• 15 MÁJA 19
    PharmDr. Alena Chytilová, Lekáreň U anjela v Dolnom Kubíne: „Bezplatné poskytovanie LPS nám prináša čistú stratu“

    PharmDr. Alena Chytilová, Lekáreň U anjela v Dolnom Kubíne: „Bezplatné poskytovanie LPS nám prináša čistú stratu“

    „Bezplatné poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby v podobe, ako ju schválili naši poslanci, je neudržateľné. Prináša lekárni čistú stratu a preto naše požiadavky na jej financovanie tak, ako je to u ostatných zdravotníckych zložiek, sú úplne legitímne“ – hovorí  PharmDr. Alena Chytilová o situácií, ktorú priniesla novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach 362/2011.

    PharmDr. Alena Chytilová, majiteľka lekárne U anjela v Dolnom Kubíne, je aktívna nielen v práci v lekárni, ale aj v iných sférach. Okrem tej profesijnej, v rámci ktorej získala aj rôzne ocenenia, má množstvo ďalších aktivít, ako sa bližšie dočítate v rozhovore. Zároveň je cťou redakcii časopisu Lekárnik pogratulovať k jej nominácií na Slovenku roka 2019 v kategórií zdravotníctvo.

    Venovali sa povolaniu lekárnika aj vaši rodičia alebo niekto z prostredia, v ktorom ste vyrastali?

    Nie, moji rodičia pracovali v továrni a ja sama som sa na strednej škole rozhodovala, čo budem študovať. Bavili ma prírodovedné disciplíny, a tak som rozmýšľala nad medicínou. Bála som sa však patológie a mojej prílišnej citovej zaangažovanosti vo vzťahu k pacientovi, a tak som hľadala iné možnosti. Na farmáciu ma nakoniec nasmeroval môj triedny profesor.

    Máte doktorát z klinickej farmácie. Venuje sa tomuto odboru podľa vás dostatok priestoru na Slovensku?

    Budúcnosť patrí klinickej farmácii. Klinickí farmaceuti sú expertmi na terapeutické používanie liekov, vyhodnocujú liekovú terapiu, poskytujú odporúčania pre pacientov, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov. Majú informácie, ktoré sa týkajú správneho, bezpečného a efektívneho  využitia liekov. Toto na Slovensku bohužiaľ nevieme využiť a likvidujeme v rámci nemocničného lekárenstva aj tých pár pracovísk, kde sa klinická farmácia rozvíjala a prinášala efekt v rámci svojho odboru. Komercionalizácia lekárenstva prináša svoje následky do všetkých oblastí našej profesie.

    Urobili ste si certifikát z homeopatie. Čo vás k tomu viedlo a ako by ste charakterizovali takýto druh liečby?

    Na tému homeopatie som sa už niekoľkokrát vyjadrila aj na stránkach Lekárnika, takže si moje názory môžu kolegovia vyhľadať. K liečbe len toľko, že základom je holistický prístup k pacientovi, terapia je prísne individuálna a nelieči sa choroba, ale pacient. A to je zásadný rozdiel, pretože sa nedajú využívať a porovnávať metódy na overovanie účinnosti liečby alopatickej medicíny a homeopatie. Má svoje limity, preto jej používanie patrí do rúk lekára homeopata a lekárnik môže liečiť akútne veci, ktoré má sám dôkladne preštudované.

    Boli ste dlhoročnou predsedníčkou regionálnej komory Orava – aké sú podľa vás najväčšie nedostatky v tomto regióne týkajúce sa lekárenstva, pohotovostných služieb, nezávislých lekárnikov a konkurenčných sietí?

    Problémy nášho regiónu sú globalizované, také isté, ako na celom Slovensku. Lekární pribúda a nielen sieťových, ale aj niektorí kolegovia zabudli na etiku povolania. Urobia lekáreň pár metrov od kolegu, preberú mu lekárov k sebe. Takéto neetické praktiky sa rozmáhajú všade, ale všetko je v rámci zákona. Takže? Pohotovosti sú neplatené, slabo sa ozývame. Lekári sa vedia ozvať pre každé euro. Vyhorenosť, apatia a starosti nezávislých lekárnikov bojujúcich o prežitie v takto nastavenej legislatíve a systéme sú častým javom. Kolegovia by sa však mali prebrať z letargie a nespoliehať sa na to, že za nich niekto niečo zariadi a sami sa aktívne podieľať na rehabilitácii nášho povolania na „spoločenskú úroveň, ktorá je v našom stredoeurópskom regióne tradičná a je predpokladom pre vedenie dobrej profesijnej politiky pre komunikáciu so štátnou správou a úradmi.” Slová Aleša Nedopila, českého kolegu, to vystihujú úplne presne. Máme predsa platformu, kde môžeme formulovať naše požiadavky a tou je Slovenská lekárnická komora.

