Slintačka a krívačka je jedno z najnákazlivejších vírusových ochorení hospodárskych zvierat s obrovskými socio-ekonomickými dopadmi na hospodárstvo krajiny. Ochorenie postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a iné párnokopytníky. Slintačka a krívačka je choroba uvedená v zozname WOAH (Svetová organizácia pre zdravie zvierat) a jej výskyt sa musí hlásiť. Bola prvou chorobou, pre ktorú WOAH vytvorila oficiálny zoznam členských krajín bez výskytu choroby a stanovila uznanie oficiálneho štatútu. Krajiny môžu byť oficiálne uznané za oblasti bez výskytu choroby buď ako celok, alebo vo vymedzených zónach.
Pôvodca
Slintačku a krívačku spôsobuje aftovírus z čeľade Picornaviridae. Existuje sedem vírusových sérotypov (A, O, C, SAT1, SAT2, SAT3 a Asia1), medzi ktorými nie je skrížená imunita. Vírus prežíva niekoľko dní až týždňov v organickej hmote vo vlhkom prostredí a nízkych teplotách. V kontaminovanom krmive a prostredí môže prežívať až 1 mesiac v závislosti od teploty a podmienok pH.
Prenos a šírenie
Vírus slintačky a krívačky sa nachádza vo všetkých výlučkoch a sekrétoch infikovaných zvierat. Prenáša sa priamym kontaktom medzi infikovanými a vnímavými zvieratami, inhaláciou infekčného aerosolu; priamym kontaktom vnímavých zvierat s kontaminovanými predmetmi (obuv, oblečenie, ruky, vozidlá); ingesciou, hlavne u prasiat pri skrmovaní pomyjí a u teliat kontaminovaným mliekom. K prenosu dochádza aj vzdušnými prúdmi na veľké vzdialenosti, a to až 60 km po súši a 300 km ponad vodu.
Vnímavé zvieratá sú párnokopytníky – hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, vodné byvoly. Hlavným hostiteľom je hovädzí dobytok, aj keď niektoré kmene vírusu sú špecificky adaptované na ošípané.
Prameňom nákazy sú zvieratá v inkubačnej dobe a zvieratá s klinickými príznakmi. Všetky sekréty a exkréty infikovaných zvierat obsahujú vírus už 4 dni pred prepuknutím klinických príznakov. Vylučovanie vírusu vrcholí v čase objavenia sa klinických príznakov a prasknutí pľuzgierov.
Klinické príznaky
Závažnosť klinických príznakov závisí od sérotypu vírusu, expozičnej dávky, veku a druhu zvieraťa a od imunity hostiteľa. Chorobnosť môže u vnímavých populácií dosiahnuť 100 %. Mortalita je vo všeobecnosti nízka u dospelých zvierat (1 – 5 %), ale vyššia u mladých teliat, jahniat a prasiatok (20 % alebo viac).
Inkubačná doba je 2 – 14 dní. Klinické príznaky môžu byť od miernych alebo nevýrazných až po závažné: u hovädzieho dobytka a ošípaných sú závažnejšie ako u oviec a kôz. Typickým klinickým príznakom je výskyt pľuzgierov (áft alebo vezikúl) na nose, jazyku alebo perách, vo vnútri ústnej dutiny, medzi prstami, nad kopytami, na ceckoch a na tlakových miestach na koži. Prasknuté pľuzgiere môžu mať za následok extrémne krívanie a neochotu pohybovať sa alebo prijímať krmivo. Pľuzgiere sa zvyčajne zahoja do 7 dní (niekedy aj dlhšie), ale môžu sa vyskytnúť aj komplikácie, ako napríklad sekundárna bakteriálna infekcia otvorených pľuzgierov. Ďalšími častými príznakmi sú horúčka, depresia, hypersalivácia, strata chuti do jedla, strata hmotnosti, spomalenie rastu a myokarditída. U postihnutých zvierat dochádza k celkovému zníženiu dojivosti o 80 %, pričom pokles produkcie mlieka môže pretrvávať aj po vyliečení. Podozrenie na ochorenie možno vysloviť na základe klinických príznakov, ktoré sa následne musí potvrdiť laboratórnymi testami.
Prevencia a kontrola
Prvotnými opatreniami opísanými v globálnej stratégii kontroly slintačky a krívačky sú prítomnosť systémov včasného zisťovania a varovania a vykonávanie účinného dohľadu. Implementácia stratégie kontroly slintačky a krívačky sa v jednotlivých krajinách líši a závisí od epizootologickej situácie. Vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby majitelia a chovatelia hospodárskych zvierat dodržiavali prísne postupy biologickej bezpečnosti s cieľom zabrániť zavlečeniu a šíreniu vírusu. V prípade výskytu nákazy je nariadená humánna likvidácia všetkých vnímavých zvierat a vytýči sa reštrikčná zóna v okolí ohniska nákazy, ktorá pozostáva z ochranného pásma s minimálnym polomerom 3 km a pásma dohľadu s minimálnym polomerom 10 km.
Vakcinácia
V rámci krajín EÚ bola vakcinácia proti slintačke a krívačke zakázaná od roku 1990. Vakcinácia môže zohrávať úlohu v účinnej stratégii kontroly slintačky a krívačky, ale rozhodnutie o tom, či sa vakcinácia použije alebo nie, je na orgánoch štátu. Použitie vakcíny v ohnisku nákazy má imunomodulačný účinok a znižuje vylučovanie vírusu u infikovaných zvierat. Nástup špecifickej imunity je po 14 dňoch po vakcinácii.
