu doktorskej práce. V roku 1972 sa jeho bytie presunulo na východ. Jedenásť rokov bol vedúcim lekárnikom v Lemešanoch, kde pokračoval vo svojom historickom bádaní. Na česko-slovenskom sympóziu v Olomouci v rokoch 1976-1978 odovzdal doktorskú prácu. Promoval na Karlovej univerzite. Tieto fakty boli odrazovým mostíkom k skutočnosti, že vedenie OÚNZ Prešov bez výhrad schválilo návrh doktora Bartunek a založenie tradície Weberových dní a tiež rekonštrukciu lekárne u sv. Trojice v Prešove. Aktivít mal vzácny človek, akým RNDr. Bartunek bezpochyby je, ešte veľa. Opomenúť nemožno členstvo poradného zboru krajského lekárnika v Košiciach, rovnako Poradný zbor hlavného odborníka MZ SR pre lekárenstvo. Bol i riaditeľom Lekárenskej služby v Prešove, prezident i viceprezident SLeK a v neposlednom rade majiteľ lekárne Esencia v Prešove.
Spracovala: Katarína Vráblová
Foto: Archív UP