    Ste nositeľkou medaily magistra Žuffu, významného ocenenia pre lekárnikov a ceny ARTEMIDE, ktorú udeľuje Slovenská lekárnická komora za celospoločenský prínos lekárnika. A získali ste aj ocenenie od UP pri príležitosti 25. výročia spoločnosti – „Najlepší farmaceut Žilinského kraja”. Čo jednotlivé ocenenia pre vás znamenajú a čo predstavujú vo vašej profesijnej kariére?

    Priznám sa, že všetky ocenenia som nikdy ani nečakala a vždy ma prekvapili. Prestavujú vrchol mojej profesionálnej kariéry a aj záväzok pre ďalšie profesionálne pôsobenie.

    Aké je podľa vás postavenie farmaceuta v súčasnosti?

    Liberalizovaný trh výrazne ovplyvnil i postavenie farmaceuta v našej spoločnosti, keď ho z pozície výraznej zdravotníckej autority a zdravotníckeho pracovníka prvého kontaktu, presunul za pomoci marketingových praktík a iných neetických nástrojov do pozície akéhosi predavača. Degradácia našej profesie rezonuje u obyvateľstva a bude sa len veľmi ťažko naprávať. Kolegovia, (česť tým, ktorí si uchovali svoju vnútornú integritu), ktorí sa podrobili korporátnym víziám lekárenských sietí, že zdravie sa dá kúpiť, často podľahnú a prevezmú korporátne myšlienky na spoločenské postavenie lekárnika za svoje vlastné a tým sa spolupodieľajú na nelichotivom obraze našej profesie.

    Čo máte na svojej práci najradšej a čo by ste zmenili?

    Na svojej práci milujem prácu za tárou s pacientom a neznášam byrokraciu, ktorá neustále pribúda  a oberá nás o čas a energiu, ktorú sme mohli primárne venovať chorému človeku, ktorý potrebuje našu pomoc.

    Ako vidíte perspektívu a vývoj slovenského lekárenstva vzhľadom na degresívnu maržu lekární?

    Degresívna marža bola vo svojej dobe určite dobrý nástroj na spravodlivé ohodnotenie jednotlivých článkov liekového reťazca. V dnešnej situácii, keď regulátor tlačí na znižovanie cien až na hranicu únosnosti, sa spravodlivý zisk pre lekárne stráca a nastáva legitímna požiadavka ohodnotenia výkonu tak, ako je to u ostatných zdravotníckych profesií.

    Čo by podľa vás pomohlo lekárnikom pri ich práci v lekárni, čo sa týka legislatívy?

    Jednoznačne zmena legislatívy. Keďže väčšina cien liekov podlieha regulácii, treba regulovať aj počet lekární. Minimálne použiť demografické kritériá. Potom nemôže dôjsť k situácii, že v malom meste, ako je naše, ktoré má necelých 19 000 obyvateľov je 12 lekární. Treba citlivo vyriešiť tiež vlastníctvo lekární. Vzory, ktorými sa môžeme inšpirovať v Európe máme, len sa musíme neustále o túto možnosť snažiť. Zaviesť odmenu za odborný výkon povolania. Zvýšiť ziskovú maržu lekární.

    Lekárnici na Slovensku nemajú hradené odborné výkony. Aký štát je podľa vás vzorom v systéme úhrad?

    Nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa inšpirovať v nemecky hovoriacich krajinách.

    Ako podľa vás v súčasnosti funguje spolupráca lekár – lekárnik?

    Spolupráca lekár – lekárnik je v súčasnosti často schizofrenická. Mala by fungovať na čisto odbornej spolupráci, ale v mnohých prípadoch lekáreň „visí na šnúrke lekárových gatí”. Nekalé praktiky sa stali normou a legislatíva neobmedzuje vlastníctvo lekárne lekárom, takže veselo beží indukovaná preskripcia a lekár sa nestará o to ako liečiť, ale ako zarobiť čo najviac.

