Rezort zdravotníctva chce vytvoriť HTA agentúru (Health Technology Assessment – Hodnotenie zdravotníckych technológií) najneskôr do konca roka 2021. V júli preto vznikol na Ministerstve zdravotníctva SR Odbor agentúry pre HTA. Jeho vedením poverili MA. Michala Staňáka, Dr. phil, AKC. V rozhovore sme sa ho opýtali, ako by mala agentúra fungovať, čo bude robiť a aké sú jej ciele.
Čo je HTA?
Hodnotenie zdravotníckych technológií, alebo Health Technology Assessment (HTA), je multidisciplinárny nástroj na posudzovanie liekov, zdravotníckych pomôcok, prístrojov, zariadenia, ale aj špecializovaného zdravotníckeho materiálu, či zdravotníckych procedúr. HTA posudzuje klinický prínos a ekonomické, etické, organizačné, sociálne a právne aspekty nových, ale aj už hradených technológií. Cieľom HTA je zlepšiť prevenciu, diagnostiku, liečbu, či rehabilitáciu, v súlade s potrebami konkrétnych zdravotných systémov.
Odbor agentúry HTA má za cieľ pripraviť základy pre vytvorenie nezávislej agentúry pre HTA, ktorá má dávať do praxe princípy „evidence-based medicine” (medicíny postavenej na dôkazoch), poskytovať vedecký základ pre efektívne a primerané využívanie limitovaných zdrojov v zdravotníctve a tak vytvárať podklady pre rozhodovanie kategorizačných komisií.
Curriculum vitae
MA. Michal Staňák, Dr. phil, AKC
Narodil sa v roku 1990 v Bratislave.
Vyštudoval:
King´s College London, Filozofia, etika a religionistika, Bakalár (BA), 2009 – 2012
King´s College London, Associateship King´s College London, (AKC), (medzipredmetový nezávislý titul King’s College London v oblasti prepojenia filozofie a teológie s inými vednými disciplínami), 2009 – 2012
University College London, Politika, filozofia a zdravotná ekonómia, Magister (MA), 2012 – 2013
Viedenská univerzita, Aplikovaná etika (oblasť rozhodovacích procesov v zdravotníctve), Doktor filozofie (Dr.phil), 2015 – 2020
Po štúdiu pracoval ako:
Pedagóg na Bratislavskom bilingválnom gymnáziu, 2013-2015
Výskumný pracovník v Rakúskom národnom HTA inštitúte, 2015 – 2020
Na MZ SR vznikol odbor pre HTA agentúru, ktorá by mala vzniknúť do konca roka 2021. Čomu sa na odbore aktuálne venujete?
Ako samotný názov odboru nasvedčuje, aktuálne riešime v prvom rade prípravu na vytvorenie nezávislej HTA agentúry. Táto príprava spočíva v nastavení legislatívy na jej vytvorenie a v zaradení HTA agentúry do hodnotiacich procesov. Byť súčasťou rozhodovacích procesov v oblasti zdravotníctva je totiž pre HTA úplne kľúčové. My potrebujeme byť čo najbližšie verejným „politickým” otázkam, aby sme ich vedeli zodpovedať, a zároveň potrebujeme byť čo najďalej od politiky samotnej, aby sme tie otázky vedeli vyriešiť nezávisle. Nie sme však v období, kedy by sme sa plne mohli venovať len nastaveniu HTA agentúry. Už teraz sa zapájame do niektorých rozhodovacích procesov. Napríklad sa venujeme téme liekovej politiky, ktorá je pre verejnosť, pacientov, lekárov, finančne aj politicky citlivá. Príkladom ideálneho scenára by bolo, že by sme hodnotili všetky technológie, ktoré na Slovensko prichádzajú, no na to nemáme a asi ani nebudeme mať kapacitu. Vždy budeme musieť prioritizovať.
Prečo je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá a nezisková?
