„Náklady na pohotovostnú službu nemôže pokryť marža z liekov vydaných počas tejto služby“: uviedla v rozhovore Mgr. Danka Vinklerová z lekárne Pri medveďoch vo Vranove nad Topľou. Podľa novely zákona o liekoch 362/2011 Z. z. lekárne musia bezplatne poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu, ktorá je podľa nej diskriminačná. S akými ďalšími problémami sa stretáva, ale aj čo má na svojej práci stále rada, nám Mgr. Vinklerová prezradila v rozhovore
zľava: Mgr. Jana Pivovarníková, Slávka Martinková, PharmDr. Ľubica Klasová, Mgr. Danka Vinklerová, Mária Dvorjaková, Mgr. Mária Tokárová, Irena Fejková
Čo vás viedlo k štúdiu farmácie?
Po skončení základnej školy som chcela ísť študovať odbor farmaceutický laborant. Moji rodičia nepracovali v zdravotníctve, ale môj otec ma nasmeroval na gymnázium. Pred maturitou som rozmýšľala o štúdiu pedagogiky, ale rodičia mi pripomenuli, že by bolo dobré skúsiť farmáciu. V tom ma podporila aj moja triedna učiteľka, ktorá má učila chémiu a biológiu. A tak som sa stala farmaceutkou.
Čo vás motivovalo k otvoreniu lekárne a ako vznikol jej zaujímavý názov?
O otvorení lekárne som začala rozmýšľať v čase, keď si moji spolužiaci z vysokej školy začali otvárať vlastné lekárne. Súhra viacerých okolností, rodinných a pracovných, viedli k tomu, že sme spolu s manželom otvorili v máji roku 2005 Lekáreň pri medveďoch. Názov lekárne bol zo začiatku pre nezainteresovaných naozaj zábavný a zvláštny, ale pre obyvateľov nášho mesta to bol dobrý názov, pretože sa vedeli presne zorientovať, kde sa nachádzame. Pred objektom, v ktorom sídli lekáreň, je súsošie troch betónových medveďov, ktoré je pre Vranovčanov dobre známe.
Aké je podľa vás postavenie farmaceuta v súčasnosti?
Bohužiaľ nie také, aké by si to povolanie zaslúžilo. Za posledných 20 rokov sa povolanie farmaceuta veľmi degradovalo, k čomu prispela liberalizácia zdravotníctva.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Najradšej mám spokojných, vracajúcich sa pacientov, ktorí prejavia vďaku za našu radu a pomoc. A to môžem povedať za všetky moje kolegyne z našej lekárne. Vtedy človek cíti, že jeho práca má zmysel. A naopak, ubíja ma čoraz väčšia byrokracia, papierovanie, problémy s poisťovňami a kontroly zo všetkých možných strán. To uberá človeku naozaj veľa energie.
Pripravuje vaša lekáreň magistraliter?
V našej lekárni pripravujeme aj magistraliter prípravky, či už na recepty, alebo niektoré voľno predajné IVLP, stále žiadané pacientmi. Je to určite v menšej miere, ako keď som začínala pred viac ako 20 rokmi. Jednak je na trhu oveľa širší sortiment HVLP, ďalším dôvodom je, že naša práca nie je zaplatená. Všetci kolegovia mi iste dajú za pravdu, že taxa laborum je v podstate výsmech našej práce.
Ako vidíte perspektívu a vývoj slovenského lekárenstva?
Nehovorí sa mi to ľahko a nechcem byť ani priveľmi negatívna, ale pokiaľ sa nič nezmení, budúcnosť nezávislej slovenskej lekárne nevidím vôbec ružovo. Ak sa nezvýši marža pre lekáreň, mám obavy, že pri neustále sa zvyšujúcich nákladoch na prevádzku za pár rokov nebudeme môcť fungovať tak, ako doteraz.
Čo by podľa vás pomohlo lekárnikom pri ich práci v lekárni, čo sa týka legislatívy?
V prvom rade je nutné zvýšiť maržu pre lekáreň, riešiť vlastníctvo lekárne, zaviesť nejaké demografické kritériá a začať uvažovať o platbe za výkon našej profesie. Ale vzhľadom k stavu nášho zdravotníctva a tlaku finančných skupín, mám pocit, že to je to posledné o čo sa zaujíma, alebo bude zaujímať ministerstvo zdravotníctva a naši politici. Pri troche dobrej vôle riešiť túto situáciu by stačilo vziať si príklad zo štátov ako Rakúsko alebo Nemecko, kde to funguje lepšie ako u nás.
