Po tom, ako som s pomocou umelej inteligencie zvládla prvé týždne prípravy na chemoterapiu, cítila som sa silnejšia. AI mi pomohla naplánovať praktické veci. Ako si čo zbaliť, ako si upratať byt, čo si uvariť. No keď som ju začala používať pravidelne, uvedomila som si, že odpovedám na otázky, ktoré prezrádzajú o mne viac, než by som si želala. A začala som sa pýtať: Kto vidí, čo AI o mne vie? Môže si niekto spätne prečítať moje otázky? Kam vlastne tieto údaje odchádzajú?
AI ako neviditeľný záznamník
Keď položíte otázku AI systému, zdá sa to ako súkromný rozhovor. Ale v skutočnosti ide o dátový prenos na servery prevádzkovateľa. Ak napíšete: „Som onkologická pacientka, mám 41 rokov a dve deti. Čo mám urobiť, keď sa mi po chemoterapii zle hojí jazva?“, je to oveľa viac, než len otázka – je to osobný profil.
Niektoré AI systémy si tieto otázky ukladajú, aby „zlepšovali kvalitu odpovedí“. Iné sú trénované tak, že dáta môžu teoreticky uniknúť, ak sa zle nastaví bezpečnostný protokol. A hoci je zdieľanie údajov bežné na sociálnych sieťach, zdravotné dáta majú osobitný režim ochrany.
GDPR a zdravie: najcitlivejšia kategória údajov
V rámci Európskej únie sú údaje o zdraví považované za tzv. osobitnú kategóriu osobných údajov. Podľa GDPR (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ich spracovanie podlieha prísnym pravidlám. Žiadna firma, aplikácia ani chatbot nemôže tieto údaje zhromažďovať, ukladať alebo analyzovať bez vášho výslovného súhlasu a jasného účelu.
Ak teda AI nástroj nemá zverejnené podmienky spracovania údajov, ak nie je jasné, kto ho prevádzkuje, alebo ak pri registrácii chýba možnosť dať alebo odvolať súhlas, mali by ste byť opatrní.
POKRAČOVANIE textu nájdete v Lekárniku 8/2025
spracovala: MUDr. Mgr. Elena Marušáková, MBA, PhD.
prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov
členka redakčnej rady časopisu Lekárnik



