Svetová antidopingová agentúra (WADA) každoročne vydáva Zoznam zakázaných látok a metód. Ten určuje, ktoré látky a metódy sú zakázané počas a / alebo mimo súťaže. Súčasťou zoznamu je aj monitorovací program – látky, ktoré nie sú zakázané. WADA len monitoruje ich prítomnosť v biologických vzorkách.
Užívanie stimulancií v športe je pre ich krátkodobý účinok zakázané len počas súťaže. V Zozname zakázaných látok je v skupine stimulancií uvedených 64 látok, ktoré sú rozdelené na špecifikované a nešpecifikované stimulanciá. Pod pojmom špecifikované látky sa podľa Svetového antidopingového kódexu (2015) rozumejú látky zvlášť náchylné na neúmyselné porušovanie antidopingových pravidiel z dôvodu ich všeobecnej dostupnosti v liekoch alebo látky s menšou pravdepodobnosťou zneužitia pre účely dopingu. Ide napr. o pseudoefedrín, efedrín, adrenalín, meklofenoxát, metylfenidát, selegilín alebo sibutramín. Podskupina špecifikovaných stimulancií sa v Zozname zakázaných látok končí slovami „a iné látky s obdobnou chemickou štruktúrou alebo obdobnými biologickými účinkami”. To znamená, že do tejto časti môžu patriť aj iné látky, ktoré na zozname uvedené nie sú. Keď porušenie antidopingového pravidla zahŕňa niektorú zo špecifikovaných látok a športovec vie preukázať, že cieľom užitia konkrétnej látky nebolo zvýšiť športový výkon, môže tak dostať miernejšiu sankciu, t. j. zákaz činnosti na minimálnej hranici vo forme pokarhania a žiadnej dobe zákazu činnosti, alebo zákaz činnosti na maximálne 2 roky v závislosti od miery zavinenia športovca alebo inej osoby. V prípade pozitívneho dopingového testu s detekciou nešpecifikovaných stimulancií sa neúmyselné porušenie antidopingových pravidiel vysvetlí len veľmi ťažko. Do skupiny nešpecifikovaných stimulancií totiž patria aj nelegálne drogy ako napr. amfetamín, metamfetamín a kokaín. [1, 2]
Zoznam zakázaných látok uvádza v skupine stimulancií aj určité výnimky, ktorých užívanie nie je zakázané, a tiež látky povolené v závislosti od formy podania alebo len do určitej prahovej koncentrácie v moči. Povolené je používanie klonidínu a tiež stimulancií zaradených do monitorovacieho programu (pre rok 2020: bupropión, fenylefrín, fenylpropanolamín, kofeín, nikotín, pipradol a synefrín). Pre dermálne, nazálne alebo oftalmologické použitie sú povolené deriváty imidazolu (napr. nafazolín, tetryzolín, oxymetazolín, tramazolín a xylometazolín), ktoré sú bežne obsiahnuté v nosových sprejoch. Výnimkou z použitia je aj lokálne podanie adrenalínu (napr. nazálne, oftalmologické) alebo podanie spolu s lokálnymi anestetikami. [2]
Na rozlíšenie medzi terapeutickým užívaním a zneužívaním niektorých stimulancií pre účely dopingu boli stanovené hraničné hodnoty ich koncentrácií v moči. Konkrétne ide o efedrín a metylefedrín (10 µg/ml), pseudoefedrín (150 µg/ml) a katín (5 µg/ml), ktorý je hlavným metabolitom pseudoefedrínu (koncentrácia katínu v moči by v zásade mohla prekročiť prahovú hodnotu aj z dôvodu podania vysokej dávky pseudoefedrínu). Prekročenie stanovených prahových hodnôt koncentrácií týchto látok sa považuje za nepriaznivý analytický nález, avšak pri dodržaní odporúčaného terapeutického dávkovania uvedených látok by sa tieto hodnoty nemali presiahnuť. [2, 3]
Účinky a zneužívanie pre účely dopingu
Vo všeobecnosti sa za stimulant považuje akákoľvek látka, ktorá napodobňuje pôsobenie excitačného neurotransmitera alebo antagonizuje pôsobenie inhibičného neurotransmitera. V kontexte športu sa tento termín zvyčajne týka látok stimulujúcich centrálny nervový systém (zvyšujú pozornosť, znižujú pocit únavy, hladu, ovplyvňujú náladu) alebo látok ovplyvňujúcich sympatikový nervový systém. Tie dokážu pomocou fight-or-flight reakcie zvýšiť srdcový výdaj, prietok krvi do kostrového svalstva aj mobilizovať energiu. Uvedené účinky môžu športovcom počas súťaže poskytovať nespravodlivú výhodu. Okrem úmyselného užitia stimulancií pre účely dopingu môže byť dôvodom detekcie týchto látok vo vzorkách moču športovcov aj tzv. neúmyselný doping (nevedomé užitie liekov s obsahom zakázaných stimulancií) alebo aj zámerné užívanie stimulancií ako rekreačných drog. [4]
Indikácie a terapeutické výnimky