Nezávislé a neziskové HTA agentúry existujú štandardne vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Napríklad vo Švédsku agentúra funguje už od roku 1987. Výstupy, správy, majú dopad na rozhodnutia o preplácaní technológií, na odborné usmernenia, ale aj na verejné financie, sú preto rovnako politické, ako aj akademické. Na takéto výstupy, teda aby sme si prácu robili dobre, potrebujeme byť nezávislí a v žiadnom prípade nebyť motivovaní ziskom. Musíme byť nezávislí od sveta politiky a rovnako aj od sveta biznisu. My dávame odpovede na verejné „politické” otázky pomocou metód medicíny postavenej na dôkazoch a následne naše výsledky publikujeme v recenzovaných medzinárodných časopisoch, čím prispievame do akademických diskusií o daných technológiách. Zároveň na to, aby sme mohli byť súčasťou medzinárodného sveta HTA agentúr, je potrebné mať politickú nezávislosť. To je jedna z podmienok od International Network of Agencies for Health Technology Assessment (INAHTA), ktorá je v tejto oblasti kľúčovým hráčom. S jej predsedníčkou som už v kontakte.
Máte skúsenosti s touto prácou zo zahraničia. Po vzore ktorej krajiny by ste chceli vytvoriť HTA agentúru u nás?
V krajinách s vyspelými zdravotnými systémami sú hodnotenia HTA agentúr holistické. Pozostávajú z hodnotenia klinického prínosu a ďalších aspektov ako sú ekonomické, etické, sociálne, organizačné, či právne aspekty. Robiť takéto holistické HTA správy chceme aj my. Momentálny stav na Slovensku (a taktiež v krajinách bývalej východnej Európy) je však taký, že pojem HTA je primárne vnímaný cez perspektívu ekonómie. Samozrejme, ekonomická hodnota akejkoľvek technológie je dôležitým vstupom do rozhodovania, čo je ale dôležitejšie je to, či má daná technológia klinický prínos. Keďže European Medicines Agency (EMA) nerieši, či je nová technológia lepšia ako najlepší štandard zdravotnej starostlivosti v danej oblasti v konkrétnej krajine, toto si musí riešiť krajina sama a aj od toho sme tu my. Na Slovensku v tejto chvíli máme hlavne ekonomický „know how”, avšak chýba nám „know how” na analyzovanie klinického prínosu a ďalších aspektov zdravotníckych technológií. Som veľmi rád, že na Slovensku je pochopenie, že rozpočet je limitovaný a treba prioritizovať. Ekonomická analýza je však relevantná až po analýze klinického prínosu a teda ak technológia nemá jasný klinický prínos, v princípe nie je dôvod zodpovedať si otázku, či sa nám takú technológiu oplatí preplácať. Tento holistický „know how” máme z mojej práce v Rakúsku a zároveň máme podporu od viacerých medzinárodných HTA agentúr. Posledné roky som pracoval pre rakúsky národný HTA inštitút, kde ma moja šéfka od začiatku pripravovala na to, aby som túto prácu mohol prísť rozbehnúť na Slovensko. Vzorom nám však nie je jedna konkrétna krajina, je ich viacero. Nechávame sa asi najviac inšpirovať severskými krajinami, Rakúskom, Holandskom, Anglickom, či Kanadou.
Vytvorenie agentúry deklarovalo aj programové vyhlásenie vlády. Vo svojom volebnom programe ju malo viacero strán. Čo všetko by mala slovenská HTA agentúra robiť po jej vzniku?
Za tento politický konsenzus sme veľmi vďační. Vyzerá to tak, že aj na Slovensku konečne dozrel čas na rozbehnutie HTA agentúry. Naša práca by mala odpovedať v princípe na akékoľvek verejné „politické” otázky, ktoré vieme zodpovedať pomocou metódy medicíny postavenej na dôkazoch. Primárne sú to otázky týkajúce sa prichádzajúcich zdravotníckych technológií, zároveň sú to aj otázky týkajúce sa zlepšovania kvality zdravotnej starostlivosti. V Rakúsku som napríklad robil na témach ako rozhodovacie procesy v neonatológií, behaviorálne intervencie pre zlepšenie verejného zdravia, či minimálne štandardy počtu výkonov pre denné operačné centrá. Pri zdravotníckych technológiách ako lieky, špecializovaný zdravotnícky materiál, či zdravotnícke pomôcky si budeme musieť nakresliť čiaru naprieč nimi a ohodnocovať všetky tie, ktoré majú napríklad vysoký dopad na rozpočet.
