V druhej časti rozhovoru so štátnym tajomníkom MUDr. Jaroslavom Ridoškom, PhD., MBA otvárame tému pohotovostných služieb pre lekárne. Dočítate sa tiež, čo ho najviac prekvapuje na slovenskom zdravotníctve.
Čo vás inšpirovalo k štúdiu medicíny?
Vo veku, v akom sa mladý človek rozhoduje o výbere svojho štúdia, a teda s veľkým predpokladom aj budúceho povolania, má v sebe ešte tie najvyššie očakávania. Jednou z motivácií bola určite aj výzva neustále prekonávať samého seba v pevnej vôli zotrvať nad knihami 🙂 V okamihu kedy začínate novú etapu svojho života sa spolu s ňou chcete posúvať ďalej a vyššie. Na druhú stranu dodnes pretrváva môj obdiv k životu, ako všetko okolo nás funguje podľa svojich prirodzených zákonov. Videl som možnosť preniknúť hlbšie, tieto pravidlá pochopiť a v okamihu kedy nastane chyba, pomôcť k jej náprave.
Čo vás najviac prekvapuje na stave slovenského zdravotníctva a čo by ste chceli zmeniť, vylepšiť?
Po všetky tie roky je pre mňa prekvapením, že relatívne malá krajina sa môže pýšiť významnými úspechmi v oblasti medicíny, za čo neustále cítim vďaku adresovanú náročnej práci nielen mojich kolegov, ale všetkých zdravotníckych pracovníkov. Pochopiteľne, ak by sme všetko vnímali len v pozitívnom svetle, nemohol by nastať žiadny posun vpred. Je nutné, aby sme k svojej práci boli konštruktívne kritickí a aby sme sa snažili stále zlepšovať stav zdravotníctva vo všetkých oblastiach. Všetko okolo nás zaznamenáva progres, naše zdravie a úroveň starostlivosti nesmie stagnovať. Nakoniec, vždy je čo vylepšovať. Systém poskytovania zdravotnej starostlivosti chápeme ako systém, ktorý má v podstate 3 úlohy a to udržať ľudí zdravých, ak sú chorí, tak ich liečenie a nakoniec to, aby v priebehu liečby neboli vyčerpané ekonomické zdroje pacienta. Myslím, že pacient liečbou u nás ekonomicky ohrozený takýmto spôsobom nie je. Zlepšiť sa musíme jednak v udržaní zdravia, za čo je zodpovedná dôslednejšia politika prevencie, kde máme určite ešte rezervy a ak už nastane ochorenie, jeho liečba. Je potrebné ešte viac priblížiť výkon zdravotnej starostlivosti k pacientovi. Základnou podmienkou musí byť, že zdravotníctvo je tu pre pacienta a nie pacient pre zdravotníctvo.
V rozhovore v aprílovom čísle časopisu Lekárnik pani ministerka zdravotníctva doc. Kalavská uviedla, že plánuje zlepšovať podmienky v nemocniciach, podmienky na prácu lekárov a sestier i ostatných zdravotných pracovníkov, ako aj pokračovať v krokoch na vybudovanie novej špičkovej univerzitnej nemocnice v Bratislave, či dokončiť nákup zdravotníckej techniky, aby sa zdravotníkom lepšie pracovalo. Aké kroky chce v roku 2018 podniknúť MZ SR, aby sa pracovalo lepšie lekárnikom? (Napríklad zavedenie spravodlivej degresívnej marže, zavedenie demograficko-geografických kritérií pre vznik nových lekární, úprava vlastníctva lekární?)
Absolútna väčšina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj lekární, je dnes v súkromných rukách. Cieľom MZ SR je definovať pravidlá tak, aby bol rešpektovaný a napĺňaný verejný záujem s prihliadnutím na to, že zdravotná starostlivosť je hradená z verejného zdravotného poistenia. Finanční investori, ktorí dlhodobo investujú do zdravotníctva, majú v systéme svoje miesto, ministerstvo zdravotníctva rešpektuje ich postavenie aj aktivity. Naším cieľom je však nastaviť a udržiavať transparentné a spravodlivé pravidlá pre všetkých účastníkov.
Už dlhšie sa na Slovensku hovorí o systéme jednej poisťovne pre základnú zdravotnú starostlivosť. V roku 2012 za ministerky Zuzany Zvolenskej vznikla akciová spoločnosť s názvom Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. Doteraz sa však nepodarilo na Slovensku zaviesť unitárny systém zdravotného poistenia. V aprílovom čísle časopisu Lekárnik ministerka zdravotníctva doc. Andrea Kalavská uviedla, že MZ SR plánuje venovať sa tvorbe pravidiel na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Aký je váš pohľad na túto problematiku? Ste za unitárny systém zdravotného poistenia?
Ministerstvo zdravotníctva je tu primárne pre pacienta, s touto základnou premisou musí súvisieť aj správne fungovanie zdravotných poisťovní. Povinnosťou štátu je zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti všetkým bez rozdielu, čo vyplýva aj z Ústavy SR. Pokiaľ som informovaný, zámerom je v budúcnosti napr. hodnotiť zdravotné poisťovne aj podľa toho, ako si plnia svoje povinnosti z hľadiska kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré dosahujú. Podľa úspešnosti ukazovateľov by bola následne poisťovňa hodnotená a mala by priznanú istú odmenu. Ide teda o primeranosť zisku v súvislosti s výkonom správy.
Ako hodnotíte novelu zákona, podľa ktorej má lekáreň povinnosť vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu?
