Prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH – hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu a vedúca Ústavu verejného zdravotníctva Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine nám v rozhovore odpovedala na otázky, prečo sa rozhodla práve pre štúdium epidomiológie, ale aj ako vníma súčasnú situáciu v súvislosti s COVID-19 a vakcináciou. Podľa prof. Hudečkovej práve vakcinácia proti COVID-19 môže pomôcť ukončiť pandémiu oveľa skôr a s menším počtom obetí na životoch, pri súčasnom rešpektovaní nariadení ako je nosenie rúška, odstup a dezinfekcia rúk.
Prečo ste si vo svojom živote vybrali práve epidemiológiu? Ako ste sa k nej dostali?
Medicínu som študovala v Prahe v rokoch 1974 – 1980. Som absolventkou Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej v Prahe, kde som ukončila VŠ ako Medicinae universae doctor, ale s rozšírenou výučbou epidemiológie, hygieny a sociálneho lekárstva. Vždy som mala pozitívny vzťah k infektológii a epidemiológii. Čo je zaujímavé – štúdium na VŠ som ukončila v období poslednej fázy globálnej eradikácie varioly (pravých kiahní). Jej účastníkom bol môj VŠ učiteľ z Prahy doc. Kříž, ktorý po vyhlásení globálnej eradikácie varioly, stihol byť aj v mojej štátnicovej komisii z epidemiológie. Ale tiež aj pán prof. Straka, ktorý bol mojim školiteľom v doktorandskom štúdiu vo vedenom odbore epidemiológia. Možno práve táto významná udalosť najviac ovplyvnila moje profesionálne zameranie na epidemiológiu infekčných ochorení a vakcinológiu. Epidemiológia infekčných ochorení je veľmi zaujímavá, odhaľuje určité tajomstvá súvisiace so šírením nákazy, potrebu sledovať kontakty, nariaďovať protiepidemické opatrenia a pod. Človek si občas pripadá ako detektív alebo vyšetrovateľ zaoberajúci sa príčinami vzniku a zákonitosťami šírenia nielen infekčných, ale aj chronických hromadne sa vyskytujúcich chorôb. Cieľom je ochraňovať, podporovať a obnovovať zdravie populácie.
Už vyše 15 rokov ste vedúcou Ústavu verejného zdravotníctva Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine. Doterajšia vedecko-výskumná činnosť pracovníkov ústavu priniesla významné výsledky vo viacerých oblastiach. Čo považujete za najväčší úspech?
Po skončení vysokej školy som nastúpila na Okresnú hygienickú stanicu v Martine, po materskej dovolenke a cirkulácii na jednotlivých pracoviskách OHS, som nastúpila na oddelenie epidemiológie, kde ešte dodnes mám úväzok 0,1. Od roku 1991 som pracovala ako externý učiteľ na JLF UK. Ako interný učiteľ som nastúpila 1. februára 2004 a súčasne som sa stala vedúcou Ústavu hygieny, neskôr Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK Martin.
Moje profesionálne zameranie: – najmä epidemiológia infekčných ochorení, ale aj chronických ochorení, – vakcinológia, matematické modelovanie prenosných ochorení, – farmakoekonomika, farmakoepidemiológia, emergentné situácie v epidemiológii, nemocničná hygiena a nozokomiálne nákazy.
Zúčastnila som sa viacerých domácich a zahraničných projektov, z ktorých za najvýznamnejšie považujem účasť na prevalenčných štúdiách nozokomiálnych nákaz s ECDC a projekt realizovaný v spolupráci s FMFI UK BA zameraný na analýzu zaočkovanosti proti osýpkam na lokálnej, okresnej, regionálnej a národnej úrovni a matematické modelovanie osýpok. Okrem ochorení preventabilných očkovaním a Národného imunizačného programu som sa venovala alimentárnym nákazám, zoonózam a nozokomiálnym nákazám.
Počas pandémie koronavírusu ste sa stali členkou konzília odborníkov, ktoré je poradným orgánom Úradu vlády SR. Prezraďte nám prosím, čo toto konzílium presne robí a akým spôsobom ovplyvňuje rôzne odporúčania a nariadenia v krajine?
Ako členka Konzília odborníkov sa venujem hodnoteniu súčasnej epidemiologickej situácie vo výskyte COVID-19, a to na základe zozbieraných epidemiologických údajov. Pri hodnotení sa zameriavame na definovanie rizikových skupín, rizikových činností a pod. a pripravujeme návrh opatrení a stratégie, usmernení a pod. pre hlavného hygienika, ale aj MZ SR i vládu prostredníctvom Pandemickej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády SR. Samozrejme následne sledujeme ich dopad na šírenie nového koronavírusu v populácii a jeho vplyv na epidemiologickú situáciu. Tiež prehodnocujeme účinky opatrení na spomalenie a obmedzenie alebo nárast šírenia nákazy.
