PharmDr. Peter Žák, vedúci lekárne Nemocničná v Malackách, nám otvorene porozprával o tom, aké je to pracovať v „duálnej“ lekárni, aké sú rozdiely oproti verejnej lekárni, ako vnímal kroky vlády za celú dobu svojho pôsobenia, či prečo sa zle dýcha v „zajacovskom“ kožuchu.
Kde a v akom prostredí ste vyrastali?
Som taký južanský chlapec z mesta. Narodil som sa a vyrástol spolu s mladšou sestrou v metropole slovenského juhu v Komárne, v meste ktorým vždy pretekali Dunaj, Váh i história. Mávali sme tam horúce letá a mierne, ale často aj zasnežené zimy… Máme slovenské korene, maminka bola excelentná učiteľka – slovenčinárka, otec ma orientoval svojim smerom, stále ešte pracuje ako lekár.
Ako vás škola (ne)pripravila na prax v lekárni?
Všetko čo sa naučíš je fajn, ale ideálne je, keď to aj môžeš využívať v praxi a toho žiaľ na farmácii veľa nebolo. Ako dar vnímam, že sme ako študenti mali tú česť byť na prednáškach či skúškach významných akademických osobností, pána prof. Šveca, doc. Seginka, či prof. Čižmárika, ktorý ma viedol aj ako diplomanta.
Ako sa začala vaša prax?
Vskutku príkladne – na vzorovom pracovisku v Univerzitnej lekárni, v Bratislave.
Tu som si prešiel najlepšou praktickou školou farmácie, akej sa mi mohlo dostať. Pod vedením pani docentky Fulmekovej nás mladých púšťali k všetkému. Roky tam viedla kolektív vzácnych, zanietených ľudí, ktorých považujem za priateľov dodnes, učila nás k úcte voči pacientovi a aj to, že lieky nestačí iba podávať. Snaha poradiť a vedieť pomôcť chorému je to, čo má ctiť a sprevádzať naše hodiny strávené za tárou. To sú ďalšie dary, ktoré my farmaceuti v sebe nosíme a ktoré bezodplatne môžeme podarovať iným, každý boží deň.
Dozvedela som sa, že si dokončujete ešte ďalší titul, MPH. V čom vidíte prínos tohto štúdia?
Práve pre moju snahu potvrdiť si, či moje intuitívne vedenie ľudí, koreluje s teóriou „ozajstného“ manažmentu. Štúdium na SZÚ vám rozšíri obzor z oblastí, ktoré dnes farmaceut pri vedení lekárne už esenciálne potrebuje. Lepšie pochopíte vzťahy a zákonitosti fungovania celej tej zdravotníckej mašinérie.
Ako vidíte perspektívu lekárenstva a vývoj vzhľadom na maržu či pokračujúcu liberalizáciu systému?
Nepoviem nič nové – bezbrehá liberalizácia dehonestovala farmáciu na Slovensku a obliekla jej pekné nahé telo do komerčných šiat, ktoré boli narýchlo v r. 2004 ušité z nekvalitného „zajacovského” kožucha, a preto nás všetkých stále škriabu, hryzú a zle sa v nich dýcha. Degresívna marža priniesla profit iba zdravotným poisťovniam. Potom sa nedivme, že v takomto neregulovanom prostredí stoviek nových lekární, vám zákonite klesá obrat i marža, a to nie preto, že ste horší, alebo menej schopní, ale iba preto, že koláč je jednoducho ekonomikou takto upečený, väčší a ani chrumkavejší asi tak skoro nebude, akurát nám naň pribudlo viac stravníkov.
Čo odporúčate pre zlepšenie v legislatívnej oblasti, čo by pomohlo lekárnikom pri ich práci v lekárni?
Naša vláda, parlament i ostatné orgány štátnej moci musia predovšetkým denne reálne hájiť princípy právneho štátu a pri tvorbe legislatívy včas a dostatočne odkomunikovať pripravované zmeny s odbornou verejnosťou. Nesnažiť sa otrocky vymýšľať a tvoriť inovatívne právne predpisy, stačí ich vhodne prebrať, prípadne vylepšiť z okolitých krajín, kde roky efektívne fungujú.
Myslíte, že by sa mali zaviesť demografické a geografické kritéria pre založenie novej lekárne?
Chápem to ako prioritu najväčšieho významu pre nás i našich pacientov. Najdôležitejšiu podmienku pre to, aby naše lekárne zostali lekárňami a nie iba mnohopočetnými komerčnými „hubami po daždi” bez akejkoľvek pridanej zdravotníckej hodnoty.
Čo v súčasnosti vnímate ako najhorúcejší problém v slovenskom zdravotníctve a lekárenstve, ktorý by sa mal čím skôr vyriešiť?
