Lekárnik srdcom aj dušou a veľký cestovateľ PhMr. Jaroslav Ďalak z Lekárne pri nemocnici v Brezne vyrozprával redakcii Lekárnika svoj príbeh. Počas svojej 40 ročnej kariéry lekárnika ostal verný len jednej lekárni, kde sa dokonca aj spoznal s manželkou. Hrdo rozpráva aj o svojich cestovateľských zážitkoch, pri ktorých nechýbala ani cestovná kancelária Pharmaeduca s. r. o. S Unipharmou – 1. slovenskou lekárnickou akciovou spoločnosťou spolupracuje od jej vzniku, čo hovorí samé za seba a dopĺňa: „Keby tá spolupráca bola zlá, tak vymením firmu“. V rozhovore nám priblížil, ako sa menili úlohy lekárnika počas rokov a s akými problémami sa stretával. Prezradil aj to, čomu sa plánuje venovať po ukončení svojej kariéry.
Ako sa začala vaša kariéra? Prečo ste sa rozhodli byť práve lekárnikom?
Keď som maturoval, tak moja sestra chodila na medicínu, do štvrtého ročníka. A práve sa trápila s patológiou. Mňa bavila chémia a na strednej škole sme mali dobrú staršiu profesorku chémie. Chodil som aj na chemické olympiády a ona ma viac-menej doviedla k tomu, že som sa prihlásil na farmáciu. Nad ničím iným som už nerozmýšľal. Pôvodne som síce zvažoval medicínu, ale keď som videl, aké je to náročné, tak som sa rozhodol pre farmáciu, aby sme boli v zdravotníctve obaja.
Koľko rokov ste vykonávali profesiu lekárnika a čo vás na vašej práci najviac bavilo?
40 rokov. Od 1. augusta 1976 som nastúpil do lekárne NsP Brezno, ktorá patrila pod Ounz Banská Bystrica a od tých čias som tu. Nepoznám lekárnika, ktorý by nastúpil do lekárne a z tej istej lekárne išiel do penzie. Prežil som veľa riaditeľov, ale ja som tu stále. Je to veľká lekáreň pre nemocnicu, robili sme tu infúzne roztoky pre ÁRO, veľa magistraliter prípravkov, individuálne pripravovaných liekov. To bola taká lekárnická robota, ktorá v tom čase patrila do lekárne. Vyrábali sa tu aj očné kvapky, prášky, pilulky, mastičky. Rozhodol sa už ísť do dôchodku, lebo sa robí stále horšie. Sklamal ma prístup ŠÚKL-u k lekárňam. Chodí na kontroly, ale podstatné veci podľa mňa unikajú, namiesto toho, aby pomáhal lekárňam, kde sa ešte robia individuálne pripravené liečivá. Dá sa povedať, že sa už skoro v žiadnej lekárni nerobia prášky, čipky, ale my to ešte robíme. Pre deti, ktoré sa narodia a majú srdcové vady, robíme po 300 práškov, rovnako aj pre deti, ktoré sú po transplantácii. Nie je to robota, ktorá by niečo priniesla do lekárne, ale zaberie veľa času. Na to, prečo nerobia prášky, mastičky, by sa mal ŠÚKL zamerať. Lebo sa im to neoplatí. Robí to stále menej lekární. Počet lekární na Slovensku je veľmi vysoký. V Brezne boli kedysi dve, teraz ich je 13.
Vo vašich profesijných začiatkoch bola situácia v lekárenstve iná, ako je teraz. Vedeli by ste to porovnať, zhodnotiť celé obdobie?
Bolo to iné za socializmu. Vtedy mal lekárnik iné postavenie, ale lieky neboli. Boli len lieky, ktoré vyrábalo RVHP a zahraničné lieky boli len kupované, za devízy, tzv. frankokoruny. Veľa sa pripravovalo magistraliter. Teraz je to o inom. Prvoradá úloha lekárnika je v dnešnej dobe zohnať liek. Vtedy lekárnik robil viac pre pacienta, aj styk s pacientami bol iný, ako je teraz.
Stretávali ste sa so súčasnými problémami aj v minulosti, alebo je to len trend posledných rokov?
Vtedy to boli celkom iné problémy ako sú teraz. Vtedy sa lieky nedali objednať, bol jediný distribučný sklad a doviezli vám lieky, ktoré momentálne mali. Iné lieky sa u nás ani nedali zohnať. Teraz sa dá zohnať takmer všetko. Niečo máme, niečo nemáme. S novým ministrom prišla nová novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Situácia sa zlepšila, ale ešte to celkom nie je tak ako by to malo byť.
