Niekoho pri rozhodovaní inšpirujú rodičia, niekoho kamaráti, či pedagógovia. PharmDr. Lukáš Jaroščiak sa rozhodol nasledovať svoju mamu, PharmDr. Annu Jaroščiakovú. Obaja sú lekárnici telom i dušou a majú radi svoje povolanie napriek rôznym problémom, s ktorými sa stretávajú. Čo ich motivovalo k otvoreniu lekárne, ale aj aké majú názory na súčasný stav lekárenstva na Slovensku, sa dozviete v rozhovore.
V lekárni Synka, Terchová pôsobia PharmDr. Lukáš Jaroščiak, PharmDr. Anna Jaroščiaková a Jana Brežná
Aká bola vaša cesta k poslaniu lekárnika a otvoreniu lekární? Myslíte si, že samostatné nezávislé lekárne sú v súčasnosti konkurencie schopné?
A: PharmDr. Anna Jaroščiaková: Moja cesta k poslaniu lekárnika bola ovplyvnená mojou najlepšou priateľkou z detstva, ktorá išla študovať na strednú zdravotnícku školu – odbor farmaceutický laborant. Vybrala som sa v jej šľapajách, lebo nepochádzam z lekárnickej rodiny. V mojich šľapajách sa vybral syn Lukáš, čo ma veľmi teší. Zo zdravotníckej školy chýbal už len krôčik k štúdiu farmácie. Smer štúdia som už mala určený na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici, kde som študovala odbor farmaceutický laborant. V tomto zameraní som sa našla, čo dodnes neľutujem. Svoje povolanie mám veľmi rada, milujem prácu s ľuďmi. Veľmi ma teší, keď sa k nám do lekárne človek rád vracia po odbornú radu, mnohokrát i s tým, ako sme mu dobre poradili a s vďakou od nás odchádza. Súkromnú verejnú lekáreň som otvorila medzi prvými – v septembri 1993. Neraz sme v začiatkoch prešli ťažšími obdobiami – napríklad aj polročné omeškanie platieb od zdravotných poisťovní. Kto mal pevné nervy, tak vydržal. V tomto hektickom období mi bol veľkou oporou a pomocou môj manžel, ktorý ma k otvoreniu verejnej súkromnej lekárne viac menej dokopal, pretože som mala obavy z podnikania.
L: PharmDr. Lukáš Jaroščiak: Mama mi v tomto smere bola určite inšpiráciou, ale nikdy mi nezasahovala do rozhodovania, akým smerom sa mám vo svojej kariére uberať. Rozhodnutie bolo plne v mojej kompetencii. Ukázala mi však určitú cestu. Keď som sa po gymnáziu rozhodoval medzi farmáciou a informatikou, vyhrala moja náklonnosť k chémii, aj keď stále mi je blízka aj informatika. V rámci výkonu nezávislého lekárenstva mi určite pomáha najmä to, že som majiteľom lekárne, tzn., že nie som niekomu podriadený a povolanie môžem vykonávať slobodne, bez akýchkoľvek zištných dôvodov. K takejto práci vedieme aj všetkých našich zamestnancov, ktorí majú pri dispenzácii vždy voľné ruky. Každá nezávislá lekáreň vie byť konkurencie schopná, avšak vždy to závisí prípad od prípadu. Žiaľ, sila „finančných žralokov” je taká obrovská, že ak sa rozhodnú, že vašu lekáreň zničia, je len malá šanca, že to ustojíte.
Čo si myslíte o ohodnotení lekárnikov na Slovensku, ktorí nemajú hradené odborné výkony, uvítali by ste duálne ohodnotenie? Aký máte názor na súčasné nastavenie degresívnej marže?
