Medzi najčastejšie komplikácie intravenóznej liečby patrí flebitída, t. j. zápalová odpoveď pri porušení cievnej steny.(1) Podľa etiológie rozlišujeme flebitídu spôsobenú mechanickým poškodením (napr. nesprávne umiestnenie špičky katétra), chemickým pôsobením (pH, osmolarita, častice vznikajúce precipitáciou) alebo infekčným agens.(1, 2) Typické symptómy flebitídy zahŕňajú bolestivosť a citlivosť žily, výrazne hmatateľný priebeh žily, začervenanie, príp. purulenciu pri infekčnej etiológii. Medzi rizikové faktory zo strany pacienta patria prebiehajúca infekcia, imunodeficiencia, znížená mobilita, pozitívna rodinná anamnéza hlbokej žilovej trombózy, prítomnosť komorbidít, inzercia katétra na dominantnej strane pacienta, zavedenie katétra v dolnej končatine (s výnimkou dojčiat), ženské pohlavie a vek nad 60 rokov.(2) Komplikácie intravenóznej terapie sú spojené s predĺžením hospitalizácie a zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť, predstavujú prekážku v liečbe a významnú psychickú a fyzickú záťaž pre pacienta.(1)
Chemicky indukovaná flebitída a pH liekov
Chemicky indukovaná flebitída vzniká pri intravenóznom podávaní liekov s extrémnymi fyzikálno-chemickými vlastnosťami v dôsledku iritácie žilovej výstelky. Fyziologické pH krvi sa udržiava v úzkom rozmedzí 7,35 až 7,45 a roztoky liekov s extrémnymi hodnotami pH (≤ 5 alebo ≥ 9) môžu indukovať chemické poškodenie cievnej steny so zápalovou odpoveďou a poškodením endotelových buniek.(1, 3) Dráždenie intimy žilovej steny spôsobuje uvoľnenie mediátorov zápalu a vazodilatačných pôsobkov, ako sú histamín, prostaglandíny a bradykinín. Histamín a tkanivový faktor môžu aktivovať agregáciu trombocytov a koagulačnú kaskádu s následnou adherenciou leukocytov na stenu cievy, čo vedie k vzniku tromboflebitídy.(1)
Čo sa deje v lumene cievy pri podaní infúzie
Intravenózne podaný roztok sa pri kontakte s krvou najskôr formuje do sfér, čím sa minimalizuje medzipovrchové napätie medzi infúznym roztokom a krvou. S rastúcou vzdialenosťou od špičky katétra sa medzipovrchové napätie znižuje a sféry s infúznym roztokom sa rozpúšťajú v krvnom prúde.(1) Pri výstupe z katétra prúdi infúzny roztok najprv laminárne vo vrstvách usporiadaných paralelne a zároveň oddelene od laminárneho toku krvi.(3) Neutralizácia prebieha na rozhraní infúzneho roztoku a krvi, ktoré predstavuje oblasť dynamických biochemických procesov a rýchlych zmien v pH a osmolarite. Hlavný bikarbonátový tlmivý systém krvi neutralizuje H+ ióny z infúzneho roztoku kvôli udržaniu pH krvi vo fyziologickom rozmedzí.(1, 3) V mieste, kde roztok lieku spomalí tok krvi a mieša sa s krvným prúdom, sú endotelové bunky najviac vystavené chemickej iritácii. Tento efekt je výraznejší najmä v cievach menšieho priemeru.(3)
Cieľ
Cieľom našej práce bolo potenciometrickým meraním stanoviť pH vybraných intravenóznych antiinfektív, ktoré sú podávané na oddeleniach Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), a. s. Výsledky tejto práce sú určené na vytvorenie interných odporúčaní a zvýšenie bezpečnosti intravenóznej terapie.
Metodika
V prvom kroku sme rešeršovali odbornú literatúru používaných antiinfektív so zámerom získania dostupných informácií o pH príslušných rekonštituovaných a riedených roztokov. Ako zdroje sme použili súhrny charakteristických vlastností liekov (SPC), ASHP Injectable Drug Information®, farmaceutické odporúčania Hôpitaux Universitaires de Genève – HUG a súhrnnú prácu autorov Manrique-Rodríguez a kol., ktorí vytvorili zoznam fyzikálno-chemických vlastností…
Text bol uverejnený v Lekárniku 7/2026, kde nájdete aj jeho pokračovanie.
autorka: Mgr. Lenka Čermanová
nemocničná lekáreň Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. Bratislava
