Mgr. Peter Lukáč, PhD.
generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií
Vo funkcii je pol roka, no už sa mu podarilo zmeniť procesy a nastaviť nové postupy. Pod sebou má okolo tristo interných zamestnancov a pred sebou vizionársky plán, ako vylepšiť služby Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pre pacientov, zdravotníkov a štát. Ako sa novému riaditeľovi NCZI spolupracuje s ministrom zdravotníctva a čo si myslí o lekárnikoch?
curriculum vitae
» Generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií sa väčšinu svojho profesijného života venoval informatizácii verejného sektora, pričom sa zameriaval na projektový manažment, konsolidáciu procesov a optimalizáciu výdavkov, ako aj výskum a inovácie.
» Pôsobil na Ministerstve pôdohospodárstva, v Pôdohospodárskej platobnej agentúre či na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.
» V rámci svojho pôsobenia v NCZI plánuje dokončiť úplnú transformáciu inštitúcie na procesne orientovaného lídra s proklientskym prístupom k orgánom štátnej a verejnej správy, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako aj občanom prostredníctvom rozvoja elektronických služieb zdravotníctva.
Pán doktor, vo funkcii ste od novembra 2021. Do výberového konania ste sa prihlásili s Projektom strategického rozvoja NCZI. Čo tento projekt zahŕňa a ako by mal podľa vašich plánov napredovať?
Vo svojom projekte som, ešte ako jeden z kandidátov na post generálneho riaditeľa, pomenoval, ako by malo z môjho pohľadu NCZI vyzerať a fungovať. Jasne som zadefinoval, že inštitúcia sa musí zmeniť na modernú a procesne orientovanú organizáciu, ktorá tu bude pre všetkých. V závere projektu bol aj akčný plán na prvých 6 mesiacov. Akurát pred pár dňami som si ho pozeral a môžem povedať, že ideme podľa plánu.
Podarilo sa vám už za tých pár mesiacov niečo v NCZI zmeniť/zlepšiť?
Bez toho, aby to vyznelo povýšenecky, tak dosť. Museli sme si „vyčistiť” stôl. Bez toho by sme sa nevedeli posunúť ďalej. Máme za sebou vnútorný audit, niekoľko auditov vládnych inštitúcií, finišujeme s novou organizačnou štruktúrou, po prvý raz má NCZI svoj Akčný plán rozvoja na roky 2022 – 2023. Prehodnotili sme viaceré verejné obstarávania, rokujeme s dodávateľmi o nových zmluvných podmienkach, a tým nemyslím len zníženie cien, ale napríklad aj to, aby sme boli vlastníkmi našich informačných systémov. Vyriešiť sme museli aj končiace dodávateľské zmluvy. Vďaka tomuto nastaveniu a rokovaniam s dodávateľmi sa nám iba za tento polrok podarilo ušetriť štátu milión eur.
Prišli s vami do NCZI aj nejakí noví ľudia?
Prišli a ešte postupne prichádzajú. Podarilo sa mi presvedčiť viacerých odborníkov, aby sa spolupodieľali na zmenách, ktorými musí NCZI prejsť. Ak chcete dosiahnuť vnútornú zmenu, musíte popri interných kapacitách zapojiť aj odborníkov v doménových oblastiach: manažment rizika, elektronizácia a digitalizácia, využitie techník umelej inteligencie, elektronické obstarávanie, budovanie dôvery, výskum riadenia a rozvoja spoločnosti. Sú dôležití v procese prípravy redizajnu novej architektúry IS a projektov, aby NCZI bolo schopné financovať nové služby pre klientov a nové nastavenia, ktoré organizácia potrebuje. Mnohí z týchto odborníkov sa po zmene organizačnej štruktúry budú podieľať na transformácii inštitúcie na interných pozíciách.
NCZI je štátna príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Ako hodnotíte spoluprácu s ministrom zdravotníctva, MUDr. Vladimírom Lengvarským, MPH?
Spoluprácu s ministrom zdravotníctva hodnotím ako veľmi dobrú, otvorenú a konštruktívnu. Nastúpil som v čase pandémie, od novembra sme spolu riešili najmä covid, testovanie, očkovanie, vydávanie digitálnych certifikátov či zapisovanie očkovania v zahraničí. Mali sme a máme spoločný cieľ: urýchliť a zautomatizovať procesy eslužieb zdravotníctva a čo najviac ich zjednodušiť pre občana. To isté platí aj pre proklientske projekty NCZI v oblasti zberu dát a ďalšej digitalizácie, na ktorých s Ministerstvom zdravotníctva intenzívne spolupracujeme.