L: Ja si skôr kladiem otázku, že ak by sme na Slovensku zaviedli úhradu výkonov, či by sa tomu vedeli lekárnici prispôsobiť, keďže tento model je pre nás zatiaľ cudzí natoľko, že by to mohlo spôsobiť okrem obrovského chaosu aj problém so samotným ohodnotením jednotlivých výkonov a ich následnou fakturáciou. Ďalší problém by mohol vzniknúť s preplácaním výkonov. Zdravotné poisťovne by na oplátku od nás mohli požadovať, aby sme kategorizované lieky vydávali bez marže, keďže nepredpokladám, že by sa finančné zdroje v zdravotníctve navýšili natoľko, aby sme mohli byť duálne odmeňovaní pri súčasnom nastavení degresívnej marže. Skôr by sme sa mali ako lekárnici orientovať na postupné ciele, ktorým by mohlo byť zadefinovanie aspoň jedného výkonu, ktorý je už teraz plne v našej kompetencii, ale ako výkon zadefinovaný nie je. Tým je magistraliter príprava. S tým by následne malo súvisieť aj jasné nastavenie ohodnotenia tohto výkonu, aby bola pre lekárne rentabilná. Degresívna marža je skvelý nástroj na šetrenie verejných financií a logickým nástrojom stabilizácie trhu v prípade markantných rozdielov ceny liekov. Predstavte si, že by sme nemali degresívnu maržu. Mohli by existovať lekárne, ktoré by vydali dajme tomu dva enormne drahé lieky a zarobili by viac ako lekáreň, ktorá vyexpeduje stovky lacných liekov a pritom by pracovali s rovnakou percentuálnou výškou marže. Avšak, či je správne aktuálne nastavená jej výška, je na dlhšiu debatu.
A: Myslím si, že práca lekárnika nie je dostatočne ohodnotená. Taxa laborum sa dlhý čas nemenila, čo býva často dôvodom toho, že lekárne prestávajú s IVLP. Náročnosť v práci sa neustále zvyšuje a ohodnotenie lekárnika je na bode mrazu. V praxi sa zvyšujú nároky nielen na lekárnickú činnosť, ale aj na administratívu a vedomosti z informatiky, čo pre nás, staršiu generáciu, býva náročné a zaneprázdňujúce.
V lekárni Synka, Belá pôsobí PharmDr. Lenka Korňanová
V lekárni Synka, Belá pôsobí PharmDr. Lenka KorňanováAko vidíte perspektívu a vývoj slovenského lekárenstva?
L: Momentálna situácia je až na problémy s fakturáciami a nedotiahnutým ezdravím relatívne stabilná. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť z hľadiska výdaja receptovo viazaných liekov cez internet, prípadne voľnopredajných liekov v potravinách, benzínkach a pod. Tu musíme byť lekárnici obozretní a jednotní, aby sme sa len neprizerali prípadným zmenám. Tieto otázky si musíme klásť čoraz častejšie a musíme mať pripravené vecné argumenty, prečo je smer liberalizácie trhu nebezpečný a prečo s ním ako lekárnici nesúhlasíme. Ak si tieto otázky nezodpovieme už teraz, môže sa stať, že nás postavia pred hotovú vec a budeme bez možnosti tento trend zvrátiť.
A: Verím, že poslanie lekárnika sa posilní, ale to všetko bude závisieť len a len od nás. My, starší, by sme mali byť vzorom pre mladých, aby oni za vidinu vyššieho platu a iných benefitov nezapredávali svoju dušu. Aby si uvedomili, že jedine oni svojou radou, odovzdávaním svojich nadobudnutých odborných vedomostí splnia poslanie lekárnika. Verím, že sa to mladým podarí. Ja to vidím v osobe svojho syna Lukáša a nevesty Zuzky, ktorá je tiež farmaceutkou. Ich nápady a guráž ma veľakrát prekvapia a potešia zároveň.
V lekárni Salvator, Terchová, sa o pacientov stará PharmDr. Zuzana Jaroščiaková
V lekárni Salvator, Terchová, sa o pacientov stará PharmDr. Zuzana JaroščiakováČo by podľa vás pomohlo lekárnikom pri ich práci v lekárni, čo sa týka legislatívy?
L: Mne by osobne veľmi pomohlo, keby som každodenne nemusel riešiť nedostupnosť liekov. Ako jednu z problematických vecí v tejto oblasti vidím najmä možnosť toho, že výrobca môže obísť zákon č. 362/2011 tak, že na nedostupný liek podá A3 žiadosť o vyradení lieku z kategorizačného zoznamu a tak nemusí zabezpečiť liek dostupný aspoň cez emergentný kanál. Ďalším problémom je určite problém pohotovostí, o ktorom sa už diskutovalo veľa. Okrem toho problematické sú nezrovnalosti legislatívy v rámci definovania jednotlivých súčastí ezdravia a pod.
