PharmDr. Ladislav Olejník, MPH
vedúci nemocničnej lekárne FNsP J. A. Reimana, Prešov
Už niekoľko mesiacov vedie takmer 70-členný kolektív nemocničnej lekárne Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. PharmDr. Ladislav Olejník, MPH, nám v osobnom rozhovore prezradil, ako sa dostal k farmácii, prečo ho oslovilo práve nemocničné prostredie, ale predstavil nám aj celý svoj kolektív. Pozreli sme sa spoločne do priestorov lekárne, porozprávali sa o vzniku verejnej lekárne, ale aj o víziách, ktoré prinesie nová nemocnica.
Prezradíte nám, ako ste sa dostali k farmácii – čo vás v detstve inšpirovalo alebo motivovalo?
K medicíne som mal blízko od detstva. V rodine máme viacerých lekárov a môj strýko, dlhoročný riaditeľ nemocnice na Morave, bol pre mňa prirodzenou autoritou. Zdravotníctvo bolo súčasťou rodinných rozhovorov aj každodennej reality.
Silným momentom však bola choroba mojej starej mamy, ktorá trpela ťažkou reumatoidnou artritídou. V čase, keď boli možnosti liečby výrazne obmedzené, som ako dieťa veľmi intenzívne vnímal jej bolesť. Pamätám si, že už ako osemročný som hovoril, že budem reumatológ. Bola to detská predstava, ale s úprimnou motiváciou. Chcel som rozumieť chorobám a hľadať riešenia, ktoré ľuďom zlepšujú kvalitu života.
Počas gymnázia som zvažoval aj iné smerovanie, no napokon som si uvedomil, že najbližšia mi je oblasť zdravotníctva a prírodných vied, kde vidím jasný zmysel a spoločenský prínos svojej práce. Definitívne rozhodnutie padlo v maturitnom ročníku, keď som si zvolil ako maturitné predmety biológiu a chémiu. Uvedomil som si, že klinická medicína nie je úplne moja cesta a po rozhovore so strýkom som objavil farmáciu ako odbor, ktorý prepája medicínu, vedu a každodennú prácu v prospech pacienta.
Rozhodnutie podať si prihlášku na Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave tak bolo prirodzeným vyústením osobnej skúsenosti aj rodinného zázemia. Dnes viem, že to bola správna voľba.
Aký bol následne váš príbeh – od štúdia až do nemocničnej lekárne vo veľkej nemocnici? Nemocničná farmácia bola náhoda, alebo vás to viac ťahalo týmto smerom?
Štúdium farmácie patrí medzi náročné odbory, no na toto obdobie spomínam veľmi pozitívne. Už v prvom ročníku som spoznal svoju budúcu manželku, ktorá mi bola počas celého štúdia veľkou oporou. Vďaka nej som mal stabilné zázemie a pokoj na sústredenú prácu.
Popri štúdiu som sa zapájal aj do akademického života ako člen Akademického senátu Farmaceutickej fakulty UK. Táto skúsenosť mi priniesla širší pohľad na fungovanie inštitúcie a zodpovednosť za rozhodovanie. Po promócii som dostal ponuku pokračovať v doktorandskom štúdiu na Katedre farmakológie a toxikológie, no rozhodol som sa vrátiť do Košíc. Chcel som sa čo najskôr zaradiť do praxe a zároveň sme s manželkou plánovali spoločnú budúcnosť.
Začínal som vo verejnej lekárni v Michalovciach pod vedením PharmDr. Mariana Mriža, ktorý ma podporoval v ďalšom odbornom raste. Popritom som pôsobil aj v pohotovostnej lekárni v Košiciach. Hoci mi práca vo verejnej lekárni dala pevné odborné základy, postupne som cítil, že ma prirodzene viac priťahuje nemocničné prostredie, najmä užšia spolupráca s lekármi a komplexnejší pohľad na farmakoterapiu pacienta.
Po úspešnom absolvovaní výberového konania som v októbri 2017 nastúpil do nemocničnej lekárne, kde som bol poverený vedením novovzniknutého Oddelenia výdaja liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín verejnosti. Išlo o obdobie, keď sme oddelenie budovali prakticky od začiatku a postupne mu dávali jasnú štruktúru a stabilitu. Táto skúsenosť ma profesijne výrazne posunula.
Po ôsmich rokoch pôsobenia na tejto pozícii som bol menovaný do funkcie vedúceho nemocničnej lekárne.
Aký veľký tím ľudí vediete a ktoré pracovné pozície nájdeme vo vašej lekárni?
Tím nemocničnej lekárne je rozsiahly a odborne rôznorodý. Tvoria ho farmaceuti, farmaceutickí laboranti, sanitári, skladníci, referenti aj podporní pracovníci v zdravotníctve. Každá z týchto profesií má svoje…
Pokračovanie rozhovoru nájdete v Lekárniku 3/2026, ktorý si môžete objednať tu.
spracoval: Mgr. Ján Zošák
