Sezóna vonkajších parazitov je tu
Parazitizmus je vzťah, v ktorom jeden organizmus, tzv. parazit, odoberá živiny druhému organizmu, tzv. hostiteľovi, pre svoju existenciu. Podľa výskytu ich delíme na endoparazity a ektoparazity. Endoparazity žijú vo vnútri hostiteľa – tkanivá, bunky, tráviaci systém a orgány. Ektoparazity žijú mimo teľa hostiteľa, alebo na jeho povrchu. Parazitickým spôsobom života žije napríklad komár, blcha, svrabovec a kliešť.
Ektoparazity sa živia krvou, kožným mazom alebo tkanivovým mokom. Svojou existenciou na tele spôsobujú pruritus (svrbenie), zápaly kože, ekzémy, alergie alebo celkové zhoršenie stavu organizmu. Okrem vyššie spomenutých príznakov sa však môžu prenášať aj vektorom prenosné ochorenia (tick borne diseases), ktoré môžu mať fatálne následky pre telo hostiteľa alebo môžu mať zoonotický potenciál – prenos na človeka.
Kliešte
Na Slovensku sa vyskytuje niekoľko druhov kliešťov, najčastejšie sa stretávame s kliešťom obyčajným (Ixodes ricinus), pijakom lužným (Dermacentor) a kliešťom hnedým (Heamaphysalis). Kliešte vieme rozlíšiť na základe farby, tvaru a veľkosti. V praxi je však táto informácia pre klienta nepodstatná.
Životný cyklus kliešťa je pomerne zložitý, prechádza niekoľkými vývinovými štádiami. Pred každou metamorfózou sa musí každé štádium nacicať krvi. Pre vývinový cyklus kliešťov je typické striedanie periódy hladovania (môže trvať dlho) s periódou prijímania potravy (je to pomerne krátka doba). Kliešte na svoje „obete“ neskáču zo stromov, ale čakajú. Na steblách tráv/kríkov vyliezajú do výšky 60 cm, vystierajú do priestoru predný pár končatín a zachytávajú pach človeka alebo zvieraťa. Po prisatí na telo hostiteľa vypúšťajú do rany látky proti zrážaniu krvi a látku, ktorá vytvára okolo kliešťa cementovú vrstvu – preto je po určitej dobe ťažké kliešťa odstrániť.
Zhruba do 24 – 48 hodín po prisatí, dochádza k sekrécii (vylučovaniu) obsahu slinných žliaz, čím dochádza aj k prenosu patogénov, pokiaľ je kliešť nakazený. Preto názor „môj psík nepotrebuje žiadnu ochranu, veď ak bude mať kliešťa, ho jednoducho vytiahnem“ nie je až tak správny. Mali by sme si uvedomiť, že aj vďaka ochrane zvierat akaricídnymi prípravkami, eliminujeme množstvo ektoparazitov a tým aj množstvo patogénov v prírode.
Kliešte môžu prenášať niekoľko druhov ochorení – vektorom prenosné ochorenie (vector borne disease)
» Borelióza (Borelia burgdorferi) – zoonóza
» Ehrlichióza (Ehrlichia canis)
» Bartonelóza (Bartonella henselae a Bartonella vinsonii) – zoonóza
» Ricketsióza (Rickettsia conorii) – zoonóza
» Anaplazmóza (Anaplasma phagocytophilum a A.platys) – zoonóza
» Hepatozoonóza (Hepatozoon canis)
» Babezióza (Babesia canis)
Blchy
Blcha psia (Ctenocephalides canis) je jedným z najrozšírenejších parazitov postihujúcich psov a mačky. Je pravda, že v dnešnej dobe sa s výskytom bĺch stretávame už naozaj ojedinele.
Blchy majú telo prispôsobené na skákanie, ich telo je ploské a tvrdé (chitínové), preto je ťažké ich zničiť. Zadné nohy majú silné, môžu vyskočiť až do výšky 18 cm a na ďalšieho hostiteľa preskočiť do diaľky až jedného metra. Psie blchy nežijú priamo na hostiteľovi, ale v jeho blízkosti (pelech, posteľ, koberec) a na hostiteľa sa vracajú len v čase „kŕmenia.“ V miestach, kde sa nachádza, kladie aj vajíčka, preto ak zbavujeme psíka/mačičku bĺch, musíme urobiť aj dezinsekciu okolia. Aj keď ide o blchu psiu, nevylučuje sa možnosť jej preskočenia a uštipnutia človeka, u ktorého spôsobuje zápaly kože, ekzémy a alergie.
