MUDr. PharmDr. Melinda Sajbán
lekáreň Salvator, Hurbanovo
Vyštudovala medicínu, aj keď ju od nej mama v mladosti odhovárala. Neskôr však pochopila, že ak chce svoj čas venovať nielen práci, ale aj rodine, musí s tým niečo urobiť. Život to zariadil tak, že sa nakoniec dostala k farmácií a k vlastnej lekárni. O svojej ceste k farmácií, o legislatíve, aktuálnych otázkach, ale aj o spolupráci s našou spoločnosťou sme sa porozprávali s MUDr. PharmDr. Melindou Sajbán z lekárne Salvator v Hurbanove.
Ste doktorka medicíny, ale aj doktorka farmácie. Je to pomerne vzácne. Ako ste sa dostali k štúdiu týchto dvoch vedných odborov?
Pochádzam zo zdravotníckej rodiny. Moja mama bola kožná lekárka a otec bol lekárnik. Už počas štúdia na gymnáziu, som cítila, že chcem robiť takú prácu, pri ktorej môžem pomáhať ľuďom. Mama ma odhovárala od štúdia medicíny. Hovorila mi, že pre ženu, ktorá chce rodinu, to nie je najlepšia voľba, nech idem radšej na farmáciu. Nemala som však rada chémiu (smiech). Cítila som, že najviac budem vedieť ľuďom pomôcť, keď budem lekárka. Mama mi teda nechala voľnú ruku a ja som sa prihlásila na medicínu, ktorú som aj vyštudovala.
Začala som pracovať ako doktorka na oddelení pneumológie, keďže som chcela byť imunologička. Pracovala som tam dva roky a počas tohto obdobia som zistila to, čo mi mama vždy vravela – že sú tam služby, nemám voľné víkendy a pracovná doba nikdy neskončí o pol štvrtej. Vtedy som už bola vydatá a plánovali sme deti. Rozmýšľala som nad tým, ako to bude, lebo počas prvých rokov nebudem doma, ale stále v službe.
V tom čase môj otec privatizoval túto lekáreň. Prácu farmaceutov som poznala a páčila sa mi. Začala som nad tým rozmýšľať a prišla som na to, že aj ako lekárnička by som vedela pomáhať ľuďom. Zároveň by to bolo lepšie aj z pohľadu rodinného života. Prihlásila som sa teda na štúdium farmácie a začala som znova študovať. Vtedy sa mi zapáčilo aj štúdium chémie. Po piatich rokoch štúdia bola zo mňa farmaceutka. V tom období sa mi narodili aj dve dcéry. Veľmi mi vtedy pomohol manžel a mamička, aby som si mohla ísť za svojím cieľom.
Hodnotíte štúdium týchto odborov ako dobrý výber? Odporúčate ho aj svojim dcéram?
Áno, bol to veľmi dobrý výber. Pri práci za tarou mám tú výhodu, že vnímam pacienta aj z medicínskeho aj z farmaceutického hľadiska a viem mu komplexne poradiť a pomôcť. Moje dcéry majú 17 a 15 rokov. Akurát sa zamýšľajú nad tým, čo ďalej. Ony by veľmi radi pracovali so mnou v lekárni, avšak biológia a chémia ich až tak nezaujímajú, zatiaľ (smiech). Teraz ich zaujíma skôr matematika, ekonómia a informatika. Sú šikovné. Vždy im hovorím, že je dôležité, aby mali radi to, čo robia.
Lekáreň Salvator v Hurbanove vybudoval váš otec, ktorý bol farmaceut. Vy ste ju po ňom prebrali. Ako to s odstupom času hodnotíte?
Keď som skončila farmáciu, tak som pracovala na polovičný úväzok v nemocničnej lekárni v Budapešti a na polovičný úväzok v lekárni Salvator v Hurbanove. Dva roky sme pracovali s otcom spolu, boli to pekné časy. Mysleli sme si, že to takto bude ešte veľmi dlho. Táto lekáreň znamenala pre môjho otca celý jeho život. On tu bol už v čase, keď stavali túto budovu v roku 1973 a bol tu do poslednej chvíle svojho života, kým mu to zdravie dovolilo. To ho „držalo pri živote“. Bolo to veľmi ťažké a aj smutné, keď odišiel. Neboli sme na to pripravení.
Bol však pokojný, že ja to tu preberám, aj keď som bola ešte mladá. V kolektíve som bola takmer najmladšia. Kolegyne však videli, že chcem pokračovať v tom, čo môj otec začal, pretože to urobil pre nás a spoločnými silami sa nám podarilo napredovať. Som im za to vďačná.
Hurbanovo je v blízkosti maďarských hraníc. Máte preto určite prehľad aj o maďarskej legislatíve a podmienkach v oblasti lekárenstva. Ak by ste mali porovnať tieto dve krajiny, kde sú pre lekárnikov vytvorené lepšie podmienky?