Snahu o elektronizáciu zdravotníctva. Prvý január 2018, medzník spustenia projektu e-Health/e-Zdravie je naozaj pred dverami. Dátumy nepustia, čipové karty sa zdravotníkom už distribuujú, ale tých vedomostí je pre zdravotníckych odborníkov aj ich pacientov stále málo.
Aký máte názor na plánovaný ozdravný program ZP VšZP?
Tie medializované kauzy o virtuálnych zázračných klinikách, s vynikajúco honorovanými virtuálnymi výkonmi a zmluvy s tetami Aničkami boli obludné. Hodili nás naspäť do kalných rokov deväťdesiatych. Nepostrehol som, že by okrem vlastnej stoličky dotknutí politickí nominanti a hriešnici niečím zaplatili. Mala byť jednoznačne vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, vrátane finančných sankcií.
Ako proti týmto praktikám treba podľa vášho názoru bojovať?
Po preukázanej vine u nás nenasleduje trest vinníkov, ale sa bremeno deficitu jednoducho premieta na občanov aj v podobe zvyšujúcej sa spoluúčasti na lieky a ZP. Viď posledné kategorizácie, keď niektoré doplatky za lieky a ZP narástli priam astronomicky.
Myslíte si, že lekárenstvo prechádza nejakými zmenami za tie roky, čo tu pracujete a akými?
Lekárenstvo je pevnou súčasťou všetkých zmien i pokusov, ktoré sa v porevolučnej ére v slovenskom zdravotníctve uskutočnili i spáchali. Boli to niekedy dobre mienené zmeny, no nedotiahnuté z rôznych príčin, často išlo o nesystémové kroky, kopance, premety i kotrmelce. Osobne mi chýba jasná a konsenzuálna štátna doktrína pre zdravotníctvo – vízia kde presne chceme naše zdravotníctvo posunúť, ktorá by sa následne kontinuálne uskutočňovala naprieč politickým spektrom.
Aký bol podľa vás čierny bod slovenského lekárenstva a aký ten svetlý?
Neuznávam čiernobiele videnie sveta. K tým žiarivým odtieňom ale určite patril zákon č. 140/1998 o liekoch a ZP a z posledných počinov pozitívne vnímam kompetenciu lekárnika vykonávať generickú substitúciu. Veľký čierny bod by si zaslúžili necitlivé probiznisové rozhodnutia a nedostatok diskusie s odbornou verejnosťou za čias panovania ministra Zajaca i Uhliarika. Hoci prvý z nich menovaný, bol podľa mňa problematiky znalý a ekonomicky veľmi zdatný lekár, mnohé jeho rozhodnutia boli zle načasované, čisto trhové a málo empatické. Umožnili prienik finančných skupín do zdravotníctva, zosieťovanie lekární a spustili okrem iného aj arogantný reexport.
Kam smeruje podľa Vás vývoj lekárenstva na slovenskom trhu v porovnaní so zahraničím?
Niekedy mám pocit, že žiaľ neochvejne smerujeme do nákupných centier, pojazdných bufetov a na benzínové pumpy.
V čom spočíva súčasná konkurencia na trhu?
V neprimeranom a neregulovanom megapočte lekární na Slovensku a v narastajúcej sile lekárenských vlákien a sietí. Vstúpiť do takéhoto presýteného prostredia ako nezávislý „lekárnik – mravček“, robiť farmáciu na úrovni a na svojom, je prakticky nemožné.
Čo by mohlo lekárnikom zabezpečiť konkurencieschopnosť?
Myslím si, že v prvom rade legislatíva, ktorá by znova zabezpečila slobodný výkon povolania. V druhom rade úprava degresívnej marže na lieky a obmedzenie nezmyselného počtu kategorizácii na max. 4 ročne. Odborné poradenstvo lekárnika pacientovi by malo byť tiež uhrádzané zdravotnými poisťovňami ako odborný zdravotný výkon, ktorý v konečnom dôsledku šetrí ZP verejné zdroje, lebo dobre edukovaný pacient je efektívne liečený pacient.
Aké sú výhody a nevýhody nemocničnej lekárne oproti verejnej?
My sme verejno-nemocničná, „duálna lekáreň”, vieme výhodne nakupovať, snažíme sa dobre hospodáriť, kreatívne myslieť, nie som pri svojich rozhodnutiach zošnurovaný prekonanými šablónami. Na odobrenie a realizáciu dobrého nápadu nemusím čakať na rozhodnutie štátneho zamestnanca, alebo iného ministerského úradníka. Stačí sa iba objednať u „môjho“ direktora nemocnice na kávu, a ak mi povie: „Peťo super, poďme do toho!“ Tak viem, že ešte v ten istý deň mám plnú podporu a zdroje na potrebné zámery. V tomto to mám oproti iným kolegom, nemocničným lekárnikom, asi oveľa ľahšie.