Blcha psia môže prenášať pásomnicu Dipilidium caninum, ktorá sa môže vyskytovať ako u psov, tak aj u mačiek. V minulosti sa často vyskytovala u detí v detských domovoch. Aj blchy sú prenášačmi infekčných ochorení, medzi najznámejšie patrí horúčka z mačacieho poškriabania (pôvodca Bartonella henselae), ktorá sa objavuje u ľudí. Najväčší problém, ktorý blchy spôsobujú je alergia na blšie uhryznutie „FAD“ (Flea Allergy Dermatitis). Ide o hypersenzitívnu reakciu I. stupňa.
Svrabovce
Svrabovce delíme na svrabovce penetrujúce kožu a svrabovce nepenetrujúce kožu. V ambulanciách sa najčastejšie stretávame so svrabovcom, ktorý nepenetruje kožu: Otodectes cynotis, Cheyletiela spp.
Otodectes cynotis je ušný svrab, s ktorým sa veľmi často stretávame u mačiek žijúcich vo vonkajšom prostredí. Výnimkou však nebýva ani výskyt u psov, hlavne vo veku šteniat. Tento druh svrabu žije vo vonkajšom zvukovode, kde sa živí tkanivovým mokom. Typickým príznakom postihnutých zvierat je veľmi silný pruritus, „špinavé uši“ a niekedy aj vypadanie srsti v okolí uší. Cheyletiela spp alebo dravčík, sa vyskytuje na tele hostiteľa, nabodáva epidermu a živí sa tkanivovým mokom. Dospelé svrabovce sa rýchlo pohybujú a môžeme ich pozorovať lupou – preto im hovoríme aj „pohybujúce sa lupiny.“ Dravčík spôsobuje silný pruritus, je prenosný aj na človeka.
Menej častý býva výskyt svrabovca penetrujúceho kožu Sarcoptes scabiei. Ide o parazity, ktoré si vŕtajú chodbičky v horných vrstvách epidermy, spôsobujú silný pruritus, zápal kože, alopéciu až odlúpenie časti kože. Keďže ide o zoonózu, pri výskyte tohto ochorenia treba dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia a zvýšiť osobnú hygienu.
Demodex canis je podlhovastý parazit žijúci v chlpovom vačku každého psíka. K jeho pomnoženiu a prejaveniu klinických príznakov dochádza po oslabení imunitného systému. Demodikóza sa prejavuje vypadaním srsti, nesvrbivým zápalom kože v oblasti očí, uší a na končatinách. Ak sa do zapálených ložísk dostanú baktérie, dochádza k svrbeniu, koža je červená, zhrubnutá, celulitická, pes zapácha a dochádza k apatii, neprijímaniu potravy a v niektorých prípadoch až k úhynu.
Komáre
Ektoparazity, ktoré nežijú priamo na tele, ale svojho hostiteľa aktívne vyhľadávajú. V prípade nakazenia môžu prenášať podkožného alebo srdcového červa (Dirofi laria repens a D. immitis). Tieto dva druhy parazitov sú nebezpečné nielen pre zvieratá, ale aj pre ľudí. Ide o novšie druhy parazitov, dovezené na naše územie zo zahraničia, samozrejme, globálnym otepľovaním sa pre nich vytvorili prijateľné podmienky aj na našom území.
Antiparazitárna ochrana našich štvornohých kamarátov by nemala byť zanedbávaná. Jednak chránime zviera pred ektoparazitmi, ktoré svojou prítomnosťou spôsobujú problém. Ďalej chránime zviera pred vektorom prenosnými infekciami. Použitím prípravkov s akaricídnym účinkom dochádza k ničeniu samotných ektoparazitov, čím eliminujeme ich množstvo v prírode, ako aj možnosť prenosu infekcie ako na zviera, tak aj na človeka.
Na trhu máme na výber niekoľko prípravkov, ktoré je možné kombinovať a podľa požiadaviek majiteľa vytvoriť vhodnú ochranu pre nášho štvornohého spoločníka. Môžeme použiť rôzne druhy tabliet, spot-on prípravkov alebo obojkov. Každý z prípravkov má svoje výhody aj nevýhody a rôzne dlhú dobu pôsobenia.
Ochrániť zdravie psa či mačky je jednoduché, stačí len navštíviť svojho veterinárneho lekára v ambulancii. Pamätajte, že vždy je jednoduchšia prevencia ako riešenie následkov. Ochranou domáceho miláčika chránite aj ostatných členov rodiny.
autorka: MVDr. Lucia Kulichová, PhD.
Veterinárna ambulancia Dubnica
v Dubnici nad Váhom
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 4/2023