Sledujem to veľmi podrobne. V roku 2006 v Maďarsku zmenili zákon veľmi dobrým smerom. Vtedy robili prísne opatrenia – lekárne vrátili farmaceutom. Vlastníkom lekárne musí byť lekárnik. Ak je to právnická osoba, tak minimálne 51 % musí vlastniť odborný zástupca (ktorý musí byť lekárnik s min. päťročnou praxou). Veľmi sprísnili aj to, kde môže vzniknúť nová lekáreň a to podľa počtu obyvateľov, podľa vzájomnej vzdialenosti dvoch lekární. Je tam aj rozdiel v distribúcii výživových doplnkov. V Maďarsku ich v prvom rade distribuujú veľkodistribútori a nie malé firmy ako u nás na Slovensku. Malí dodávatelia musia byť členom odbornej skupiny a len vtedy môžu predávať svoje produkty. V Maďarsku majú malí dodávatelia ťažšiu cestu dostať sa k lekárňam.
Pri výdaji liekov je jedna zaujímavosť. Farmaceutické laborantky so špecializáciou môžu vydávať aj lieky, ktoré sú viazané na recepty.
Pre pandémiu koronavírusu máme za sebou náročný rok. Vyzerá to tak, že aj rok 2021 ňou ešte bude poznačený. Ako vnímate to, že ľudia nedodržiavajú nariadenia a stále máme vysoké čísla nakazených?
Na jednej strane ich chápem, pretože už sme z toho unavení, ale na druhej strane sa často nestretávam s tým, že by to napríklad u nás v lekárni pacienti nedodržiavali. Vždy použijú dezinfekciu, dodržiavajú rozostupy a majú nasadené rúška.
V rubrike Ako to vidím ja sa tento mesiac venujeme šíreniu dezinformácií a neoverených informácií odborníkmi. Prečo sa to podľa vás deje a ako by sa tomu dalo zabrániť?
Podľa mňa to mnohí robia len preto, aby sa zviditeľnili v médiách, aby dostali viac „lajkov“. Túžia zažiť päť minút slávy. Tieto informácie pochádzajú z neodborných zdrojov. Ak by hľadali informácie u autorít a v odborných časopisoch, nešírili by neoverené informácie medzi laickou verejnosťou.
Čo sa týka vakcinácie, vo svete je zaočkovaných už niekoľko tisíc ľudí a neprejavili sa zatiaľ žiadne výrazné vedľajšie účinky. Očkovanie je jediná šanca, ako môžeme pandémiu skončiť.
Spolupracujete s UNIPHARMOU – 1. slovenskou lekárnickou spoločnosťou a s virtuálnym zoskupením PLUS LEKÁREŇ. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Veľmi dobre. Myslím si, že kľúčom k dobrej spolupráci je obchodný reprezentant a jeho komunikácia s lekárnikom. Na nášho obchodného reprezentanta, Ing. Patrika Priatku, PhD., sa môžem vždy spoľahnúť. Na čom sa dohodneme, to naozaj platí a to je podľa mňa najdôležitejšie.
Čo sa týka vstupu do virtuálneho zoskupenia PLUS LEKÁREŇ, najprv som sa tomu bránila, pretože som nechcela vyzerať ako sieťová lekáreň. Potom som pochopila rozdiel medzi sieťovou lekárňou a virtuálnym zoskupením, kde máte svoju slobodu, len získate neskutočnú marketingovú podporu. V dnešnej dobe musí lekáreň patriť do takéhoto zoskupenia, pretože je to veľká pomoc v oblasti marketingu. Nemala by som na to financie, aby som sama mohla robiť takú veľkú kampaň a reklamu. Tým, že som členom virtuálneho zoskupenia som nestratila svoju individualitu. Naďalej som lekáreň Salvator.
Ktorý z marketingových nástrojov v ponuke PLUS LEKÁRNE hodnotíte ako najlepší a prečo?
Letáky, bilboardy a reklamy hodnotím ako najlepšie – to čo je v médiách. Teraz žijeme v takej dobe, že veľa ľudí si to všíma. Stáva sa nám, že pacienti prídu s letákom v rukách a ukážu na produkt, ktorý si chcú kúpiť. Ďalšou výhodou je, že môžeme na sociálnych sieťach zdieľať reklamy a akcie PLUS LEKÁRNE.
Na sociálnej sieti Facebook máte aktívnu aj stránku svojej lekárne. Prečo je podľa vás dôležité oslovovať pacientov aj takýmto spôsobom?
Je to v dnešnej dobe potrebné. Na sociálnych sieťach sledujeme svojich kamarátov a chceme sa dozvedieť novinky a zaujímavosti. Naša lekáreň tam zverejňuje len tie hlavné informácie a reklamy. Ľuďom, ktorí nás sledujú to pripomína našu lekáreň a skôr si spomenú, že niečo od nás potrebujú.
Využívate aj služby CK Pharmaeduca. Ako hodnotíte jej služby?
Služby CK Pharmaeduca využíval hlavne môj otec a on bol vždy veľmi spokojný. Pre neho CK Pharmaeduca otvorila svet. On veľmi rád cestoval. U nás organizuje výlety hlavne môj manžel (smiech). Prostredníctvom Pharmaeducy sme boli s kolegyňami na predvianočnom teambuildingu v apartmánoch na Donovaloch. Cítili sme sa tam veľmi dobre. Veľká vďaka.
Keď aktuálne nepracujete, ako zvyknete tráviť svoj voľný čas?
Veľmi rada cestujem. S rodinou som bola na veľa krásnych miestach. Obzvlášť rada chodím do Tatier na turistiku. Milujem prírodu a čas strávený s rodinou ma napĺňa.
spracoval: Mgr. Ján Zošák
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 2/2021
