Ústna hygiena je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu človeka. Stále viac výskumov potvrdzuje, že jej zanedbanie môže viesť k vzniku širokého spektra zdravotných komplikácií, či už lokálne alebo systémovo. Nedostatočným čistením totiž perzistuje na povrchu zubov zubný povlak. Ten je zložený z baktérií a ich produktov, ktoré systematicky napádajú tvrdé aj mäkké zubné tkanivá a časom spôsobujú rôzne patologické stavy, najmä:
Zubný kaz – jeho prvým štádiom je demineralizácia (tzv. odvápnenie), kedy sklovina začína byť krehká a má kriedovitú farbu. Tento stav je reverzibilný. Ak sa však proces nezastaví a dráždenie pretrváva, preniká hlbšie a vzniká zubný kaz. Kaz môže postupne penetrovať až do zubnej drene a spôsobiť jej zápal a odumretie.
Zápal ďasien (gingivitída) – je to obranná reakcia ďasna pred baktériami nachádzajúcimi sa v zubnom povlaku, ktoré aktivujú imunitnú odpoveď hostiteľa. Organizmus sa bráni produkciou zápalových mediátorov (najmä cytokínov). Klinicky sú ďasná opuchnuté, červené, na dotyk krvácajú. Krv sa objavuje pri čistení zubov, alebo aj pri konzumácii tvrdšej potravy, napríklad pri zahryznutí do jablka.
Ak sa tieto stavy včas nepodchytia, časom progredujú a môžu sa z nich vyvíjať závažnejšie chorobné procesy:
» Parodontitída – vzniká z chronického a neliečeného zápalu ďasien, dochádza už k úbytku alveolárnej kosti. Vedie k mobilite zubov a nakoniec až k ich strate, v dôsledku hlboko narušenej parodontálnej integrity.
» Systémové ochorenia – ich vznik môže vyprovokovať dentálna fokálna infekcia (patria sem kardiovaskulárne, metabolické, neurodegeneratívne ochorenia, kožné choroby, nízka pôrodná hmotnosť bábätiek a mnohé iné).
» Psychosociálne dôsledky – estetické zmeny (zafarbené či chýbajúce zuby) a zápach z úst ovplyvňujú sebavedomie, spoločenský život a medziľudské vzťahy jednotlivca. Ťažkosti pri rozprávaní, stravovaní ako aj stigmatizácia v sociálnom a pracovnom prostredí sú častými sprievodnými javmi zanedbanej dentálnej starostlivosti.
Špeciálnu pozornosť treba venovať aj detskému chrupu. Zárodok trvalého zuba sa nachádza v kosti tesne pod mliečnym zubom. Ak je mliečny zub napadnutý kazom a kvalitne sa neošetrí, hrozí riziko rozšírenia infekcie až k trvalému zubu, pričom môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho štrukturálny vývoj, polohu, farbu, či spôsobiť deformáciu. Ak sa z dôsledku hlbokého kazu predčasne extrahuje mliečny zub, dochádza k narušeniu prirodzeného procesu prerezávania zubov. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dieťa časom bude potrebovať čeľustnoortopedickú liečbu strojčekom. Je dôležité prízvukovať, že dôkladným mechanickým očistením zubov od povlaku dokážeme predchádzať najčastejším patologickým stavom v ústach. Žiadna pasta ani ústna voda nenahradí efektívne používanie zubnej kefky.
Existuje viacero dôvodov zanedbávania ústnej hygieny u pacientov. Najčastejšími psychologickými faktormi sú:
» Prokrastinácia a nízka motivácia – príčinou býva únava, emocionálne vyčerpanie alebo absencia okamžite viditeľného prínosu.
» Neinformovanosť a nízke zdravotné povedomie.
» Manuálne znevýhodnenie – u detí, príp. u pacientov s motorickými poruchami. V takýchto prípadoch je nutnosť pacientovi aktívne pomáhať a zuby dočisťovať.
» Psychické poruchy a mentálne prekážky – môžu významne negatívne ovplyvňovať každodenné fungovanie človeka, vrátane osobnej hygieny. Navyše, mnohé psychofarmaká spôsobujú suchosť v ústach, čím sa ešte viac znižuje prirodzená ochrana dutiny ústnej. Zdravotná starostlivosť o takýchto pacientov by preto mala zahŕňať aj spoluprácu medzi psychiatrami, zubnými lekármi a sociálnymi pracovníkmi.
Je veľkým spoločenským prínosom naďalej zvyšovať povedomie o význame ústnej hygieny a budovať správne návyky už od detstva. Zanedbané patologické procesy v ústach predstavujú zdravotný problém, ktorý ďaleko presahuje hranice ústnej dutiny. Edukácia o tejto spojitosti je u mnohých pacientov silným motivačným faktorom k zmene. Každodenná precízna ústna hygiena by mala byť vnímaná ako integrálna súčasť zdravia človeka, ktorá dlhodobo zvyšuje kvalitu života.
Text bol publikovaný v časopise Lekárnik 6/2025
autorka: MDDr. Jana Linská
čeľustná ortopédka