Stimulanciá sú v humánnej medicíne široko využívané ako liečivá, no na druhej strane sú niektoré ilegálne a často zneužívané ako rekreačné drogy. Na základe periférnych a centrálnych účinkov sa stimulanciá v rámci terapie predpisujú napr. na zmiernenie opuchu sliznice nosa, potlačenie chuti do jedla pri obezite, liečbu hypotenzie, zníženie vnútroočného tlaku, pri poruche pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) alebo na terapiu narkolepsie. [5] Zo zakázaných stimulancií, ktoré sa používajú ako liečivá, je pre ľahkú dostupnosť rozšírené najmä zneužívanie pseudoefedrínu vo forme OTC liekov (napr. Modafen, Robicold), prípadne liekov na lekársky predpis (napr. Aerinaze, Trifed). [3] Ak bude športovcovi národnej úrovne lekárom predpísané niektoré zo zakázaných stimulancií, je potrebné aby športovec požiadal Slovenskú antidopingovú agentúru o udelenie terapeutickej výnimky (TUE) prostredníctvom systému „Anti-Doping Administration & Management System” (ADAMS), aby sa tak predišlo porušeniu antidopingových pravidiel. Keďže sú stimulanciá v športe zakázané iba počas súťaže, o udelenie TUE treba požiadať najmenej 30 dní pred dátumom nasledujúcej súťaže. Pri život ohrozujúcich stavoch, napr. pri anafylaktickom šoku, kedy sa vyžaduje podanie adrenalínu, je možné udeliť TUE so spätnou platnosťou. [6]
Riziká spojené s užívaním stimulancií
Užívanie stimulancií môže vyvolať širokú škálu krátkodobých a dlhodobých nežiaducich účinkov. Hlavnými faktormi, od ktorých závisí profil týchto účinkov, je dávka použitého stimulantu, telesná hmotnosť pacienta/športovca a tolerancia. Okrem pomerne bežných nežiaducich účinkov stimulancií ako je bolesť hlavy, búšenie srdca, potenie, úzkosť, nervozita, nespavosť, môže dochádzať aj k závažným nežiaducim účinkom a to hlavne v prípadoch užívania vysokých dávok pre zlepšenie športového výkonu alebo užívania stimulancií v podobe rekreačných drog. Hrozí tak riziko mozgovej mŕtvice, infarktu myokardu, či náhlej srdcovej smrti. [7]
Štatistika dopingu
Zakázané látky zo skupiny stimulancií patria dlhodobo medzi najčastejšie detegované látky. Podľa štatistiky WADA bolo v roku 2018 celosvetovo zistených 605 prípadov dopingu stimulanciami, čo predstavovalo 15 % všetkých nepriaznivých analytických nálezov. Medzi najčastejšie detegované látky v rámci skupiny patril amfetamín, metylfenidát a kokaín. Za rok 2019 sa na Slovensku vyskytli 3 prípady dopingu stimulanciami, a to konkrétne vo futbale, boxe a plávaní. [8]
Postavenie farmaceuta
Je potrebné, aby vrcholoví športovci poznali, ktoré stimulanciá sú povolené a ktoré zakázané. Okrem Slovenskej antidopingovej agentúry a podporného personálu športovcov (tréneri, kluboví lekári) môžu byť v predchádzaní porušovania antidopingových pravidiel z dôvodu nevedomosti športovcom nápomocní aj farmaceuti v lekárňach. Športovcom môžu poradiť a upozorniť ich na zakázané látky obsiahnuté v OTC liekoch i liekoch na lekársky predpis. [9] To, či je liek zakázaný počas a/alebo mimo súťaže je možné overiť na: www.zakazanelatky.sk
Autorka: PharmDr. Kamila Chomaničová Doktorandka, FaF UK Bratislava
Referencie
[1] Svetový antidopingový kódex (2015),
https://www.wada-ama.org/sites/default/files/resources/files/wada-2015-code-slovak.pdf
[2] Zoznam zakázaných látok (2020),
https://www.antidoping.sk/data/files/511_zoznam-zakazanych-latok-2020.pdf
[3] Strano-Rossi, S. et al. The Relevance of the Urinary Concentration of Ephedrines in Anti-Doping
Analysis: Determination of Pseudoephedrine, Cathine, and Ephedrine After Administration
of Over-the-Counter Medicaments. Therapeutic Drug Monitoring. 2009; 31(4): 520–526. doi:
10.1097/ftd.0b013e3181ac6006
[4] Docherty, J. R. Pharmacology of stimulants prohibited by the World Anti-Doping Agency (WADA).
British Journal of Pharmacology. 2008; 154(3): 606–622. doi:10.1038/bjp.2008.124
[5] Piper, B. J. et al. Trends in use of prescription stimulants in the United States and Territories,
2006 to 2016. PLOS ONE. 2018; 13(11): e0206100. doi:10.1371/journal.pone.0206100
[6] Medzinárodná norma pre terapeutické výnimky (2019),
https://www.wada-ama.org/en/resources/therapeutic-use-exemption-tue/
international-standard-for-therapeutic-use-exemptions-istue
[7] Farzam, K., Saadabadi, A. Stimulants. In: StatPearls. StatPearls Publishing, Treasure Island (FL);
2019. PMID: 30969718
[8] Testing figure report WADA (2018),
https://www.wada-ama.org/sites/default/files/resources/files/2018_testing_figures_report.pdf
[9] Mottram, D. et al. Athletes’ Knowledge and Views on OTC Medication. International Journal
of Sports Medicine. 2008; 29(10): 851–855. doi:10.1055/s-2008-1038403
