PharmDr. Marián Majda
Lekáreň Centrál, Svidník
Vo februári sme zašli s diktafónom a fotoaparátom na východ Slovenska. Vo Svidníku nás čakal PharmDr. Marián Majda so svojím kolektívom. V rozhovore prezradil, aká bola jeho profesionálna dráha v lekárenstve, zamyslel sa nad reguláciou odvetvia, ale prezradil nám aj to, aké je pracovať v jednej lekárni so svojimi deťmi a manželkou. V závere sa dozviete viac aj o jeho zaujímavých koníčkoch.
Rozhovory väčšinou začíname návratom k začiatkom. Prezradíte nám, ako ste sa dostali k farmácii – mali ste predtým v rodine lekárnika?
Študoval som na miestnom gymnáziu a bavila ma chémia a matematika. Keďže staršia sesternica už nasávala vedomosti na farmaceutickej fakulte, aj moja cesta smerovala práve tam. Nikdy som toto rozhodnutie neoľutoval.
Aký bol následne váš príbeh – od štúdia, až do Lekárne Centrál vo Svidníku?
V období 80. – 90. rokov 20. storočia štát využíval umiestenku v rôznych kútoch Slovenska. Ja som to nevyužil, chcel som sa vrátiť do rodiska. S peripetiami ma PhMr. Rutkayová, vtedajšia riaditeľka Liečebného strediska Okresného ústavu národného zdravia (LS OÚNZ), prijala do zamestnania a postupne som po absolvovaní vojenskejslužby pracoval v lekárni v Stropkove, v Tesle Stropkov, neskôr v lekárni vo Svidníku, kde som absolvoval školenia vedúce k práci lekárnika – analytika. Nežná revolúcia všetko zmenila. V rokoch 1991 – 1993 som vykonával funkciu riaditeľa novozriadenej Strednej zdravotníckej školy Milosrdného Samaritána v meste Svidník. Potom som sa vrátil do lekárenskej služby a pracoval som v lekárni, ktorú som v roku 1994 sprivatizoval. Tu som doteraz.
Viem, že vo vašej lekárni pracuje aj časť vašej rodiny. Aký kolektív tu teda nájdeme?
V súčasnosti kolektív tvorím ja ako majiteľ a zodpovedný farmaceut, syn ako lekárnik a manželka – ekonómka a účtovníčka lekárne a naša súkromná baristka (smiech).
Pokračovanie nájdete v Lekárniku 2/26
spracoval: Mgr. Ján Zošák