Vy ste sa počas pandémie koronavírusu podieľali neraz aj na tvorbe návrhov protipandemických opatrení. Ktoré z opatrení, ktoré sme tu mali/ máme považujete za najúčinnejšie?
Za najúčinnejšie opatrenie považujem vakcinačnú stratégiu. Bezpečnosť a ochrana zdravia je najvyššou prioritou, a preto existuje veľa dôvodov, prečo zaviesť preventívne očkovanie proti COVID-19. Očakávame, že po jeho plošnej aplikácii nám pomôže zabrániť ďalšiemu šíreniu a znížiť negatívny dopad COVID-19 na zdravotný stav populácie. Napriek očakávanému účinku, ešte stále podstatou väčšiny opatrení je obmedzenie mobility. Preto je stále dôležité zvážiť s kým, kedy a za akých podmienok sa stretneme; ako budeme chrániť osobu, ktorú navštívime; ako budeme chrániť seba a pod. Stále k najzákladnejším opatreniam patrí ROR (rúško – odstup – dezinfekcia rúk). Čiže situáciu má každý občan vo svojich rukách – dodržiavanie jednoduchých opatrení s veľkým dopadom.
V prvej vlne pandémie boli občania Slovenska vzorom pre ostatné krajiny. Ako vnímate súčasnú situáciu, kedy na Slovensku už obyvatelia prestávajú brať vážne túto situáciu a neraz aj porušujú nariadenia?
Situáciu na Slovensku vnímam s určitým rešpektom, ale aj strachom. Mám pocit, že ľudia prestali vnímať riziko, ktoré predstavuje nový koronavírus SARS-CoV-2. A to vedie k nedodržiavaniu základných protiepidemických opatrení a ďalšiemu šíreniu pôvodcu nákazy v populácii. Dnes sme v situácii, kedy máme na Slovensku nekontrolovateľné komunitné šírenie COVID-19. Reťazovým spôsobom sa pôvodca ochorenia dostával z rodinných ohnísk výskytu do zamestnania prostredníctvom pozitívnych osôb či už asymptomatických alebo s klinickými príznakmi, a potom do ďalších komunít. Od leta sa situácia významne a pomerne rýchlo menila až dosiahla súčasnú úroveň, kedy sme museli pristúpiť k významnému obmedzeniu mobility.
O očkovaní proti COVID-u sa v súčasnosti veľa hovorí. Viaceré farmaceutické firmy vyvíjajú vakcínu a mnohé sa ukazujú ako úspešné. Napriek tomu sa s týmto typom koronavírusu musíme naučiť žiť – hovorí sa, že sa ho už nezbavíme. Bude očkovanie jediná možnosť ako predchádzať nakazeniu?
Vakcíny pomáhajú ľuďom vyvinúť imunitu proti vírusu. Predstavujú vhodnú prevenciu koronavírusovej choroby (COVID-19) a sú možno najlepšou nádejou na zvládnutie a ukončenie pandémie. Vakcína COVID-19 ponúka prirodzenú ochranu – imunitu. Súčasné dôkazy naznačujú, že reinfekcia vírusom, ktorý spôsobuje COVID-19, je nezvyčajná do 90 dní po počiatočnej infekcii. Odborníci však s určitosťou nevedia, ako dlho táto ochrana trvá, ale riziko ťažkých chorôb a úmrtí spôsobených COVID-19 vysoko prevyšuje všetky výhody prirodzenej imunity. Očkovanie COVID-19 nám pomôže chrániť sa tým, že vytvoríme protilátkovú (imunitnú) odpoveď bez toho, aby sme museli ochorieť. Prirodzená imunita, ale aj imunita vyvolaná vakcínou sú dôležitou súčasťou choroby COVID-19. Očkovanie proti vírusu COVID-19 bude dôležitým nástrojom, ktorý pomôže zastaviť pandémiu. Pričom nosenie masiek a spoločenské odstupy pomáhajú znižovať pravdepodobnosť vystavenia vírusu alebo jeho šírenia medzi ostatných, ale tieto opatrenia nie sú dostatočné. Vakcíny budú pracovať s našim imunitným systémom, takže bude pripravený na boj s vírusom, ak mu bude vystavený. Kombinácia očkovania a dodržiavania odporúčaní na ochranu nás a ostatných ponúkne najlepšiu ochranu pred COVID-19. Preto zastavenie pandémie si vyžaduje použitie všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii.