Cieľom ministerstva zdravotníctva bolo sprístupniť lekárne aj večer, aby ľudia na celom Slovensku mali dostupnú komplexnú zdravotnú starostlivosť. Pohotovostné lekárne tak budú dostupnejšie. Pacienti už nebudú musieť namáhavo hľadať lekáreň, ak sa im zhorší zdravotný stav v neskorších večerných hodinách.
Myslíte, že je správne, že o takýchto lekárňach má rozhodovať VÚC?
Áno. Je na príslušnom VÚC, aby určil, ktorá z lekární bude pohotovostná. Pohotovostná lekáreň bude v okresoch, ktoré sú spádové pre ambulantnú pohotovostnú službu.
Je podľa vás správne, že je lekárnik jediným zdravotníckym pracovníkom, ktorému nebude uhradená pohotovostná lekárenská starostlivosť?
Analyzujeme situáciu ohľadom financovania lekární a komunikujeme v tejto veci aj so Slovenskou lekárnickou komorou. Lekárne poskytovali lekárenskú pohotovosť aj doteraz, nová legislatíva spresňuje pravidlá.
Občania, pacienti a dokonca aj médiá poukazujú na netransparentné, neefektívne a často aj bezúčelové nakladanie s verejnými zdrojmi v slovenskom zdravotníctve, čo dokazujú aj viaceré zdravotnícke kauzy. Slovenské zdravotníctvo potrebuje pevné pravidlá na transparentné a účelné hospodárenie. Aké pravidlá by to podľa vás mali byť?
Ministerstvo zdravotníctva kontinuálne pracuje na tom, aby sa podmienky v zdravotníctve zlepšovali. Prinášanie transparentných a efektívnych opatrení patrí medzi základné piliere. Zriadili sme Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého poslaním je efektívne a koordinované riadenie podriadených organizácií s cieľom dosahovať úspory tam, kde to je možné, ako aj porovnávanie aktivít v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania nemocníc, eliminácia neefektívnych nákupov a nevýhodných zmlúv, vrátane vyhodnocovania parametrov dodávateľských zmlúv na služby, takisto dôraz na efektívne zmluvy. Zámerom je dostať nemocnice postupne do vyrovnaného hospodárenia. Čo sa týka nákupov zdravotníckych zariadení, zaviedli sme do tejto oblasti efektívnosť a transparentnosť a sme za to, že centrálne obstarávania sú správna cesta. Ukázalo to aj centrálne obstarávanie CT prístrojov, vďaka ktorému už dnes nakupujú nemocnice aj s 50 %-nými úsporami.
Centrálne nákupy umožňujú dosahovať výrazné úspory a zdravotnícke zariadenia dokážu s rovnakým rozpočtom obstarať kvalitnejšiu techniku a vybavenie, preto ministerstvo zdravotníctva pokračuje v efektívnom a transparentnom nakladaní s verejnými prostriedkami.
Onedlho budú v nemocniciach – na základe centrálneho obstarávania – počítače, notebooky, monitory, skenery či tlačiarne, realizujeme nákup lineárnych urýchľovačov, magnetických rezonancií, monitorov vitálnych funkcií, infúznej techniky či nových moderných lôžok pre pacientov do nemocníc.
Cieľom je obnoviť zastaranú techniku a zlepšiť podmienky v zdravotníckych zariadeniach tak pre pacientov ako aj pre prácu zdravotníkov.
Ďalej sme v zdravotníckych zariadeniach v našej pôsobnosti zriadili dozorné orgány či rady riaditeľov so zámerom vytvorenia kontrolných a riadiacich mechanizmov s cieľom maximálnej transparentnosti. Sú to kroky, ktoré posilňujú zodpovednosť, prinášajú vyššiu mieru kontroly a teda aj lepšie hospodárenie v nemocniciach.
O zlepšenie podmienok v nemocniciach sa snažíme aj finančnými príspevkami. Do zdravotníckych zariadení investujeme prostredníctvom kapitálových výdavkov – v minulom roku viac ako 70 mil. eur, a tento rok to je obdobná suma. Nemocnice môžu peniaze investovať do modernizácie, rekonštrukcie či prístrojovej techniky.
Za dôležité považujem dôsledné dodržiavanie systému sledovania spotreby liekov s prihliadnutím na efektivitu liečby, zefektívnenie vnútorných procesov v nemocniciach. Teda porovnávanie cien sa týka nielen zdravotníckej techniky, ale už aj liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a najdôležitejších služieb, ktoré nemocnice poskytujú s cieľom zefektívniť prevádzku kľúčových oblastí poskytovaných služieb. Ďalším výrazným posunom je, že súvislosti s oddlžovaním musia nemocnice vypracovať a následne plniť ozdravný plán na obdobie piatich rokov. Toto bude kontrolovať ministerstvo zdravotníctva. Cieľ je stanovený jasne, do roku 2020 dostať nemocnice zo stratového hospodárenia. Dôležité je správne vnútorno-procesné nastavenie a tiež investície, ktoré ušetria zdroje v prevádzkovej činnosti.
Aktuálne sa s procesom oddlžovania už začalo, v systéme sú skontrolované záväzky, ktoré budú predmetom oddlženia na úrovni nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva oslovilo veriteľov na ich verifikáciu a prihlásenie sa do oddlžovania. Do procesu oddlženia sa zapojilo 29 nemocníc. Mandátne zmluvy sú zverejnené na webovom sídle MZ SR , ako aj v Centrálnom registri zmlúv. Celkovo je na oddlženie vyčlenených 585 mil. eur tak, ako je uvedené v koncepcii oddlžovania, ktorú schválila vláda svojim uznesením.
Podľa môjho názoru je ďalším účinným nástrojom napríklad aj zmena financovania – prechod na DRG.
Autor: Mgr. Alexandra Pechová
Foto: autorka a archív MUDr. Ridoška