Ako podľa vás v súčasnosti funguje spolupráca lekár – lekárnik?
Ako kedy a ako kde. Bohužiaľ to určite nie je rovnocenné postavenie dvoch odborníkov, ale veľmi záleží od povahy a morálnych hodnôt jednotlivcov na oboch stranách. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že s väčšou časťou lekárov, ktorí sú v našej blízkosti, máme dobrú spoluprácu a snažíme sa vyriešiť prípadné problémy hlavne v prospech pacienta.
Od februára je aj na Slovensku aktuálne overovanie pravosti liekov. Aký na to máte názor?
Je to zaťaženie pre lekárnika, počnúc nákladmi na technické vybavenie (naša lekáreň si zakúpila už 4 čítačky 2D kódov), ale čoho sa obávam ešte viac, je spomalenie dispenzácie. Toto si naozaj neviem dobre predstaviť napríklad pri výdaji 60 kusov nutridrinku.
Ďalšou novinkou v roku 2019 je reforma zákona o registračných pokladniach. Ste už na tieto zmeny pripravení, alebo počítate s tým, že zmena bude znamenať aj nový hardvér, softvérové úpravy a výmenu fiškálnych modulov?
Podľa mojich informácii, ktoré som zatiaľ k tejto problematike dostala, sme na to viac menej hardvérovo i softvérovo pripravení, pretože pri nedávnej rekonštrukcii lekárne sme zakúpili nové PC zariadenia, čo stálo nemalé peniaze. Hlavne mám obavy z toho, aby to opäť nespomalilo výdaj.
Aké máte skúsenosti s ezdravím a ereceptmi? Ako funguje v tomto smere spolupráca s lekármi, pacientmi či NCZI?
Zatiaľ to má pre nás jediné pozitívum a to, že nemusíme dopisovať recepty ručne. Negatívum: lekárnikovi sa zmenil spôsob výdaja liekov. „Bez papiera” si musíme viac pamätať, dávať väčší pozor, viac sa nachodíme. Je to celkovo pomalší proces, ako pri výdaji papierových receptov. Ak vydávame jeden, dva alebo aj tri recepty, je to ešte v poriadku, ale ak si prídu vyzdvihnúť lieky dvaja starší manželia, každý po 10 receptov, za nimi stoja ďalší piati ľudia, trvá to dlhšie ako predtým, je cítiť trošku nervozitu z dlhšieho čakania. Pri papierovom recepte bolo možné urobiť nejakú zámenu, kde sme na papier napísali poznámku, zdôvodnenie, prečo došlo k zámene lieku. Teraz to už nie je možné a práve teraz riešime problém s poisťovňou Dôvera, ktorá nám nepreplatila množstvo receptov, na ktorých sme urobili zámeny, ktoré sa doteraz bežne robili, napríklad jedno kusové 100 balenie sme zamenili za 3 x 30 kusové balenia, alebo sme urobili generickú substitúciu, ktorú nám poisťovňa neakceptovala. Dúfam, že tieto problémy sú len dočasné a v budúcnosti sa to nebude opakovať.
Ako hodnotíte novelu zákona, podľa ktorej má lekáreň povinnosť vykonávať lekárenskú pohotovostnú službu?
Je to zákon, ktorý považujem pre lekárne za diskriminačný. Štát nám udelil nejakú povinnosť, za ktorú odmieta zaplatiť. Pohotovostné služby sú pre lekáreň čisto stratové. Náklady na pohotovostnú službu nemôže pokryť marža z vydaných liekov počas tejto služby.
Ako hodnotíte podujatia organizované UNIPHARMOU, napr. Lekárnický kongres?
Je to dôstojné podujatie, na ktoré sa vždy veľmi teším, fundované prednášky, hlavne z oblasti legislatívy, stretnutie s kolegami, s priateľmi z fakulty aspoň raz za rok, kde si vzájomne vymeníme názory, podporíme sa a uvoľníme.
Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?
Mám dve dcéry, jednu 18 ročnú, druhú 7 ročnú, ktorej teraz musím venovať viac času, pretože sa učíme čítať a písať. Stále mám rozčítanú nejakú knihu, rada si zájdem do kina na dobrý film, do divadla alebo na koncert. Cvičím jogu, čo ma veľmi baví a ak môžem, aspoň raz za rok absolvujem niekoľkodňový jogovo-meditačný pobyt.
Spracovala a foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová
Rozhovor bol uverejnený v časopise Lekárnik 02/2019
