„Mojou úlohou je spojiť ľudí a obrúsiť hrany“
Manželka, matka, farmaceutka srdcom aj dušou a úspešná žena – to sú príznačné prívlastky pre novú riaditeľku a vedúcu služobného úradu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv PharmDr. Zuzanu Baťovú PhD. „Mojou úlohou je ľudí spojiť, obrúsiť hrany a nasmerovať ich na spoločný cieľ, ktorým je moderná lieková agentúra so silným odborným zázemím a medzinárodnými aktivitami.“ – vysvetľuje úlohy, ktoré vyplývajú z funkcie riaditeľky a vedúcej služobného úradu. Absolventka Farmaceutickej fakulty hovorí s nadšením o farmácií ako o puzzle, „kde si skladáte svoj vlastný obraz o účinkoch liekov a o práci s nimi.“ O odborných vedomostiach farmaceutov/lekárnikov rozpráva ako o veľkej devíze. Lekárnikom odkazuje: „Ako farmaceuti/lekárnici sme vzdelaní v našom odbore, nikto iný nemôže túto prácu vykonávať. O liekoch, ich vlastnostiach, kvalite, bezpečnosti a účinnosti vieme najviac.“
O novej funkcii riaditeľky ŠÚKL, ktorú zastáva od septembra 2016 a o jej cieľoch a víziách nám prezradila viac v rozhovore.
Pochádzate priamo z Bratislavy? Kde ste vyrastali?
Narodila som sa v Skalici, v ktorej sme bývali do mojich desiatich rokov. Rodičov potom v rámci vtedajšieho OÚNZ presunuli na Myjavu. Celá rodina sa tak presťahovala z rovinatého mesta do kopcov. Oba kraje sú mi stále blízke.
Absolvovali ste štúdium na Farmaceutickej fakulte. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium farmácie?
Rodičia sú lekári. Otec pracuje v intenzívnej medicíne, kde takmer vždy ide o život pacienta, mamina je oftalmologička. Mala som veľký rešpekt pred lekárskym povolaním, ale zároveň ma bavila biológia, chémia a všetko, čo sa týkalo ľudského tela a chorôb. Toto všetko v sebe spája farmácia.
Máte za sebou zahraničné pobyty na univerzitách v Belgicku a Kanade, čo vám dali?
Samostatnosť a schopnosť fungovať v cudzom prostredí. V tom čase neboli mobily, prístup k internetu som mala len v práci na vedecké účely. Kontakt s rodinou bol obmedzený na päťminutové volania z telefónnej búdky dvakrát týždenne. Pracovný aj voľný čas som si musela zorganizovať úplne sama.
V čom vidíte prínos zahraničných stáží pre mladých absolventov?
Pobyt v zahraničí obohatí nielen odborný rozhľad, ale umožní spoznať aj inú kultúru ako tú vlastnú. Myslím si, že pre rozvoj osobnosti je to veľmi užitočná skúsenosť.
V roku 2003 ste pracovali ako odborný asistent na Katedre farmakológie a toxikológie, čomu ste sa konkrétne venovali?
Mojou ambíciou bolo začať výskum v rámci klinickej farmácie. Chcela som sa dostať k lôžku pacienta alebo aspoň k údajom od pacientov. Prvá práca vznikla z retrospektívneho vyhodnotenia úspešnosti liečby pacientov s hypertenziou. Výsledky boli na tú dobu pomerne vzácne, a preto sa nám ich podarilo aj publikovať. Pri ďalšom výskume v rámci hypertenzie a blokátorov kalciového vstupu som sa musela preorientovať do experimentálnej roviny — najskôr na zvieracie modely a úplne na záver na bunkovú úroveň. Bolo to veľmi kreatívne obdobie, na ktoré rada spomínam.
V rokoch 2004 až 2012 ste pôsobili ako farmaceut vo verejnej lekárni v Trnave. Ako si spomínate na dané obdobie?
Opäť to bola práca s pacientom. Ale tento krát už v reálnej praxi. Vždy je dobré, keď sa teoretické vedomosti začnú dopĺňať praxou. Je to ako puzzle, kde si skladáte svoj vlastný obraz o účinkoch liekov a o práci s nimi. Stále prikladám nové diely do skladačky.
Je skutočnosť, že ste pracovali v lekárni výhodou vo vašej súčasnej pracovnej pozícií?
Všetky moje predchádzajúce pracovné skúsenosti považujem za výhodu, keďže zahŕňajú rôzne odbory v rámci farmácie.
Aký je váš názor na úroveň kvality poskytovanej lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach a v sieťach lekární?
Nerada by som generalizovala. Poznám lekárnikov, ktorí napriek ťažkej ekonomickej situácii zostali lekárnikmi s veľkým L. Povolanie ich baví, robia ho a rozprávajú o ňom so zanietením. Ale stretnem sa aj s tým, že keď si v Bratislave pýtam RSB, tak nevie personál zareagovať, čo by som pochopila u začínajúcich absolventov. Problém je, keď sa nemajú koho opýtať. Trochu mám obavu o kontinuitu odovzdávania skúseností v odbore. Mladí ľudia sa chcú učiť, ale v jednoosobovej lekárni sa nemajú od koho.
Pred nástupom do funkcie riaditeľky a vedúcej služobného úradu ste pôsobili štyri roky ako vedúca sekcie vedeckých a regulačných procesov registrácie liekov v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Čo vnímate ako najväčší rozdiel vo vašej pracovnej náplni?
