MUDr. Jaroslav Šimo, PhD., prezident Slovenskej lekárskej komory
Slovenská lekárska komora (SLK) zastupuje záujmy lekárov. Jej prezidenta sme sa vo februárovom rozhovore pýtali na aktuálne otázky, ktoré rezonujú v spoločnosti, ale aj na témy ako je nedostatok lekárov či financovanie zdravotníctva.
Prezidentom SLK ste sa stali v novembri 2023. Dovtedy ste boli viceprezidentom. Ako hodnotíte svoje pôsobenie – s akými plánmi ste nastúpili a čo sa vám už podarilo zmeniť/zlepšiť?
Do funkcie som nastupoval v turbulentnej situácii. Prvou úlohou bolo stabilizovať pomery v komore, čo sa myslím podarilo. Prebieha proces decentralizácie – prenášame niektoré kompetencie z centra na regionálne komory s cieľom priblížiť sa lekárom v teréne. Vypracovali sme návrh na nový zákon o komore, ktorý sme predložili na MZ SR. Modernizujeme Sekretariát SLK, do ktorého sa, žiaľ, dlhé roky neinvestovalo. Prehodnocujeme zmluvy SLK. Stali sme sa členom Rady vlády SR pre sociálny dialóg ako jediný zástupca za odbor zdravotníctva, sme v pracovnej skupine MZ SR pre Centrálny klasifikačný systém (CKS), DRG, takisto v pracovnej skupine pre Program obnovy a odolnosti. Podpísali sme memorandum o spolupráci so Sociálnou poisťovňou, spolupracujeme s ÚDZS. Dobré vzťahy máme napr. aj s Ombudsmanom SR. Kľúčovú úlohu má pre nás spolupráca so Slovenskou lekárnickou komorou (SLeK) a Slovenskou komorou zubných lekárov (SKZL).
V systéme zdravotníctva je dlhodobým problémom nedostatok financií. Čo by pomohlo situáciu vyriešiť a lebo zlepšiť?
Na Slovensku svojho času prevládol názor, že financovanie zdravotníctva je možné len z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Je to omyl, takto to nefunguje nikde vo vyspelých krajinách. SLK presadzuje princíp viaczdrojového financovania zdravotníctva. Zdravotníctvo je služba obyvateľstvu, tak by ho mala financovať aj miestna, ale skôr regionálna samospráva, škola v prípade univerzitných nemocníc, štátne nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami „bez príspevkov“ by mali byť financované štátom miesto toho, aby sa až následne chronicky „oddlžovali“. Keď to takto funguje v Rakúsku a Nemecku, malo by to fungovať aj na Slovensku. Veľká rezerva pri viaczdrojovom financovaní je aj v poplatkoch a spoluúčasti pacienta na presne definovaných úkonoch – to by možno viedlo aj k rozvoju komerčného pripoistenia, ktoré v krajinách západu dokáže vygenerovať okolo 10 – 15 % financií naviac.
Celý rozhovor si môžete prečítať v časopise Lekárnik 2/2025
spracoval: Mgr. Ján Zošák
foto: SLK a Matúš Zajac
