Pod záštitou dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave prof. MUDr. Juraja Payera, PhD., MPH, FRCP, FEFIM, a dekana Farmaceutickej fakulty UK prof. PharmDr. Jána Klimasa, PhD., MPH, sa 29. januára 2026 uskutočnil na LF UK v Bratislave už 42. ročník seminára Medicamenta nova.
Hostiteľom a organizátorom za lekársku fakultu bol prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc., s kolektívom Ústavu farmakológie LF UK a z a SLeK RNDr. Mária Mušková, PhD.
V úvodnom slove sa doc. MUDr. Monika Laššánová, PhD., poďakovala zakladateľom podujatia profesorovi MUDr. Pavlovi Švecovi z FaF UK a profesorovi MUDr. Milanovi Kriškovi z LF UK a pokračovateľom, ktorí prebrali štafetu organizovania seminára. Zdôraznila odborno-vedecký prínos 42 ročníkov seminára, ktoré hlavne v prvých desaťročiach prinášali málo dostupné aktuálne poznatky z farmakoterapie.
Odbornú časť seminára otvoril Mgr. Adam Hotra, PhD., ktorý predniesol prvé výsledky klinických štúdií o dlhodobo pôsobiacom agonistovi receptora pre glukagón podobný peptid 1 – Semaglutid. Látka stimuluje sekréciu inzulínu v závislosti od glukózy, potláča postprandiálny glukagón, významne spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, čím priamo ovplyvňuje pocit sýtosti. Rozsiahle kardiovaskulárne štúdie (SUSTAN-6, SLECT) preukázali ďalší významný benefit – zníženie kardiovaskulárnych príhod o 20 % vďaka redukcii systémového zápalu a úprave lipidového profilu. Tieto vlastnosti posunuli semaglutid z pozície antidiabetika do roviny komplexného kardioprotektívneho liečiva, ktoré je indikované u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a u jedincov s obezitou a komorbiditami. Kozmetické zneužívanie prípravku bez lekárskeho dohľadu prináša riziko akútnych stavov, ako ťažká pankreatitída či elektrolytová nerovnováha. Pri indikácii je nevyhnutné v súvislosti s gastrointestinálnymi prejavmi v tak dôležitej oblasti používania musia byť sledované stanovením vysokých regulačných štandardov dozorujúcich autorít.
Poslednú prednášku na tému „Novoregistrované lieky EMA za rok 2025“ pripravila doc. PharmDr. Andrea Gažová, PhD., z Ústavu farmakológie LF UK. Poskytla komplexný prehľad o najvýznamnejších inováciách v oblasti humánnych liekov odporúčaných na registráciu EMA v roku 2025. Zo 104 liekov 38 obsahuje úplne nové aktívne látky na prelomovú liečbu diabetes 1. typu, popôrodnú depresiu či bronchiektáziu. Súčasne treba oceniť, že EMA sa zamerala na zvyšovanie dostupnosti liečby a znižovanie nákladov v zdravotníctve odporúčaním 41 biologicky podobných liekov – biosimilars. Dôležité sú aj mechanizmy zrýchleného posudzovania a podmienečného schválenia pre r ýchlejší prístup k liečbe. Ťažiskom prezentácie je proces dohľadu nad liekom od registrácie – sledovanie prínosov a rizík v reálnej klinickej praxi – až po pozastavenie registrácie problémových preparátov prísne dodržiavať postupné titrovanie dávky pre dosiahnutie optimálnehoterapeutického pomeru medzi benefitom a r izikom.
Prezentáciu druhej témy zachránila doc. PharmDr. Andrea Gažová, PhD., ktorá zastúpila neprítomnú MUDr. Natašu Hudecovú, MPH, v „Novej stratégii liečby migrény.“ Migréna predstavuje chronické neurologické ochorenie s opakujúcimi sa atakmi pulzujúcej bolesti, trvajúcej od 4 do 72 hodín, sprevádzanej nauzeou, zvracaním, precitlivenosťou na svetlo a zvuk. Aktuálne dáta zo štúdie CaMEO odhaľujú alarmujúcu realitu, že napriek konzultácii s lekárom len 12 % pacientov dostáva adekvátnu farmakoterapiu. Štúdia TEMPLE zistila, že 1/3 pacientov prerušila terapiu topiramátom pre nežiaduce účinky a ďalších vedie k nekontrolovanej samoliečbe a chronickej bolesti hlavy. Jedným z riešení je včasné odoslanie pacienta k neurológovi a moderné terapeutické možnosti typu atogepant s lepšou tolerabilitou a výrazne vyššou mierou bezpečnosti.
MUDr. Branislav Obšitník, PhD., MPH, sa venoval mimoriadne aktuálnej téme umelej inteligencie vo vývoji i klinickej praxi a napriek náročnosti v širokom zábere pripravil poslucháčom nevšedný zážitok. Umelá inteligencia, ako akademický nástroj, bude zrejme neoddeliteľne spojená s výukou, výskumom, ako aj s klinickou praxou, a to s obrovským potenciálom. Od akcelerácie vývoja nových liekov, pomôcok a technológií, cez sledovanie bezpečnosti a používania v praxi počas celého životného cyklu má využitie vo výrobe potenciál k zrýchleniu dostupnosti nových technológiípre pacientov. Následné využitie v klinickej praxi urýchli a zvýši efektivitu a bezpečnosť liečby. Vysoké očakávania prínosov v tak dôležitej oblasti používania musia byť sledované stanovením vysokých regulačných štandardov dozorujúcich autorít.
Poslednú prednášku na tému „Novoregistrované lieky EMA za rok 2025“ pripravila doc. PharmDr. Andrea Gažová, PhD., z Ústavu farmakológie LF UK. Poskytla komplexný prehľad o najvýznamnejších inováciách v oblasti humánnych liekov odporúčaných na registráciu EMA v roku 2025. Zo 104 liekov 38 obsahuje úplne nové aktívne látky na prelomovú liečbu diabetes 1. typu, popôrodnú depresiu či bronchiektáziu. Súčasne treba oceniť, že EMA sa zamerala na zvyšovanie dostupnosti liečby a znižovanie nákladov v zdravotníctve odporúčaním 41 biologicky podobných liekov – biosimilars. Dôležité sú aj mechanizmy zrýchleného posudzovania a podmienečného schválenia pre rýchlejší prístup k liečbe. Ťažiskom prezentácie je proces dohľadu nad liekom od registrácie – sledovanie prínosov a rizík v reálnej klinickej praxi – až po pozastavenie registrácie problémových preparátov.
RNDr. Mária Mušková, PhD., v záverečnom slove vybrala a ocenila kľúčové myšlienky jednotlivých prezentácií, poďakovala organizátorom a autorom za aktuálne, výborne obsahovo a časovo zvládnuté prednášky. Ocenila záujem a inšpiráciu diskutujúcicha poslucháčov. Pozvala všetkých na 43. ročník seminára MN posledný štvrtok v januári 2027!
RNDr. Mária Mušková, PhD., spoluorganizátorka podujatia a členka redakčnej rady časopisu Lekárnik
Text bol publikovaný v časopise Lekárnik 2/2026