Vedenie ústavu je nielen o odbornosti, ale aj o ekonomických, legislatívnych a prevádzkových záležitostiach. Na ŠÚKL pracuje veľa šikovných ľudí, ľudí s bohatými skúsenosťami v štátnej správe, aj čerství absolventi. Každý z nich má svoj odborný názor a nejakú povahu. Mojou úlohou je ich spojiť, obrúsiť hrany a nasmerovať na spoločný cieľ, ktorým je moderná lieková agentúra so silným odborným zázemím a medzinárodnými aktivitami.
Aké budú vaše prvé kroky v roku 2017 v danej pozícií?
Prioritou je personálne a odborne agentúru stabilizovať. Chronickým problémom ŠÚKL sú nekonkurencieschopné platy, nielen z hľadiska farmaceutického sektoru, ale aj z hľadiska výšky miezd v hlavnom meste. Dôsledkom je vysoká fluktuácia zamestnancov. Mnohí sa v agentúre len zohrejú, aby sa zorientovali na trhu a po krátkom čase odídu do firiem za lepšími podmienkami. Myslím si, že je dlhodobo neudržateľné, aby národný regulátor fungoval ako grátis školiace stredisko expertov pre farmaceutické firmy. Takýmto spôsobom sa nedajú budovať a rozvíjať odborné kapacity žiadneho regulátora, ktorý musí držať krok s priemyslom aj z hľadiska kvality ľudských zdrojov. Preto si veľmi vážim všetkých mojich kolegov, ktorí odvádzajú vysoko profesionálnu prácu aj napriek takýmto podmienkam.
Máte v súvislosti s vašou funkciou stanovené ciele?
V odbornej časti mám viacero ambícií. Zhrnula by som ich do troch bodov. Po prvé, chcela by som zapojiť ŠÚKL do hodnotenia takzvaných centralizovane registrovaných liekov, ktoré zastrešuje Európska lieková agentúra. Získame tým vzácne skúsenosti, ktoré nemá nikto na Slovensku, či už v štátnej alebo komerčnej sfére. Po druhé, v súvislosti s novou legislatívou ohľadne klinického skúšania plánujeme vybudovať tím posudzovateľov – expertov na hodnotenie klinického skúšania. A napokon, chceme sa vo väčšej miere zapojiť do medzinárodných inšpekcií správnej výrobnej praxe. Už teraz chodia naši inšpektori aj do tretích krajín, ale vzhľadom na ich počet sú tieto inšpekcie obmedzené. Aj tu vidím veľký potenciál na rozvoj agentúry.
Ako je podľa vás možné prispieť k navráteniu vážnosti lekárenského stavu?
Nemyslím si, že by bola vážnosť lekárenského stavu extrémne podhodnotená, či už v laickej alebo v odbornej verejnosti. Považujem za dôležité, aby sa farmaceuti a lekárnici ako autority nebáli vstupovať do verejnej diskusie. Dnes niektorí ľudia ľahko uveria akýmkoľvek hlúpostiam na internete o alternatívnych liečebných postupoch. Myslím, že je to úloha aj našej profesie reagovať a tieto nezmysly dávať na pravú mieru. Je to služba pre pacientov, ktorá môže zachraňovať životy.
Čo by ste v súčasnosti zmenili v liekovej politike?
To je zložitá otázka. Ak by som to mala pomenovať stručne, myslím si, že by bola vhodná užšia a lepšia koordinácia rôznych zodpovedných inštitúcií tak, aby bol pri zmenách pravidiel hry rešpektovaný celý rámec liekovej politiky. Pretože lieková politika nie je iba kategorizácia liekov a určenie ceny, nie je to iba registrácia lieku a podobne. Na dostupnosť a kvalitu liekov vplýva množstvo faktorov spoločne, a to by sa malo zohľadňovať pri prijímaní rozhodnutí. Napríklad Slovensko má relatívne vysoké registračné poplatky a vďaka referencovaniu relatívne nízke ceny liekov. O oboch týchto veciach sa rozhodovalo izolovane, nikto sa nezaoberal tým, aký vplyv to spolu môže mať na dostupnosť niektorých liekov na trhu.
Ako hodnotíte novú novelu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach 362/2011 Z.z., ktorá je v účinnosti od januára 2017?
Pozitívne. Podľa prvých dát z trhu to vyzerá nádejne.
Na záver našim čitateľom prezraďte, ako trávite svoj voľný čas, keď práve nie ste na riaditeľstve ŠÚKL? Ako vyzerá váš nepracovný deň?
Počas voľného času delím aktivity tak, aby potešili telo aj ducha. V zime korčuľujem, chodím na turistiku, v lete veľa bicyklujem a plávam. A potom si prečítam knihu, zahrám na klavíri, vypočujem dobrú hudbu. A pokiaľ trávim tieto aktivity s rodinou alebo priateľmi a šálkou dobrej kávy, tak mi v týchto momentoch nič nechýba.
Čo by ste odkázali lekárnikom?
Lekárnikom želám veľa zdravia a energie. Nech zostanú profesionálmi, tak ako doteraz, a nepodľahnú negatívnym názorom a tlaku konšpiračných, neoverených teórií o zdraví a chorobe, očkovaní, liekoch atď., ktorých je v poslednej dobe veľmi veľa. Ako farmaceuti/lekárnici sme vzdelaní v našom odbore, nikto iný nemôže túto prácu vykonávať. O liekoch, ich vlastnostiach, kvalite, bezpečnosti a účinnosti vieme najviac. To je naša devíza.
Autor: Mgr. Alexandra Pechová