    Od februára nás čaká overovanie pravosti liekov. Aký na to máte názor? Prinesie vám to ďalšie náklady? Aké pozitíva v tom vidíte?

    Systém overovania pravosti nám priniesol ako každá legislatívna zmena len zvýšenie nákladov a zvýšenie prácnosti pri dispenzácii. Prináša aj pre prax problémové situácie, na ktoré právne predpisy nemyslia a ktoré bude lekárnik musieť riešiť. Pozitívom bude snáď len kontrola exspirácie pri výdaji a či šarža nebola stiahnutá z obehu.

    Ako hodnotíte podujatia organizované UNIPHARMOU, napr. Lekárnický kongres? Čo prinášajú lekárnikom?

    Lekárnický kongres organizovaný UNIPHARMOU je pre mňa vždy obohatením. Prednášajúci aj z iných častí Európy prinášajú inšpiratívne pohľady na lekárenstvo. Kongres sa vždy venuje aktuálnym legislatívnym zmenám, dôsledkom liberalizácie trhu a ponúka riešenia našej zdanlivo bezvýchodiskovej situácie.

    Ste zakladateľkou a organizátorkou lekárnického podujatia Liptovsko-oravské dni. Čo vás viedlo k tomu, aby ste takéto podujatie zorganizovali? Povedzte nám o ňom viac.

    Liptovsko-oravské lekárnické dni boli mojou srdcovou záležitosťou. Našou snahou ako organizátorov bolo urobiť aj v regióne vzdelávacie podujatie, na ktorom by sa odborne prezentovali klinické poznatky k danej téme, oboznámiť sa s najnovšími poznatkami z oblasti farmakológie i legislatívy, ale dať aj priestor pre kolegov z praxe, kde by prezentovali svoje odborné vedomosti. Podujatie bolo tiež príležitosťou na vzájomné stretnutia lekárnikov, posilnenia kolegiality a výmena skúseností z praxe. Postupne nadobúdali na význame vzhľadom na prezentáciu odborných tém poprednými odborníkmi a stali sa vyhľadávaným celoslovenským podujatím.

    Máte už ohlasy na zrekonštruovanú lekáreň? Ako to hodnotia zamestnanci a ako pacienti?

    Ohlasy máme pozitívne. Všetci oceňujú príjemné prostredie, prehľadné uloženie sortimentu a hlavne možnosť blízkeho kontaktu s pacientom, ktorému sa môžeme individuálne venovať.

    Je o vás známe, že vám nie je cudzie ani pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Čomu sa venujete v rámci dobročinnej činnosti?

    Dlhé roky podporujem Slovenský zväz telesne postihnutých a jeho pobočku v Dolnom Kubíne.  Prispievam im formou vitamínov na športové hry a mikulášsky večierok. Za tie roky som si s nimi vytvorila krásny vzťah. Tento rok ma rozcítili, keď mi na vizitku pri stole napísali Alenka Chytilová. Sú to ľudia, ktorí sa napriek svojmu handicapu dokážu baviť, tešiť zo života mnohokrát viac ako my, zdraví ľudia. Vitamíny dostávajú odo mňa aj detičky zo Špeciálnej základnej školy pre telesne postihnutých v Dolnom Kubíne. Je obdivuhodné, čo tieto znevýhodnené deti so svojimi pedagógmi dokážu.

    Ako hodnotíte svoju nomináciu v ankete Slovenka roka?

    Bolo to pre mňa prekvapenie. Váhala som, či nomináciu prijmem, ale potom som sa rozhodla, že to bude zviditeľnenie a ocenenie práce aj mnohých mojich anonymných kolegýň, ktoré tak ako ja každodenne za tárou vykonávajú svoje povolanie profesionálne a s láskou.

    Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?

    Hlavne svojím štyrom vnúčatám, ktoré nadovšetko milujem. Keď nie sú vnúčatá, tak vyvetrám hlavu na golfe, čas si vyžaduje aj moja záhrada, kde sa dokonale zresetujem a umenie je môj balzam na dušu.

    spracovala, foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová

    uverejnené v časopise Lekárnik 1/2019

Facebook
Instagram