prof. MVDr. Jozef Nagy, PhD.
rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
V rozhovore s rektorom Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach bilancujeme dvadsať rokov výučby farmácie v tejto inštitúcii. Prof. MVDr. Jozef Nagy, PhD., v ňom približuje kľúčové historické míľniky, medzi ktoré patrí zmena názvu univerzity, získanie vlastných priestorov a úspešné etablovanie viac než 1 500 absolventov na trhu práce. Významnú časť venuje konceptu „One Health“, ktorý prepája veterinárnu i humánnu medicínu a farmáciu s ochranou životného prostredia do jedného funkčného celku „spoločného zdravia“. Rektor tiež zdôrazňuje medzinárodnú spoluprácu a integráciu moderných prvkov do výučby. Rozhovor sa dotýka aj budúcich výziev, vrátane potreby akreditácie tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania v odbore farmácia.
Tento akademický rok si Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach pripomína 20 rokov výučby farmácie. Ako vnímate význam tohto jubilea pre univerzitu?
Naša univerzita si pripomína 77 rokov od založenia (vznikla v roku 1949) a 20 rokov farmaceutického vzdelávania je popritom jedno z najvýznamnejších výročí inštitúcie. Za ten čas sme vychovali viac než 1 500 absolventov farmácie a ku kľúčovému všeobecnému veterinárskemu lekárstvu už neodmysliteľne patrí aj farmácia.
Predpokladám, že v začiatkoch bolo absolventov farmácie menej, ako je tomu teraz.
Áno, na začiatku to bolo menej študentov, no vývoj bol zaujímavý. Napríklad v roku 2011 štúdium úspešne absolvovalo 71 mladých ľudí. Počet postupne rástol až do roku 2016, keď sme mali 134 absolventov, a na štúdium sme vtedy prijímali okolo 150 uchádzačov. Následne však začal silný tlak zo strany Akreditačnej komisie SR. Živo si pamätám diskusie, keď sa snažili obmedziť nám počet prijímaných študentov, čo nebolo v súlade so žiadnou platnou legislatívou. Aby sme zbytočne nevytvárali napätie, dohodli sme sa na strope 90 študentov. Počty prijímaných tak začali klesať na 122, 100, 109, 96 a v posledných rokoch sa pohybujeme na číslach 68, 70, 58, 65 a 51 absolventov. Pokles však súvisí aj s tým, že štúdium je mimoriadne náročné a časť študentov odíde predčasne.
Ďalším faktorom je neistota pri zápisoch. Aj keď akademický senát schváli limit 90 študentov, prijmeme 110 uchádzačov, no reálne sa ich zapíše len 70 či 75. Vďaka novému vysokoškolskému zákonu budeme môcť vyžadovať záväzné potvrdenie o nástupe na štúdium skôr, čo nám pomôže lepšie plánovať a prípadne osloviť ďalších uchádzačov v poradí.
Na základe výkonnostných zmlúv s ministerstvom školstva, ktoré priamo ovplyvňujú náš rozpočet, musíme sledovať parametre ako drop-out rate a success rate. Drop-out rate vyjadruje percento študentov prechádzajúcich z prvého do druhého ročníka. V súlade s európskymi štandardmi ESG 2015 sa vyžaduje, aby sme sa študentom maximálne venovali a dosahovali čo najvyššiu úspešnosť prechodu. Otázne však je, či takýto tlak znamená aj zachovanie vysokej kvality. Success rate zase meria percento študentov, ktorí ukončia štúdium v štandardnej dĺžke – teda za päť rokov. Ak študent prekročí štandardnú dĺžku hoci len o rok, v štatistikách úspešnosti už nefiguruje, čo má dopad na naše financovanie. Bežne sa stáva aj to, že študent nastúpi do prvého ročníka farmácie, no popritom sa opätovne pripravuje na prijímacie skúšky na všeobecné lekárstvo na lekárskej fakulte. Ak ho v ďalšom roku prijmú, z našej školy odíde, čo prirodzene ovplyvní naše štatistiky úspešnosti. Takému správaniu sa však nedá zabrániť.
Ktoré míľniky považujete za najdôležitejšie počas dvoch desaťročí rozvoja farmaceutického vzdelávania na UVLF?
V prvom rade je to samotná myšlienka založenia študijného programu, ktorú mal vtedajší rektor Dr. h. c. prof. MVDr. Rudolf Cabadaj, PhD. Prišla spoločenská objednávka, narástol počet lekární na Slovensku a začal byť nedostatok farmaceutov. Aj Slovenská lekárnická komora (SLeK) sa obrátila na našu univerzitu. No bolo otázne, či sa farmácia začne vyučovať u nás alebo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Veľmi významný podiel pri rozhodovaní zohrala naša partnerská univerzita – vtedajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno, pretože ona už mala takúto fakultu. Z ich strany sme pocítili veľmi…
Pokračovanie rozhovoru nájdete v Lekárniku 9/2026 na stranách 22 – 26
spracoval: Mgr. Ján Zošák
