Potvrdzuje to vedúca Centra experimentálnej a klinickej regeneračnej medicíny, ktorá pôsobí na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, doc. MVDr. Daša Čížková, DrSc.
„V centre našej pozornosti je regeneračná medicína. Zjednodušene povedané, snažíme sa využiť schopnosť našich buniek zregenerovať vlastné tkanivo. Ak dôjde k slabšiemu poškodeniu, snažíme sa stimulovať vlastné bunkové mechanizmy (endogénne), aby vytvorili bioaktívne molekuly, ktoré by pomohli k regenerácii. To je prvý cieľ. V druhom prípade, keď je poškodenie silnejšie, tak je vlastná obnova nemožná a potom môžeme využiť bioaktívne molekuly z iných, napr. z neonatálnych zvieracích tkanív. Na UVLF využívame pupočníky, amnionovú membránu, či placentu. Odbery robíme v spolupráci s našou gynekologickou ambulanciou v Univerzitnej veterinárnej nemocnici. Spolupracujeme s MVDr. Ľubicou Horňákovou, PhD., ktorá je vynikajúcou odborníčkou v oblasti gynekológie a pôrodníctva. Pri cisárskom alebo prirodzenom pôrode šteniat v sterilnom prostredí odoberáme tento neonatálny materiál, ktorý je biologickým odpadom.“
Z týchto tkanív potom izolujú kmeňové bunky. V laboratórnych podmienkach sa snažia izolovať a zároveň aj stimulovať bunky, dohovoriť im, aby produkovali výživné bioaktívne látky, ktoré sú veľmi dôležité pri regenerácii tkanív. Takto získané bioaktívne látky, vyprodukované v laboratórnych podmienkach, sa môžu potom použiť na ´opravu´ či regeneráciu tkanív. Výsledky výskumu tak majú šancu dostať sa priamo do praxe.
„Reálne sme len na začiatku. V laboratórnych podmienkach (in vitro) si našu liečebnú stratégiu musíme najprv otestovať na špeciálnych primárnych kmeňových bunkách, ktoré získame od psích darcov. Využívame aj štandardizované komerčné bunkové línie. Je to dlhodobý proces, keď sledujeme genomický a proteomický profil ovplyvnených buniek a všetko ešte overíme na funkčných bunkových testoch in vitro. V tejto oblasti úzko spolupracujeme aj s ďalším univerzitným centrom – Laboratóriom biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (doc. MVDr. Mangesh Bhide, PhD), ktoré patrí medzi európsku špičku. Keď zaznamenáme priaznivý efekt, až následne sa naša liečba môže využiť v pilotných klinických štúdiách a prípadne aj v klinickej praxi. Máme pilotnú skúsenosť s psími pacientami po ťažkom traumatickom poškodení miechy, u ktorých nepomohla štandardná terapia. Po niekoľkomesačnej kombinovanej terapii (fyzioterapia, podávanie bioaktívnych molekúl) sa podarilo stabilizovať ich stav. Aj keď išlo len o pilotnú štúdiu, majitelia boli spokojní, že mali možnosť podstúpiť túto liečbu. Zatiaľ nemôžme hovoriť o účinnej terapii, na to by sme potrebovali veľkú skupinu pacientov. Ale podarilo sa potvrdiť, že naša liečba je bezpečná a reálna v kombináciami s inými podpornými a overenými terapiami. Čaká nás ešte veľa práce,“ dodáva docentka Daša Čížková.
O neurovedy je veľký záujem aj v humánnej medicíne. Presah veterinárnej medicíny do humánnej je reálny. Výskum u zvierat môže pomôcť aj pri liečbe ľudí. „Máme ideálne podmienky, pretože všetky vedecké výskumy začínajú na úrovni in vitro, pri bunkových kultúrach. Od nich sa posúvame na úroveň malých laboratórnych zvierat, myší, potkanov, potom môžeme naše terapeutické prístupy vyhodnotiť na laboratórnych psoch (bígloch), či primátoch. Na UVLF máme ideálnu možnosť, lebo máme pacientov, ktorí prichádzajú s rôznymi diagnózami do našej Univerzitnej veterinárnej nemocnice. Sú to traumatické poranenia CNS, epilepsie, neurodegeneratívne ochorenia súvisiace so starnutím. V niektorých prípadoch je štandardná terapia neúčinná a vtedy môžeme uvažovať o inovatívnych prístupoch na báze bunkových bioaktívnych molekúl. Domáce zvieratá môžu v budúcnosti slúžiť ako prechodný tzv. translačný model pre humánnu medicínu. Je to dlhá, ale reálna cesta,“ konštatuje doc. MVDr. Daša Čížková, DrSc.
autorka: Zuzana Bobriková
UVLF v Košiciach
foto: autorka a Veronika Janušková
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 1/2021