Myslíte si, že nemocničné lekárne sú nejakým spôsobom znevýhodňované?
Klasické nemocničné lekárne sú neprávom považované iba za nákladové strediská nemocníc. Nulová marža a nevedomosť riaditeľov o ich práci ich tak stavajú do roviny nepotrebných darmojedov. A pritom naopak – partia nemocničných lekárnikov je žiaľ už iba malá skupinka, ale plná múdrych a zanietených ľudí, ktorí existenčne bojujú o svoju legitimitu a prežitie.
Myslíte si, že sa v zákone o liekoch nemyslelo na nemocničné lekárne?
Čo by ste v zákone naopak uvítali v súvislosti s nemocničnými lekárňami?
Obrovskou šancou pre nemocničné lekárenstvo na Slovensku je možnosť otvárať oddelenia výdaja liekov a ZP pre ambulantných pacientov a zbaviť sa tak prekliatia neziskovosti. Je to boj, ktorý za nás roky bojoval pán docent Sýkora, aby nemocniční lekárnici získali túto možnosť. V zákone by som privítal ustanovenia, ktoré by ukladali nemocniciam povinnosť prevádzkovať vlastnú lekáreň a vytvorili klinickým farmaceutom priestor robiť znovu na oddeleniach nemocníc potrebnú kliniku.
Ste súčasťou a patríte pod značku Medirex Group, čím je vaša nemocnica výnimočná a prečo by ste ju odporučili?
Nemocnica Malacky je pomerne malá asi 130 lôžková všeobecná nemocnica s poliklinikou. Pod našu kuratelu však patrí spádovo asi 80 000 pacientov, ktorým poskytujeme kvalitnú štandardnú a nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Máme kompaktný tím zdravotníckych pracovníkov. Ako jedna z prvých nemocníc v rámci SR sme zaviedli DRG klasifikáciu, prinášame pre našich pacientov inovatívne terapeutické postupy, akým je napr. liečba osteoartrózy použitím vlastných kmeňových buniek, máme rozsiahlu paletu ortopedických i oftalmologických výkonov v rámci tzv. jednodňovej chirurgie. Nadštandardné vybavenie izieb, kvalitné nové zariadenie operačných sál, špičkové MR, uznávanú rehabilitáciu i dialýzu. Spoločnosť Medirex, a.s. je nielen lídrom v laboratórnej diagnostike v SR a etablovaným európskym hráčom, ale zároveň vedeckou základňou pre implementáciu nových diagnostických metód do každodennej praxe.
Lekárnická distribúcia UNIPHARMA pôsobí na trhu už 25 rokov. Od kedy ju registrujete a spolupracujete s ňou Vy?
Odjakživa! UNIPHARMU vnímam nielen ako výnimočnú distribučnú spoločnosť a spoľahlivého dodávateľa plných modrých bedničiek liekov. Ale zároveň ako stabilného a dôveryhodného partnera. Myšlienka lekárnickej distribúcie je skvelý počin, teší ma, že reálne skúsenosti so spolupráce s Unipharmou, sú totožné s jej vyhláseniami o sebe samej…
Čo tým máte presne na mysli?
Že má všetkých 5 S! Navyše má kvalitný tím ľudí, snahu o pridanú hodnotu k tomu, čo predáva. Osobný prístup v každodennej komunikácii, že má obchodných zástupcov, ktorí hľadajú riešenie problémov, keď sa občas vyskytnú, že jej šoféri sú slušní a dochvíľni. Rád samozrejme čítam i píšem do Lekárnika, ktorého tiež niekto musel vymyslieť a roky ho tvorí… a znova sme pri ľuďoch, teda hovoríme o podstate každého úspechu, ten je predsa vždy postavený na ich mozgoch, dušiach i každodenných pleciach.
Prezraďte nám, čomu sa zvyknete venovať, keď zavriete dvere vašej lekárne? Aké sú vaše koníčky a záľuby, vízie – čo plánujete v blízkej budúcnosti?
Venujem sa rodinke a deťom. Milujem hudbu i písanie, keď píšem však musí byť všade absolútne ticho. Často cestujem, v zime najradšej lyžujem a pritom všetkom veľmi rád fotím na zrkadlovku i do hĺbky svojich spomienok. Rád dobre jem a vychutnávam si aj kvalitné slovenské vínko i putovanie s kamarátmi za ním. Zbožňujem knihy a príbehy Borisa Filana. Najradšej zo všetkého však privriem oči a vytrvalo snívam, vtedy sa mi zrazu v hlave zrkadlia nové nápady, sny či básne.
autor: Mgr. Ing. Denisa Ižová
rozhovor bol publikovaný v čísle 09/2017 časopisu Lekárnik