- časť rozhovoru
„Zdravotné poisťovne by mali mať zákonnú povinnosť zaplatiť nemocniciam za vykonané služby” – vyjadril svoj názor predseda Lekárskeho odborového združenia a detský lekár MUDr. Peter Visolajský v druhej časti rozhovoru zameranom na problematiku zdravotných poisťovní a uhrádzania poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Viac sa dočítate na nasledujúcich stranách.
1. Pluralitný systém zdravotného poistenia sa v Slovenskej republike uplatňuje od 1. januára 1995, kedy zákonom č. 273/1994 Z. z. vznikla Všeobecná zdravotná poisťovňa. Od zavedenia pluralitného systému zdravotného poistenia vzniklo na Slovensku postupne 14 zdravotných poisťovní. V roku 2012 za ministerky Zuzany Zvolenskej vznikla akciová spoločnosť s názvom Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. Doteraz sa však nepodarilo zriadiť na Slovensku unitárny systém zdravotného poistenia, ako je to v niektorých európskych krajinách. Aký máte názor na túto problematiku vy? Podľa čoho by si mal poistenec na Slovensku vyberať zdravotnú poisťovňu?
Je to zložité. U nás sa oddelil vzťah pacient a zdravotná poisťovňa, takýto vzťah u nás v podstate už neexistuje. Pre pacienta je jedno, do ktorej zdravotnej poisťovne odvádza svoje peniaze, pretože ústavou má garantované, že v ktorejkoľvek nemocnici ho musia ošetriť. Problém je, že tieto nemocnice, hlavne štátne, nemajú garantované, že zdravotná poisťovňa za to ošetrenie aj zaplatí. Mal by tu fungovať nejaký trh v poisťovníctve – máme na Slovensku zvláštny stav v tom, že ja ako lekár musím ošetriť každého pacienta, ktorý ku mne príde podľa štandardov najmodernejšej medicíny. To je garantované ústavou a prikazuje mi to zákon. Zamestnanec / pacient má zákonnú povinnosť platiť zdravotné poistenie zdravotnej poisťovni. V tomto trojuholníku je chyba v tom, že zdravotná poisťovňa k nemocnici a ambulancii nemá žiadnu zákonnú povinnosť zaplatiť za ošetrenie jej klienta. Toto bola jedna zo 4 požiadaviek Lekárskeho odborového združenia v roku 2011, aby zdravotné poisťovne mali povinnosť zaplatiť adekvátnu sumu za adekvátne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Na to, aby nám tu fungoval trh v zdravotnom poistení, musí v tom trojuholníku nemocnica či poskytovateľ a pacient a zdravotná poisťovňa fungovať aj zákonná povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť za vykonanú službu. Vtedy sa naše nemocnice nebudú zadlžovať a vtedy pri záchrane životov nebudeme my lekári tvoriť dlh štátu. Potom budú mať len zdravotné poisťovne menšie zisky ako dnes.
Druhou deformitou systému zdravotného poistenia na Slovensku je, že tu je jeden majiteľ, ktorý prepája zdravotnú poisťovňu s poskytovateľmi. Ide o krížové vlastníctvo finančnej skupiny Penta, ktorá – vlastní zdravotnú poisťovňu, nemocnice, lekárne, dokonca si už vyrába lieky, je prepojená aj na laboratóriá a záchranky. Toto je absurdita, ktorá nefunguje nikde vo svete. Napríklad v Nemecku zdravotné poisťovne môžu vlastniť nemocnicu, ale len v tom prípade, ak je tam viac vlastníkov, viac zdravotných poisťovní. Neexistuje ale, aby jeden majiteľ zdravotnej poisťovne vlastnil zároveň nemocnicu.
