V sobotu 14. júna sme si pripomenuli Svetový deň darcov krvi. Tento deň je venovaný zvýšeniu povedomia o dôležitosti bezpečnej krvi a krvných produktov a tiež prejaveniu vďaky dobrovoľným darcom krvi. V tomto príspevku sa dozviete, prečo v letných mesiacoch stúpa spotreba krvi, ale pozrieme sa aj na kurióznu históriu okolo prvých transfúzií.
Spotreba krvi v letných mesiacoch stúpa
V lete každoročne dochádza k situácii, že nastane pokles darcov krvi na odberných pracoviskách Národnej transfúznej služby (NTS SR). Je to z dôvodu dovoleniek a prázdnin. Darcovstvo v tomto období ovplyvňujú aj vysoké denné teploty. Na druhej strane, pre letné mesiace je charakteristická zvýšená úrazovosť, závažné poranenia, dopravné nehody vyžadujúce si akútne operačné zákroky. Vykonávajú sa aj plánované operácie, transplantácie, pôrody, stále sú tu aj onkologickí pacienti, ktorí potrebujú k svojej liečbe transfúzne prípravky. Z týchto dôvodov bývajú v lete požiadavky na transfúzne prípravky zo strany nemocničných zariadení vyššie.
V neposlednom rade na darcovstvo najviac v lete vplývajú dočasné cestovateľské vylúčenia z darovania po návrate zo zahraničia. Človek nemôže hneď po návrate domov ísť darovať krv, aj keď je zdravý, ale musí počkať určité obdobie, pokiaľ prejde inkubačná doba. Napr. pri návrate z oblastí, kde sa vyskytuje vírus západonílskej horúčky je dočasné vylúčený z darovania na 28 dní. Sú krajiny, z ktorých je darca po návrate vylúčený z darovania krvi až na 6 mesiacov, napr. z dôvodu vysokého výskytu malárie. Práve preto v NTS SR každoročne vyzývajú darcov, aby prišli darovať krv ešte pred odchodom na dovolenku.
Hraničné hodnoty sú najmä pri negatívnych Rhfaktoroch
Krvné skupiny s negatívnym Rh faktorom má len 15 % populácie. V prípade, že dôjde k poklesu darcov krvi, tak ako je tomu aj v letnom období, ako prvé sa to ukáže poklesom stavu zásob v negatívnych krvných skupinách.
Základné kritériá
Medzi základné kritériá darovania patrí zdravie, vek 18 – 60 rokov, minimálna váha 50 kg. Nemali by ste trpieť chronickým a infekčným ochorením ani sa na niečo liečiť.
Muži môžu krv darovať každé tri mesiace, ženy každé štyri mesiace. Je to čas, ktorý umožňuje, aby telo doplnilo počet červených krviniek a zásob železa po predchádzajúcom odbere.
Potrebné informácie
Všetky informácie o odberných centrách, stave zásob krvi, aktuálnych usmerneniach, príprave pred darovaním, o priebehu odberu či o možnostiach darovania nájdete na webe ntssr.sk
Vedeli ste, že…?
Svetový deň darcov krvi vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2004 na počesť narodenia Karla Landsteinera, ktorý objavil systém krvných skupín.
Prvé transfúzie = príbehy plné kuriozít
Už oddávna sa krvi pripisovali mnohé magické účinky. Ľudia si z krvi pripravovali zázračné nápoje a verili, že im prinavrátia mladosť, zdravie či krásu. Primitívne národy pili krv svojich nepriateľov, aby získali ich silu. Už starovekí lekári často využívali tzv. púšťanie žilou a poznali priaznivý efekt tejto metódy.
Zásadným objavom pre moderné darcovstvo krvi bol objav krvného obehu anglickým lekárom W. Harveyom v roku 1616. Prvú úspešnú transfúziu uskutočnil v roku 1667 Jean Baptiste Denis, lekár Ľudovíta XIV., na mladom mužovi so zimnicou. Použil krv jahňaťa. Mladík sa po zákroku prebral z letargie a zmena jeho stavu ohromila celé jeho blízke okolie. Ďalšiu transfúziu podstúpil 45-ročný remeselník, ktorý d ostal krv o d ovce a rýchlo s a zotavil. Predpokladá sa, že úspech týchto transfúzií spočíval v malom množstve použitej krvi.
Tretí a štvrtý pacient však neprežili. Záujem o transfúziu upadol tak náhle, ako sa začal. Francúzsky parlament zakázal transfúzie krvi v roku 1670, nasledoval ho parlament v Anglicku a napokon transfúziu krvi zakázal aj pápež.
Až na začiatku 20. storočia biológ Karl Landsteiner objasnil, v čom spočíva hlavný problém neúspešných transfúzií krvi. Objavil tri krvné skupiny a zistil, že ak má darca krvi inú krvnú skupinu ako príjemca, v tele pacienta vzniká nebezpečná reakcia. Za svoj objav dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Nezávisle od Landsteinera objavil krvné skupiny (všetky štyri) o sedem rokov neskôr český psychiater Jan Janský.
Do slovenskej transfúznej histórie sa zapísal košický chirurg prof. Ján Kňazovický, ktorý v roku 1936 podal prvú úspešnú transfúziu krvi na našom území. Od roku 2007 sa za 100-násobné bezpríspevkové darcovstvo krvi u mužov a viac ako 80-násobné bezpríspevkové darcovstvo u žien udeľuje medaila, ktorá nesie jeho meno.
spracoval: Mgr. Ján Zošák
Text bol publikovaný v časopise Lekárnik 6/2025