A: Mňa osobne veľmi zaťažuje neustále pribúdajúca administratíva, časté kategorizácie, neustále zmeny (ezdravie, eKasa a pod.), ktoré sa uskutočňujú vo veľmi krátkom čase. Myslím si, že tieto zmeny sú náročné na čas, ale aj finančne, lebo každá zmena si vyžaduje aj zásah do softvéru, čo stojí nemalé peniaze. Veľmi chýba aj prepojenie s poisťovňami – hlavne, čo sa týka aktuálneho preškoľovania na ezdravie a preposielania dispenzačných záznamov a následná fakturácia. Čo sa týka legislatívy, jednoznačne lekárne lekárnikom. V tom vidím jedinú správnu cestu. Ostatným ide len a len o biznis a odbornosť sa stráca.
Je podľa vás na Slovensku vysoký počet lekární? V čom vidíte riešenie tejto situácie?
L: Áno je. Nemyslím si, že práve geografické kritériá by mali byť rozhodujúce, avšak demografické by z môjho pohľadu boli prijateľné. Na takúto zmenu musí byť v prvom rade politická vôľa, lebo bez nej nedosiahneme absolútne nič.
A: Áno, mňa osobne mrzí, že boli demografické a geografické kritériá zrušené. Je stále viac a viac lekární, ale na kvalite to nepridá a myslím si, že ani na odbornosti.
Aký máte názor na nové povinnosti, ktoré pribudli v tomto roku, teda overovanie pravosti liekov v lekárňach a reformu zákona o registračných pokladniciach?
L: Podľa mňa je to zbytočnosť. Mám pocit, že aspoň v lekárňach na Slovensku ešte nebol prípad, že by sa vyskytol falošný liek. Pokiaľ ako majiteľ obchodujem s distribútormi, ktorí majú povolenie na distribúciu liekov, oni majú byť zodpovední za to, že dodajú do lekárne pravý liek. Problém s predajom falošných liekov cez internet na rôznych pofidérnych stránkach to nevyrieši. Takéto stránky by mali byť monitorované ŠÚKL a ich majitelia by mali niesť zodpovednosť za predaj takýchto prípravkov. Čo sa týka registračných pokladníc, túto povinnosť majú všetci tí, čo manipulujú s hotovosťou, takže pokiaľ bude systém spoľahlivý a nebude nás spomaľovať pri práci, nevidím v tom problém.
A: Overovanie pravosti liekov – ďalšia záťaž pre lekárnika. Veľmi nás to v práci zdržuje, keďže musíme pri expedícii chytiť do rúk každú jednu krabičku. Stúpajú aj náklady na prevádzku – obnovenie počítačových zostáv, eKasa – ďalšie výdavky do softvéru. Uvidíme, čo to prinesie v praxi.
Čo si myslíte o zmene legislatívy, ktorá priniesla lekárňam a výdajniam zdravotníckych pomôcok povinnosť prejsť na zúčtovanie na základe dispenzačných záznamov?
L: Bol to logický krok, ktorý súvisí so zavádzaním ezdravia. Avšak treba podotknúť, že bol absolútne nezvládnutý a nevhodne spustený. Nebol vytvorený priestor na prípravu a test samotného spôsobu fakturácie. Postavili nás, lekárnikov, do nezávideniahodnej situácie, kedy sme sa stali rukojemníkmi medzi nevyladenými systémami poisťovní, ale taktiež našich softvérov. Stále si kladiem len jednu otázku. Ako nám môže byť odmietnuté preplatenie dispenzačného záznamu, ktorý vydám na základe preskripčného záznamu, ktorý predtým ako vydám validuje poisťovňa a dovolí ho lekárovi vôbec do ezdravia vystaviť?
A: Nemalo by sa stávať, že lekár odošle nesprávne vypísaný preskripčný záznam, lekáreň liek vydá a poisťovňa ho odoslaný vráti späť ako chybný. Lekárnici sa tak stávajú rukojemníkmi medzi poisťovňou a lekárom. Za chyby lekárov platíme my, lekárnici.
Čo si myslíte o kompetenciách lekárnika na Slovensku? Mali by sme sa niečím inšpirovať v zahraničí?
L: Kompetencie lekárnika sú podľa mňa dostatočné, avšak problém môže byť niekde inde. Potenciál, ktorý ako lekárnici máme, nevieme v lekárni využiť práve kvôli problémom, ktoré sa objavujú pri dispenzácii, či už kvôli nedostatku liekov, problémom s ezdravím, fakturáciami a pod. Problém však môže byť aj v samotnom školstve. Buďme k sebe úprimní, ako dokonale nás pripravili univerzity na riešenie interakcií liekov alebo zvládnutie liečby polymorbidných pacientov? Je natoľko dôležité, aby sme vedeli naspamäť nakresliť vzorce liečiv, keď nevieme identifikovať jasné interakcie príp. nežiaduce účinky liekov?
