Respiračné infekcie patria medzi najčastejšie infekčné ochorenia a ich výskyt v miernom klimatickom pásme výrazne narastá najmä počas jesenných a zimných mesiacov. Predstavujú heterogénnu skupinu ochorení s rozdielnou etiológiou a klinickým priebehom, od nekomplikovaných infekcií horných dýchacích ciest až po závažné pneumónie vyžadujúce hospitalizáciu. Väčšina akútnych respiračných infekcií je vírusového pôvodu, pričom medzi významných pôvodcov patria rinovírusy, vírusy chrípky, respiračný syncyciálny vírus (RSV), ľudský metapneumovírus (hMPV), adenovírusy, vírusy parainfluenzy a koronavírus SARS-CoV-2.
Dýchacie cesty sa anatomicky rozdeľujú na horné a dolné. Horné dýchacie cesty zahŕňajú nosovú a ústnu dutinu, prínosové dutiny, hltan a oblasť hrtana. Dolné dýchacie cesty sa začínajú priedušnicou a pokračujú prieduškami a priedušničkami až k alveolám.
Vírusové infekcie horných dýchacích ciest
Infekcie horných dýchacích ciest majú prevažne vírusovú etiológiu. Najčastejšie sa prejavujú nádchou, upchatím nosa, kýchaním, bolesťou hrdla a kašľom, pričom sa môže pridružiť zvýšená telesná teplota, únava a celková nevoľnosť.
Významnými pôvodcami bežného prechladnutia sú rinovírusy. Infekcia má u väčšiny jedincov mierny a spontánne ustupujúci priebeh, u predisponovaných osôb však môže viesť k exacerbácii chronických respiračných ochorení. Rinitída nemusí mať iba…
Pokračovanie textu nájdete v rubrike TÉMA, v časopise Lekárnik 9/2026
autorka: PharmDr. Ema Kostovčíková
Katedra farmakognózie a botaniky
Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
