Aktivita kliešťov narastá. Tento rok ich Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zaznamenal už vo februári. Upozorňujú preto, že na dovolenke a pri pobyte v prírode treba myslieť na ochranu pred prisatím kliešťa a pred infekciami, ktoré môžu prenášať. Vzhľadom na rastúci trend kliešťovej encefalitídy (KE) na našom území odporúča ÚVZ zvážiť aj možnosť očkovania.
Hoci nie všetky kliešte šíria infekcie, je dôležité vedieť, že kliešťovú encefalitídu či lymskú boreliózu dokážu infikované kliešte preniesť na hostiteľa vo všetkých svojich vývinových štádiách. Najlepšou prevenciou infekcií prenášaných kliešťami je preto kombinácia očkovania proti kliešťovej encefalitíde, dôslednej ochrany pred zaklieštením parazita, ako aj čo najrýchlejšie a bezpečné odstránenie kliešťa z tela.
„Kliešte sa môžu vyskytovať všade, kde je vyššia tráva a kríky, dostatočne vlhký vzduch a kde sa pohybujú potenciálni hostitelia (zvieratá a človek). Zvýšené riziko výskytu kliešťov je pozdĺž lesných chodníkov a vodných tokov, na rozhraní lesa a lúk, na lúkach a čistinkách či pasienkoch,” povedala MUDr. Jana Kerlik, PhD., z RÚVZ Banská Bystrica. Vyskytujú sa však aj v mestskom prostredí. „Kliešť lezie vždy od zeme smerom hore a striehne na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Najviac sa im páči v dubovo-hrabových lesoch do nadmorskej výšky 800 metrov. V posledných rokoch sa však začali objavovať aj vyššie,” upozorňuje PhDr. Júlia Adamčíková z Odboru surveillance infekčných ochorení ÚVZ SR.
Rizikové oblasti a infekcie prenášané kliešťami
Zatiaľ čo kliešte infikované baktériou lymskej boreliózy sa vyskytujú takmer na celom území Slovenska, kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy sa vyskytujú v určitých tzv. endemických oblastiach. „Kým v minulosti patrilo k najrizikovejším oblastiam povodie rieky Váh a Trenčiansky kraj, za ostatné roky bol zaznamenaný najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy v Žilinskom a v Banskobystrickom kraji,” uviedla MUDr. Jana Kerlik, PhD., z RÚVZ BB.
Kliešťová encefalitída
KE je akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. K nákaze u človeka dochádza 2 až 3 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa. Typický klinický priebeh ochorenia je dvojfázový.
1. Prvá fáza sa prejavuje chrípkovými príznakmi – horúčka, bolesť hlavy, nevoľnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a svalov. Nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá 1 – 20 dní.
2. Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému – stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia, závraty, nervové obrny.
Dlhodobé následky KE môžu byť rôzneho charakteru (bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, ochrnutie). Ochorenie môže v rizikových prípadoch skončiť úmrtím. Priebeh závisí od veku a imunity jednotlivca.
Lymská borelióza
Ide o multisystémové ochorenie, jeho pôvodcom sú baktérie borélie. Borelióza sa prejavuje rôznorodým klinickým obrazom s postihnutím rôznych orgánov. Inkubačný čas je niekoľko dní až rokov, liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy očkovanie proti nej neexistuje.
Neliečená lymská borelióza môže spôsobiť dlhotrvajúce, niekedy aj doživotné ťažkosti, problémy so srdcom, kĺbmi i nervovým systémom.
Má tri štádiá:
1. Pre prvé sú typické kožné zmeny, tzv. erythema migrans. Koža okolo miesta vpichu sčervená, začervenanie sa šíri do okolia a súčasne centrum bledne. Pridruží sa i zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov.
2. Druhé štádium – po týždňoch až mesiacoch sa môže prejaviť postihnutím kože, kĺbov, nervového systému, srdca alebo svalového systému.
3. Do klinického obrazu tretieho štádia – po niekoľkých mesiacoch až rokoch – patrí najmä postihnutie centrálneho nervového systému, kožné zmeny, zápaly kĺbov a očnej rohovky.
Základné zásady ochrany pred kliešťom:
» vyhýbajte sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov
» v prírode noste vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, hlavne dlhé nohavice, ponožky (do ktorých si zasuniete nohavice), vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazita skôr zbadáte,
» používajte repelenty,
» hneď po návrate domov si dôkladne prekontrolujte celé telo a osprchujte sa. Kliešť sa najčastejšie prisaje do vlasatej časti hlavy, do slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta.
Ako správne vybrať kliešťa a ďalšie kroky:
» Prisatého kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži.
» Vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože, postupujte pomaly a bez točenia. Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť. Najdôležitejšie je nepoškodiť a nerozmliaždiť ho.
» Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Treba vybrať celé telo kliešťa aj s hlavičkou.
» Kliešťa po odstránení nikdy nemliaždite prstami. Hoďte ho do WC misy a ihneď spláchnite, vyhoďte ho do koša v uzavretej nádobe/v uzavretom vrecúšku, prípadne kliešťa dôsledne znehybnite lepiacou páskou a takto ho vyhoďte do koša.
» Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu. Dezinfikujte aj pinzetu a povrchy, na ktoré dopadla tekutina z poškodeného tela nacicaného kliešťa a poriadne si umyte ruky.
» Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, vyhľadajte zdravotnícku pomoc.
» Poznačte si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už dlhší čas (zopár dní), poznačte si aj túto informáciu. Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami. Nasledujúci mesiac venujte pozornosť príznakom ako vyrážka, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov. Ak sa vyskytnú, konzultujte svoj stav s lekárom.
Pravidelný monitoring aktivity kliešťov
Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú pravidelný monitoring aktivity kliešťov. Zber kliešťov sa vykonáva metódou vlajkovania. Používa sa na to biely flanel s rozmermi 1 x 1 m, ktorý pripomína vlajku. Touto pomôckou sa prechádza po povrchu lokality, ktorý pracovníci monitorujú. „Keď sa o kliešťa v tráve obtrie flanel, kliešť sa naň reflexívne prichytí,” vysvetľuje RNDr. Martin Sojka, PhD., z RÚVZ v Komárne. „Na bielom flaneli sú potom kliešte dobre viditeľné, takže ich rýchlo zbadáme, pozbierame a spočítame,” uviedol. Aktivita kliešťov sa vyhodnocuje podľa toho, koľko kliešťov sa zachytí na flanel počas 20 minút vlajkovania. Ak sa nájdu štyri a menej, ide o nízku aktivitu. Od 5 do 9 je to stredná aktivita a o vysokej aktivite hovoríme, ak sa na flanel zachytí 10 a viac kliešťov. Zozbierané kliešte pracovníci RÚVZ vyšetrujú metódou real-time PCR na prítomnosť baktérií spôsobujúcich lymskú boreliózu (Borrelia burgdorferi s.l.) a v tomto roku sa začína aj s testovaním na prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy.
zdroj: ÚVZ SR
článok bol uverejnený v májovom čísle časopisu Lekárnik