A: Vlastníctvo lekární by malo byť výlučne v rukách lekárnikov – to je moje krédo.
Vnímate nedostatok liekov? Využívate emergentný systém?
L: Tak ako som povedal, nedostatok liekov je stále pomerne veľký. Z časti za to môže overovanie pravosti liekov, ale taktiež stále prítomný reexport. Emergentný systém využívam takmer každodenne.
A: Nedostatok liekov je v každej dobe. Raz sa o to postará reexport, inokedy overovanie pravosti liekov, raz kategorizácia, či vyradenie lieku z kategorizačného zoznamu – čiže vždy sa nájde dôvod nedostatku. Pre zaobstaranie nedostatkového lieku využívame emergentný systém objednávania, ktorému sa venuje môj syn Lukáš.
Dr. Jaroščiak, pôsobíte v regionálnej komore – RLeK Žilina. Ako by ste zhodnotili činnosť regionálnych komôr? Ktorému problému by ste sa chceli venovať alebo ho vyriešiť ako prvý?
L: Činnosť regionálnych komôr je veľmi dôležitá, či už z hľadiska organizovania podujatí sústavného vzdelávania farmaceutov, alebo tiež v riešení lokálnych problémov. Mrzí ma však pomerne nízka angažovanosť kolegov práve v regionálnych štruktúrach na miestnej úrovni v rámci jednotlivých MLeK, ktorá je citeľná najmä v našom regióne.
Ako hodnotíte spoluprácu s UNIPHARMOU? Zúčastňujete sa vzdelávacích aktivít? Využívate aj služby cestovnej kancelárie Pharmaeduca?
L: UNIPHARMA bola a je vždy pre nás stabilným obchodným partnerom. Na 1. lekárnickom kongrese som bol ešte ako študent a tento rok to bude pre mňa už šiesta účasť. Čo sa týka cestovnej kancelárie Pharmaeduca, tú využívajú predovšetkým moji rodičia.
A: Spoluprácu s UNIPHARMOU hodnotím kladne. Spolupracujeme spolu už od samého začiatku podnikania. S generálnym riaditeľom Tomislavom Jurikom sa poznáme ešte zo štúdia na vysokej škole, čiže máme aj priateľský vzťah. Pokiaľ mi čas dovolí, zúčastňujem sa aj podujatí organizovaných UNIPHARMOU.
PharmDr. Jaroščiaková, ako si myslíte, že sa zmenilo lekárenstvo za to obdobie, ktoré pôsobíte ako farmaceutka?
A: Myslím, že zmeny sú veľké. Kedysi sme v lekárňach mali len lieky na recept a voľný predaj. Dnes sa sortiment lekárne značne rozšíril. Mrzí ma, že mnohí kolegovia sa nechali nachytať komerčnou dobou a držia v lekárňach aj to, čo do lekární vôbec nepatrí (pracie prášky, parfumy, žiletky a pod.). Mnohé zlé veci si tak robíme sami. Veľmi by som uvítala, keby lekárnici ťahali za jeden koniec povrazu, boli viac kolegiálni, ústretoví jeden k druhému, nezávideli si, ale vzájomne si pomáhali a odovzdávali skúsenosti dobré i zlé. Vtedy by sme si mohli i v legislatíve možno viac dosiahnuť. Dúfam, že nová generácia mladých lekárnikov v spolupráci s lekárnickou komorou dosiahne zmeny v legislatíve, ktoré budú kladným prínosom pre nás – lekárnikov.
Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?
L: Keďže som pomerne pracovne vyťažený človek, voľného času mám len málo. Avšak ten, ktorý mám, rád využijem na prechádzku v našej malebnej prírode, na bicykli, či v zime na lyžiach, samozrejme v spoločnosti mojej manželky.
A: Veľmi rada čítam, pri knihe si oddýchnem – to je môj relax. Rada sa prejdem po našej krásnej prírode v Terchovej a voľný čas venujem aj svojim vnúčatám a celej rodine.
autorka a foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová
článok bol uverejnený v septembrovom čísle časopisu Lekárnik