Štatistiky a ezdravie. Tieto dve činnosti by vedel vymenovať asi každý, koho by sme sa opýtali na činnosť NCZI. Čo všetko však zastrešuje NCZI v rámci svojej činnosti?
Štatistiky a služby elektronického zdravotníctva sú naozaj to, čo každý pozná. Treba však k tomu pridať aj národné, zdravotné a administratívne registre, ako aj prevádzku Slovenskej lekárskej knižnice či zavádzanie noriem a štandardov v medicíne. No a netreba zabudnúť ani na služby spojené s pandémiou a zákaznícky servis.
„Mám vysoké nároky na seba tak v súkromí, ako aj v práci.”
Aká bola práca v NCZI pred pandémiou a čo sa zmenilo počas nej? Aké činnosti NCZI pribudli počas pandémie?
Úprimne sa mi na túto otázku odpovedá ťažko, lebo som do organizácie nastúpil počas druhého roka pandémie. Odpoveď na vašu druhú otázku však je, že NCZI sa stalo, za podpory MZ SR a v spolupráci s krízovým štábom či ÚVZ centrálnym mozgom pre sprostredkovanie testovania, očkovania, vydávanie preukazov o očkovaní proti COVID-19, o prekonaní ochorenia či certifikátov ľuďom očkovaným v zahraničí. Bolo nevyhnutné reagovať na požiadavky z večera do rána. Tento šprint sa neraz odrazil na kvalite poskytovaných služieb. Preto bolo následne nevyhnutné, keď to už čas dovolil, dotiahnuť detaily, procesy štandardizovať a služby skvalitniť.
NCZI počas pandémie plnilo aj nezastupiteľnú úlohu v informovaní a poradenstve pre verejnosť prostredníctvom telefonických (call) centier. Koľko hovorov ste vybavili počas trvania pandémie a na čo boli prevažne zamerané?
Poskytovanie informácií počas pandémie nám dalo riadne zabrať. Sebakriticky treba uznať, že nie vždy sa nám darilo byť pohotoví. Telefonátov a mailov boli milióny a naše kapacity obmedzené. Kolegovia v call centre či na operačnom stredisku robili maximum, taký enormný nápor však bolo veľmi ťažké zvládnuť. Aj preto som ako jeden z prvých krokov po nástupe rozhodol o navýšení kapacít. Posilnili sme počty operátorov v call centre, výrazne sme zvýšili počty kolegov, ktorí sa venovali mailovým dopytom. Len aby ste mali predstavu o akých číslach a výkonoch NCZI hovoríme:
– vybavili sme vyše 4,5 milióna telefonických dopytov,
– vydali sme viac ako 14,5 milióna Digitálnych Covid preukazov EÚ pre takmer 4,5 milióna držiteľov digitálnych certifikátov,
– sprostredkovali sme vyše 3,1 milióna výsledkov PCR testov,
– sprostredkovali sme viac než 4 milióny výsledkov Ag testov,
– vydali sme takmer 1 milión digitálnych preukazov o prekonaní ochorenia.
NCZI často publikuje rôzne zaujímavé zdravotnícke štatistiky. Väčšinou ale ide o informácie z predchádzajúcich rokov. Napr. v roku 2022 ešte iba informácie z roku 2020. Ako vyzerá proces spracovávania týchto štatistík a prečo trvá tak „dlho”?
Štatistika odzrkadľuje to, čo už bolo a výpovedná hodnota výstupov NCZI má ešte svoje špecifiká navyše. Rôzni sa periodicitou zberov aj spracovania. Niektoré údaje sa publikujú štvrťročne (napr. spotreba liekov), iné na ročnej báze. Z toho vyplýva, že sa môžu začať spracovávať až po skončení kalendárneho roku (napr. psychiatrická starostlivosť). Ďalšou skupinou dát sú napr. hlásenia ambulancií, ktoré majú termín spracovania 31. august nasledujúceho roka. Môže tak nastať situácia, keď sú dáta z roku 2020 naozaj publikované až v roku 2022. Finálny výstup všetkých spracovaných údajov vychádza v Zdravotníckej ročenke.
Často v NCZI reagujete na rôzne svetové dni, robíte osvetu prevencie pred chorobami a publikujete texty spolu so zaujímavými štatistikami. Prečo je podľa vás dôležité hovoriť o týchto veciach?