Slovensko sa podľa ministra zdravotníctva, MUDr. Krajčího po vzniku HTA agentúry zaradí ku krajinám, ktoré majú vyspelé zdravotné systémy. Kedy by už agentúra mala fungovať naplno?
Oficiálne pracujeme s tým, že HTA agentúra bude samostatná od 1. 1. 2022. Interne sa to snažíme dosiahnuť už skôr. Verím, že sa nám to podarí ešte v priebehu roka 2021.
Z práce agentúry budú vychádzať aj štatistiky. Niečo podobné mal na starosti aj Inštitút zdravotnej politiky. Ako sa tieto dve zložky budú odlišovať?
Výsledkom našej práce budú HTA správy, ktoré budú hneď po dokončení publikované na našej internetovej stránke. Jedna z hodnôt, ktorú do systému vnášame, je totiž práve hodnota transparentnosti. Myslím si však, že naše výsledné HTA správy sa lekárenského a distribučného svetu dotýkajú iba nepriamo. Náplň našej práce sa primárne týka prípravy podkladov na rozhodovanie o zdravotníckych technológiách a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Pre porovnanie s Inštitútom zdravotných analýz (IZA) – bývalý Inštitút zdravotnej politiky – naša práca zahŕňa menej analýz slovenských dát a viac práce s medzinárodnou literatúrou. Naše odporúčania o tom, či dané technológie preplácať alebo nie, sú postavené hlavne na štúdiách publikovaných v akademických časopisoch. Napríklad téma degresívnej marže, kde sme boli prizvaní do diskusie, si myslím, že bude skôr v správe Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR a IZA.
V minulosti sa problematikou HTA na ministerstve zaoberal súčasný riaditeľ Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR, MVDr. Peter Mrva. Spolupracujete teraz spolu?
Áno, spolupracujeme. Väčšina tém, ktoré riešime v rámci HTA, sa dotýka aj jeho agendy v rámci Sekcie farmácie a liekovej politiky. Najintenzívnejšie spolu pracujeme každý mesiac pred kategorizáciou, ale aj v príprave reformných zámerov v liekovej politike. Organizačne však náš odbor spadá priamo pod ministra zdravotníctva.
Od roku 2015 ste pracovali ako HTA výskumný pracovník na Ludwig Boltzmann Institute for Health Technology Assessment vo Viedni. Ktoré znalosti a kontakty vám najviac pomôžu pri formovaní slovenskej HTA agentúry?
Ako vravíte, posledných 5 rokov som pracoval pre Ludwig Boltzmann Institute for Health Technology Assessment, z ktorého sa tento rok stal Rakúsky národný inštitút pre HTA. Práca tam prehĺbila moje porozumenie medicíne postavenej na dôkazoch. Cez spoluprácu s mojou bývalou šéfkou (ktorá je jednou z kľúčových osôb v Európskom HTA) som mal možnosť spoznať množstvo HTA výskumníkov, s ktorými zostávam v úzkom pracovnom kontakte. Mnohí mi ponúkli pomoc pri rozbiehaní Slovenskej HTA agentúry a tak som na mesačnej báze v kontakte napríklad so zakladateľom Kanadskej národnej HTA agentúry CADTH, šéfom Kanadského inštitútu zdravotnej ekonómie (IHE) a zakladateľom tzv. „decision support unit” v Anglickej HTA agentúre NICE, či s členmi kategorizačných komisií vo Švédsku a Holandsku. Väčšinu „know how” teda berieme od nich, aby sme na Slovensku nemuseli takpovediac znovu vynachádzať koleso. Teraz na jeseň už máme naplánované viaceré tréningy vo Viedni a v Bratislave.
Podpory máme ozaj neúrekom. Myslím si, že dôvodom je aj to, že sme v skutočnosti všetci súčasťou jedného tímu, v ktorom kopeme za správnu vec. Ono totiž platí, že keď sa nám podarí naplno rozbehnúť a zaradiť sa medzi vyspelé európske HTA agentúry, tak naša práca bude nápomocná aj ostatným HTA agentúram.
spracovala: Mgr. Alexandra Pechová, foto: archív MA. Staňáka
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 9/2020