Ak sa začne očkovanie bežnej populácie, prednosť by mali dostať zdravotníci a starší ľudia. Stále to však bude iba malé percento populácie Slovenska. Dokedy odhadujete, že budeme na Slovensku bojovať s pandémiou? (pozn. redakcie: otázka bola položená začiatkom januára 2021)
Vakcína COVID-19 môže ukončiť pandémiu oveľa skôr a s menším počtom obetí na životoch. To by mohlo pomôcť najmä ľuďom v najrizikovejších skupinách či už z hľadiska profesionálneho rizika, rizika závažných základných ochorení alebo vyššieho veku. Odhad si netrúfnem urobiť. Ešte len začíname očkovať – potrvá istú dobu, kým dosiahneme kolektívnu imunitu. Účinná očkovacia látka ochráni osobu, ktorá ju dostane, znížením šance na získanie COVID-19, ak sa stretne s koronavírusom. Rozšírené očkovanie proti koronavírusu znamená, že vírus nenakazí toľko ľudí. To obmedzí šírenie v komunitách. Predpokladá sa, že bežná populácia na Slovensku sa začne očkovať niekedy v apríli. Môže trvať určitý čas, kým vakcínu dostane každý, kto sa chce očkovať proti COVID-19. Účinnosť vakcíny 95 % znamená, že asi 1 z 20 ľudí, ktorí ju dostanú, nemusí získať dostatočnú ochranu pred ochorením. • Aj keď vám očkovacia látka môže zabrániť ochorieť, v súčasnosti nie je známe, či stále môžete prenášať vírus na ostatných. Preto zatiaľ bude dôležité pokračovať v preventívnych opatreniach, ako je nosenie masky, dodržovanie odstupov a dezinfekcia rúk.
Lekárnici sú zdravotnícki pracovníci, ktorí poskytujú najdostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. Viete si predstaviť, že by v budúcnosti po zvýšení kompetencií a zaškolení mohli lekárnici vo svojich lekárňach očkovať pacientov?
V súčasnosti kompetencie na výkon očkovania majú zdravotnícki pracovníci – lekári a sestry. Viem si predstaviť, že by lekárnici pomáhali s aplikáciou vakcíny. Zatiaľ však je očkovanie viazané na 25 očkovacích centier na Slovensku, ktorých počet môže postupne narastať (pozn. redakcie: informácia z januára 2021). Súvisí to so špecifickým uskladnením vakcíny pri – 70 °C, ale aj dodržaním takejto nízkej teploty pri jej dovoze do očkovacieho strediska špeciálnymi dopravnými prostriedkami s termoreguláciou. Takto centralizovaná aplikácia vakcíny je výhodná pre využitie všetkých dávok z viacdávkového balenia vakcíny. Neskôr by sme mali dostať vakcíny, ktoré sa budú skladovať pri chladničkovej teplote 2 – 8 °C, čo by bolo jednoduchšie.
Čo by ste odporúčali našim čitateľom – lekárnikom a odbornej zdravotníckej verejnosti v tejto neľahkej situácii? Ako by mohli lekárnici edukovať pacientov?
Bezpečnosť a ochrana zdravia je najvyššou prioritou, a preto existuje veľa dôvodov na očkovanie proti COVID-19. Toto preventívne opatrenie nám pomôže zabrániť tomu, aby sme dostali COVID-19. V súčasnosti všetky dostupné vakcíny sú vysoko účinné v prevencii COVID-19. Ich aplikáciou pomôžeme zabrániť tomu, aby sme vážne ochoreli, aj keď dostaneme COVID-19. Zaočkovaním môžeme ochrániť ľudí v našom okolí, najmä tých so zvýšeným rizikom závažných ochorení, pred COVID-19. Očkovanie proti vírusu COVID-19 je bezpečným spôsobom, ako prispieť k našej ochrane. COVID-19 môže mať vážne život ohrozujúce komplikácie a neexistuje nijaký spôsob, ako zistiť, ako nás nový koronavírus zasiahne. A ak ochorieme, môžeme túto chorobu rozšíriť na svojich priateľov, rodinu a ďalších vo svojom okolí. Aplikácia vakcíny proti COVID-19 môže pomôcť ochrániť tým, že vytvorí protilátky v tele, bez toho aby sme museli ochorieť na COVID-19. A o tomto je potrebné systematicky informovať a vzdelávať celú populáciu.
Spracoval: Mgr. Ján Zošák
Článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 1/2021