Máme Národný portál zdravia, ktorý však, žiaľ, dopláca na neatraktívnu grafickú stránku a slabú publicitu. Skutočnosť je taká, že web stránky v správe NCZI sa nemenili vyše 10 rokov, o technológiách nehovoriac. Aj toto je jedna z nevyhnutných výziev, ktorá nás tento rok čaká. NPZ má potenciál stať sa vstupnou bránou do sveta zdravia. Naším cieľom je jednoznačne zvýšenie zdravotnej gramotnosti verejnosti a odbúranie marketingových mýtov, ktoré zasahujú aj najcitlivejšiu oblasť našich životov, naše zdravie.
Naposledy NCZI uľahčilo prácu rodičom. Elektronizovali ste hlásenie o narodení dieťaťa. Hovorí sa aj o ďalších nových funkcionalitách. Čo aktuálne pripravujete a kedy to bude spustené?
Máte pravdu, rozbehli sme elektronické hlásenie o narodení dieťaťa a elektronizáciu príspevku pri narodení dieťaťa. Momentálne finišujeme spustenie ePN, teda elektronickej „práceneschopnosti”. Ide o ďalší z „eprojektov” v spolupráci s MV SR a SP, ktorý výrazne zasiahne do životov pacienta, ale aj lekára. Pacient už nebude musieť behať s papierom od lekára do Sociálnej poisťovne a k zamestnávateľovi, spraví to za neho elektronicky lekár. Všetko sa udeje online. Nielenže ušetríme ročne asi 5 miliónov tlačív a pol milióna hodín papierovania, ale aj nepomerne veľa času všetkých. To isté prinesú aj naše ďalšie projekty ako elab a eobjednanie. Pandémia definitívne potvrdila potrebu
digitálnych služieb v zdravotníctve. Iná cesta nie je.
Elektronický recept už ušetril vyše 34 miliónov eur, avšak lekárnici jeho zavedením prišli o 17 centov, ktoré hradil pacient. V zahraničí je bežné, že pacient za poskytnutie lekárenskej starostlivosti platí (niekde aj viac ako euro). Myslíte si, že by sa malo plošne riešiť odmeňovanie lekárnikov za ich služby?
Osobne vnímam lekárnikov veľmi pozitívne. Služba erecept je aj vďaka nim krásna ukážka toho, ako môže elektronické zdravotníctvo fungovať a šetriť čas i prácu všetkým. Uvedomujem si však aj druhú stránku veci – a síce, že lekári boli v začiatkoch ezdravia finančne motivovaní zo strany zdravotných poisťovní, aby sa do systému zapojili, pričom lekárnici ostali opomenutí. Navyše sú práve lekárnici tí, ktorí ponúkajú pacientovi konkrétne lieky, keďže lekár predpisuje len účinnú látku, a od 1. apríla tohto roka suplujú do určitej miery lekárov aj pri výdaji dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok preto, aby pacientovi i lekárovi šetrili čas i energiu na vydanie ďalšieho receptu. Lekárnici odvádzajú dnes úžasnú prácu, ich odmena však nie je v mojej kompetencii.
Ako vy osobne vnímate lekárnikov a čo by ste im radi odkázali?
Lekárnici sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckeho systému a aj vďaka nim funguje erecept tak dobre, ako funguje. Sú našimi klientmi a partnermi rovnako ako lekári či pacienti. Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale naozaj mi záleží na dobrých vzťahoch a dobrej komunikácii, pretože vnímam, že v minulosti absentovala. Potrebujeme nielen rozprávať o tom, čo na NCZI pripravujeme, ale chceme aj počúvať názor našich partnerov a poznať ich potreby.
Ak necháme vašu funkciu a prácu bokom, čomu sa rád venujete vo voľnom čase?
Čím zanietenejšie pracujete, tým väčšmi to potrebujete kompenzovať. Na resetovanie hlavy mám vcelku slušný zoznam (smiech). Od cestnej cyklistiky, cez beh, technické potápanie, až po literatúru faktu. Jednoznačným víťazom je však triatlon. Fascinuje ma, čoho všetkého je ľudské telo schopné. Venujem sa Xtri triatlonu, čo je ultra bike, beh a plávanie v neopréne v zime. Mám vysoké nároky na seba tak v súkromí, ako aj v práci. Všetko sa dá. Len treba chcieť a urobiť pre to všetko.
Ďakujem za rozhovor!
spracoval: Mgr. Ján Zošák
Rozhovor bol uverejnený v májovom čísle časopisu Lekárnik