Ako sa počas vášho pôsobenia menili úlohy lekárnika?
Vtedy sa lekárnik zaoberal viac menej chémiou, prípravou IPL a expedoval to, čo bolo. Teraz sa lekárnik musí zaoberať zákonmi, ekonómiou, aby čo najviac zarobil. Stal sa z toho obchod a mladí lekárnici majú už iný pojem o lekárenstve. Pre nás bol v prvom rade pacient a nie zárobok. V súčasnosti sa to bohužiaľ mení. Môj syn, aj moja manželka sú lekárnici. Pohľad mladých lekárnikov je iný ako bol ten náš.
Takže máte v rodine niekoho, kto išiel vo vašich šľapajách?
Teraz neviem, či išiel syn v mojich šľapajách, alebo v šľapajách mojej manželky. Ťažko povedať. S manželkou sme sa zoznámili tu, v tejto lekárni, keď sem po škole nastúpila. Syn najskôr vyštudoval ekonómiu a až neskôr sa rozhodol, že pôjde na farmáciu. Boli sme s manželkou radi, že to bude po nás môcť niekto prebrať.
Ako by ste charakterizovali vývoj vzťahu lekárnik – pacient? Zmenili sa pacienti a ich prístup alebo dôvera voči lekárnikom s príchodom internetu a voľne dostupnýchinformácii?
Pacienti prídu s niečím čo by chceli, čo našli na internete. Ak to je niečo, čo im pomôže, tak sa im to snažíme zohnať, ale ak to je nevhodné, tak sa im to snažíme vyhovoriť. Takých pacientov však nie je veľa, sú to skôr tí mladší. K nám väčšinou chodia starší pacienti, ktorí sa spoliehajú na doktora a lekárnika, ktorý im vysvetlí všetko ostatné, čo patrí k expedícii liečiva. My sme dosť veľká lekáreň a mám tu za tie roky vybudovanú takú klientelu, že ma tu poznajú všetci. Starší ľudia sa chodia poradiť, za tie roky ma poznajú, vedia že im nepoviem niečo zlé, ani im nedám niečo, čo by im mohlo poškodiť. Niečo sa na mňa už za tie roky nalepilo.
Ako hodnotíte novelu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach 362/2011 Z.Z.? Vidíte už nejaké výsledky, zmenila sa situácia k lepšiemu?
Zlepšilo sa to v januári o niečo, ale nie je to ešte tak, ako by to malo byť. Nemáme všetko.
Dlhodobo ste spolupracovali s Unipharmou. Ako by ste spoluprácu zhodnotili?
S Unipharmou spolupracujem už 25 rokov. Už sa tam vyvinuli kamarátske vzťahy. Poznáme sa dlhé roky. Keby tá spolupráca bola zlá, tak vymením firmu. Keďže toľko rokov spolupracujem a gro liekov beriem z Unipharmy, hovorí to samé za seba.
Aký ste mali/máte kolektív?
Kolektív mám dobrý, máme tu omladinu, som tu teraz najstarší. Máme ekonóma, 5 laborantiek, sanitárku, sme 4 lekárnici na dve lekárne. Pod nás patrí aj iná lekáreň, máme pobočku. V tejto lekárni sme traja lekárnici.
Popri práci lekárnika sa človek určite potrebuje aj zrelaxovať. Ako ste využívali voľný čas, čomu ste sa venovali, alebo čomu sa venujete doteraz?
Rád cestujem. Mám partiu, s ktorou chodievame po svete, aj s Pharmaeducou. Keď ma aj prehováral pán riaditeľ nemocnice, aby som tu ešte ostal, tak som mu povedal:
Viete koľko pekných neprečítaných kníh mám, ktoré by som rád prečítal? Viete, koľko pekných zámkov, hradov a múzeí je v Čechách a na Slovensku, ktoré by som rád videl? Tomuto sa chcem venovať.
Vaša profesionálna kariéra končí a čaká vás zaslúžený oddych na dôchodku, kde budete mať viac voľného času. Ako ho plánujete využiť?
Rád navštevujem hrady, zámky, rád lyžujem a čítam knihy. Aj v lekárni si vždy rád prečítam Lekárnika.
Čo vám robí najväčšiu radosť?
Keď je pacient spokojný. Ja už nie som pán lekárnik, ani pán magister. Polovicu pacientov poznám po mene. Za tie roky čo sem chodia sa poznáme a viem, ktorý čo berie. Som Brezňan, som tu od detstva, tak ma všetci poznajú.
Autor: Mgr. Ing. Denisa Ižová