Riziko pre verejné zdravie
Slintačka a krívačka nie je ľahko prenosná na ľudí a nepredstavuje riziko pre verejné zdravie. Ľudia s vysokou expozíciou vírusom môžu mať vírus slintačky a krívačky vo svojom dýchacom trakte po dobu 24 – 48 hodín, preto sa odporúča pre personál vo výskumných zariadeniach 3 – 5-dňová osobná karanténa. Klinické príznaky u ľudí neboli zaznamenané.
Vypuknutie slintačky a krívačky v Nemecku v roku 2025
Nemecko oznámilo vypuknutie slintačky a krívačky 10. januára 2025 v Brandenbursku, kde uhynuli tri vodné byvoly. Nemecko už pri podozrení okamžite zaviedlo opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súlade s nariadením (EÚ) 2016/429 a delegovaný nariadením (EÚ) 2020/687 vrátane utratenia zvyšných 14 vodných byvolov. WOAH obnovil status Nemecka ako krajiny bez výskytu slintačky a krívačky, v ktorej sa nevykonáva očkovanie, s okamžitou platnosťou od 12. marca 2025, s výnimkou územia zóny obmedzenia šírenia nákazy.
Vypuknutie slintačky a krívačky v Maďarsku v roku 2025
Maďarsko 7. marca 2025 nahlásilo vypuknutie slintačky a krívačky u dojníc v Győr-Moson-Sopron oblasti, v obci Kisbajcs, 2,5 km od hraníc so Slovenskom. Pôvodcom bol sérotyp O, ktorého sekvencia je blízka sérotypu vyskytujúcemu sa v Pakistane v roku 2017 a 2018. Maďarsko ihneď prijalo opatrenia súlade s nariadením (EÚ) 2016/429 a delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687. Ďalšie ohnisko bolo potvrdené 26. marca 2025 na farme dobytka v Rábskomošonsko-šopronskej stolici v obci Levél, ktorá leží 30 kilometrov od slovenských hraníc a 40 km od pôvodného ohniska v obci Kisbajcs. V utorok 1. apríla 2025 sa objavili príznaky nákazy, ktorá bola neskôr potvrdená na farme s 2 300 kravami v Dunakiliti na maďarsko-slovenských hraniciach. Piate ohnisko nákazy bolo potvrdené 17. apríla 2025 v obci Rábapordány len 40 km od hraníc so Slovenskom, kde bolo utratených 600 kusov hovädzieho dobytka.
Vypuknutie slintačky a krívačky na Slovensku v roku 2025
Dňa 21. marca 2025 boli v Národnom referenčnom laboratóriu pre slintačku a krívačku (ŠVPÚ – VÚ Zvolen) potvrdené pozitívne výsledky vzoriek odobratých v 3 chovoch hovädzieho dobytka – v Medveďove, Ňárade a v Bake v okrese Dunajská Streda, blízko slovensko-maďarských hraníc. Spolu ide o 2 771 zvierat rôznych kategórií (1 699 dojníc, 501 teliat, 492 jalovíc a 79 býkov). Hlavný veterinárny lekár SR z tohto dôvodu nariadil mimoriadne núdzové opatrenia. Dňa 25. marca 2025 bol potvrdený pozitívny výsledok vo vzorkách odobratých v chove hovädzieho dobytka na farme Malý Lúč v okrese Dunajská Streda. Išlo o štvrté potvrdené ohnisko slintačky a krívačky v SR, týkalo sa 279 zvierat. Vláda pre slintačku a krívačku 25. marca 2025 vyhlásila
na Slovensku mimoriadnu situáciu.
Dňa 30. marca 2025 sa potvrdila nákaza v okrese Malacky, kde na farme s 3 500 kusmi hovädzieho dobytka v Plaveckom Štvrtku bolo potvrdené piate ohnisko slintačky a krívačky.
Šieste ohnisko slintačky a krívačky na území Slovenska bolo potvrdené 4. apríla 2025 na farme v obci Jurová na juhu Slovenska, v chove s 870 býkmi. Táto obec sa nachádza len niekoľko kilometrov od obce Baka, kde bolo potvrdené jedno z prvých ohnísk.
Podľa informácii ŠVPS SR orgány veterinárnej správy zabezpečujú koordinované postupy na zvládnutie situácie v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky (SLAK) v SR. Prebehlo postupné humánne usmrcovanie zvierat ohniskách, kontroly na cestách, uzatvorili sa hraničné prechody, vykonávajú sa klinické prehliadky v chovoch vnímavých zvierat a odbery vzoriek v pásme dohľadu, priebežné čistenie a dezinfekcia a odhaduje sa realizácia záverečnej dezinfekcie pred repopuláciou.
ZÁVER
Slintačka a krívačka je nákaza, ktorá má devastujúci vplyv nielen na živočíšnu výrobu, ale aj na hospodárstvo celej krajiny. Jej vypuknutie je pohromou pre farmárov a výzvou pre veterinárnych lekárov. Je ťažké zvládnuť likvidáciu chovov fyzicky, ekonomicky i emocionálne. Takáto krízová situácia preverí pripravenosť veterinárnej služby i celého štátu. Len mobilizácia všetkých zložiek veterinárnej služby s podporou štátu, spojenie všetkých síl, zdieľanie vedomostí a informácii nám môže pomôcť zvládnuť túto nákazu tak, aby nedochádzalo k ďalším stratám.
autorka: Dr.h.c. prof. MVDr. Jana Mojžišová Vaščinec, PhD.
Katedra epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Text bol uverejnený v rubrike Veterina v Lekárniku máj 2025
