Lekárnici mali vždy zlaté, šikovné ruky a zároveň aj bystré, podnikavé hlavičky. Ako sa hovorí, odjakživa „mali filipa“. Ak sa navyše skombinuje dobré vzdelanie s kreativitou, precíznosťou, potrebnou tvrdohlavosťou a poriadnou dávkou šťastia, tak aj z priemerného „filipa“ sa postupne stane statný „Filipisko“. Tieto riadky sú venované práve takýmto kolegom z minulosti, lekárnikom, ktorých duch a sláva sa už nevtesnali medzi múry ich lekární a preslávili sa aj mimo zóny pôsobnosti svojho naškrobeného bieleho plášťa. Na začiatku bol zakaždým výnimočný nápad a vízia, priplietla sa k tomu vľúdna šťastena, podnikavý duch a nemalé odhodlanie. Vďaka tejto „zápalnej zmesi“ správnych ingrediencií úspechu, o ich menách a vynálezoch vieme aj po desiatkach rokov zmiznutého času. Všetci preto aj dnes spoľahlivo rozoznáme originálne chute a vône ich skvelých, komerčne úspešných, dokonca často aj pitných vynálezov.
Osviežujúce chute Ameriky
Určite každý z vás vie, že vynálezcom ikonického amerického nápoja, strojcom legendárnej osviežujúcej chute Ameriky, bol lekárnik z Atlanty. Doktor John Stith Pemberton 8. mája 1886 namiešal svoj legendárny kokakolový sirup, ktorý v džbáne priniesol do lekárne Jacobs` Pharmacy, kde sa z neho po nariedení so sódovými bublinkami stal najznámejší nápoj na svete: Coca-Cola. Tým si zabezpečil svoju nesmrteľnosť. Pohár Coca-Coly sa zo sódovej fontány predával okoloidúcim za ľudových 5 centov. Začiatky predaja ale vôbec nenasvedčovali tomu, že vznikol „bombakšeft produkt“, ktorý o pár desiatok rokov budú poznať vo viac ako 200 krajinách sveta a prinesie každoročne miliardový profit. Priemerný denný obrat predaja totiž predstavoval iba 9 pohárov tohto lahodného moku. Coca-Cola sa na začiatku svojej éry predávala ako patentovaný liek na zmiernenie tráviacich ťažkostí, pri bolestiach nervového pôvodu, údajne pomáhala aj liečiť bolesti hlavy a impotenciu. Jej ohromujúceho úspechu sa však J. Pemberton nedožil, svoj patent predal krátko pred svojou smrťou v r. 1888. Skvelá chuť nápoja, výstižný názov, malebné logo, ikonická tvarovaná fľaša, masívna reklama i vynikajúca obchodná stratégia, prispeli k jej sláve, úspechu a večnosti. Reklamné postery a grafiky Andyho Warhola dokonca povýšili fľašu Coca-Coly na symbol Ameriky a položili základy pre pop artové umenie.
V tieni giganta nesmieme zabudnúť ani na iného kolového „stvoriteľa“. Bol ním ďalší americký lekárnik – Claud A. Hatcher, ktorý v roku 1905 v meste Columbus vytvoril receptúru pravej južanskej Royal Crown Coly, sladenej trstinovým cukrom. Ako prvý ju expedoval do celej Ameriky v hliníkových plechovkách a vytvoril dokonca aj jej light verziu. Vraj ešte lepšie ako s ľadom, chutí jeho kola s kopčekom kvalitnej vanilkovej zmrzliny.
Dobroty z rodinného hniezda
Rodinný erb švajčiarskeho lekárnika nemeckého pôvodu – Henriho Nestlého, ktorý predstavuje malé vtáčie hniezdo, sa neskôr stal predlohou pre vytvorenie svetoznámeho loga značky. V tomto logu starostlivá vtáčia mama kŕmi párik svojho hladného potomstva. Možno práve táto alegória hniezda, znázorňujúca rodičovskú starostlivosť a, samozrejme, vysoká detská úmrtnosť v tej dobe (polovica z jeho súrodencov sa nedožila dospelosti), boli hlavnými dôvodmi, že pán Nestlé vytvoril v r. 1867 z pšeničnej múky, mlieka a cukru prvú detskú mliečnu formulu na svete – Farine Lactée Henri Nestlé. Výživa bola určená pre kojencov, ktorí nemohli byť dojčení materinským mliekom a zachránila už toho času tisícky detí pred podvýživou a smrťou. Neskôr sa zaslúžil aj o vývoj kondenzovaného mlieka, ktoré úspešne so svojím spoločníkom využili pri výrobe kvalitnej čokolády. Tak sa z úspešného mliečneho kráľa stal postupne aj čokoládový kráľ, dokonca najväčší na svete. Zomrel v roku 1890, vo veku nedožitých 76 rokov. Tento významný podnikateľ a zakladateľ nadnárodného koncernu ani len nemohol tušiť, že najväčšiu svetovú slávu ešte len získa ďalší produkt, v ktorom bude ukryté jeho meno pod logom vtáčieho hniezda. Prebytok brazílskej kávy na svetových trhoch v 30. rokoch minulého storočia využila firma Nestlé na ďalší zázračný nápad a uviedla v roku 1938 na trh instantnú kávu – Nescafé. Jej horúci výluh v originálnom červenom, alebo akomkoľvek inom hrnčeku, dozaiste pomohol nejednému ospalému farmaceutovi v nerovnom boji s nekonečnými skriptami farmakológie a farmaceutickej chémie počas pravidelných „nočných duelov“.
Karlsbader Becher bitter
Svetoznámy bylinný likér – Becherovka, vznikol v nemenej známych kúpeľoch Karlove Vary, v nemeckej rodine s priezviskom Becher. Bola to veľmi vplyvná a zámožná rodina, ktorá okrem iného v meste vlastnila viac ako 250 rokov svoju lekáreň. Významným členom rodiny bol David Becher, ktorý skúmal zloženie miestnych liečivých prameňov a zaslúžil sa aj o rozvoj mesta a jeho typických „lázeňských“ kolonád a pavilónov. Pravým otcom Becherovky bol však jeho synovec – lekárnik Josef Vitus Becher, ktorý vylepšil a zdokonalil receptúru liečivých bylín pre žalúdočný likér, ktorého rozpis mu zanechal jeho osobný lekár – Angličan, Dr. Christian Frobrig. Základom úspechu škoricovo-voňavého alkoholického nápoja teda boli anglické, horké žalúdočné kvapky pripravené z karlovarských bylín a korenín. Dva roky bádania, kombinovania a určite aj príjemného ochutnávania rastlinných macerátov, priniesli svoje blahodarné horkosladké ovocie a legendárny likér Karlovarská Becherovka uzrel svetlo sveta. Tajomstvo objavu zveril svojmu synovi Johannovi a od roku 1807 tento lahodný nápoj lieči nielen boľavé žalúdky, ale i ubolené duše svojich verných konzumentov. Vyše dvesto rokov starú, tajnú receptúru bylinnej zmesi, údajne poznajú vždy iba dvaja ľudia na svete, ktorí sú zmluvne viazaní mlčanlivosťou. Nuž, tak to asi naozaj nesmú byť veľmi klebetní a už vôbec nesmú naraz letieť jedným tryskáčom, či nebodaj vykonávať ďalšie nebezpečné adrenalínové športy. Sláva, týmto lekárnikom
slávnym!
autor: PharmDr. Peter Žák, MPH
vedúci lekárne Nemocničná v Malackách a člen redakčnej rady časopisu Lekárnik
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 4/2024