To, čo by pomohlo pacientovi sa trošku zorientovať aj v zdravotných poisťovniach by mohlo byť to, čo sme ako Lekárske odborové združenie už navrhovali a čo je bežné napríklad aj v Rakúsku – aby zdravotné poisťovne raz ročne posielali pacientom výpisy z ich účtu. V takomto elektronickom výpise, by si mohol pacient skontrolovať účet, na ktorý posiela zdravotnej poisťovni peniaze, koľko dostal lekár, koľko stáli lieky a hospitalizácia. Pacient by videl, čo koľko stojí a ľudia by si viac vážili svoje zdravie, pretože na Slovensku máme ľudí, ktorí sa viac starajú o svoje auto ako o svoje zdravie. Bol by som rád, keby pacienti vnímali, koľko ktorá zdravotná poisťovňa platí lekárom a tiež sa spýtali lekára, s ktorou zdravotnou poisťovňou je najspokojnejší. Súkromné zdravotné poisťovne výrazne šetria na nemocniciach. Potom to všetci splácame na daniach dvojnásobne, pretože tie peniaze už raz odvedú ľudia súkromným zdravotným poisťovniam, tie ale nezaplatia za liečbu nemocniciam, vznikne dlh a potom to my všetci musíme zaplatiť z rozpočtu. A súkromným zdravotným poisťovniam vznikne zisk.
Zneužívanie pohotovostnej služby
2. Lekári upozorňujú, že niektorí pacienti využívajú zdravotný systém na Slovensku, lobovali ste za LOZ, aby systém fungoval formou indikovanej a neindikovanej liečby?
Je tu obrovský problém na Slovensku so zneužívaním záchrannej služby. Ľudia niekedy využívajú RZP a RLP ako taxík. Často pacient príde v noci o druhej / o tretej s nie tak závažnými problémami do nemocnice a ak sa opýtam ako lekár, prečo ste si na takéto ťažkosti volali sanitku, často sa mi dostane odpovede, pretože nemáme auto. Pritom mohol počkať s podobnými ťažkosťami do rána na obvodného lekára. Tu je chyba v prvom rade u zdravotných poisťovní, ktorým je jedno, čo sa s pacientom deje, lebo oni odvedú nemocnici len toľko peňazí, koľko chcú.
Keby zdravotné poisťovne museli platiť za všetko, čo s pacientom my ako lekári vykonáme, aj za to zneužitie poskytnutia lekárenskej starostlivosti, tak by začali trošku tlačiť aj na pacientov, ktorí služby v nemocnici často zneužívajú.
Ak ste zdravý v Nemecku a nevyužijete lekára, na konci roka vám zdravotná poisťovňa vráti finančný bonus. To je tá pozitívna motivácia. Na Slovensku je zvykom skôr represia, ale pozitívne motivovanie je vždy v prospech pacientov a slušných ľudí. Keď zavedieme poplatky na pohotovosti, doplatia na to slušní a disciplinovaní pacienti, ktorí naozaj potrebujú zdravotnú starostlivosť, ale aj tých 10 € môže byť pre nich problém, s čím sa ako lekár z praxe stretávam. Tí, čo chodia aj s banalitami na urgenty a pohotovosti, tých ani 10 eur neodradí. Najväčšiu chybu v zneužívaní vidím v zdravotných poisťovniach. Vo Švajčiarsku či v Belgicku vy ako pacient za hospitalizáciu alebo za ošetrenie u lekára zaplatíte plnú sumu a po vyšetrení vás pošlú do pokladne nemocnice, kde to vyplatíte. Za hospitalizáciu alebo za operáciu vám vypíšu účet a dostanete blok, s ktorým potom idete do svojej zdravotnej poisťovne a tá vám tie peniaze vráti zo zdravotného poistenia. Myslím, že toto je spravodlivejšie riešenie aj pre nemocnice. Zdravotná poisťovňa by mala komunikovať so svojim klientom či bol u lekára zbytočne alebo nie. Je nespravodlivé sa tváriť, že je správne, aby zneužívateľov riešil lekár či nemocnica. Je to na manažovaní financií zdravotných poisťovní, ktorá sa má starať o peniaze, ktoré tam ľudia dávajú.
Zdravotná poisťovňa by mala komunikovať so svojim klientom či bol u lekára zbytočne alebo nie. Je nespravodlivé sa tváriť, že je správne, aby zneužívateľov riešil lekár či nemocnica. Je to na manažovaní financií zdravotných poisťovní, ktorá sa má starať o peniaze, ktoré tam ľudia dávajú.
Pán minister Drucker (v čase, keď bol ministrom zdravotníctva) síce kázal nemocniciam vyberať poplatky, ale pri kritike verejnosti, že chce poplatky od tehotných žien, povedal, že nemocnice sa mali správať ľudskejšie. Pre mňa je však záväzný zákon, v ktorom pán minister veľmi jasne hovorí, kedy mám vybrať poplatok 10 € a kedy 2 €. Tento zákon sa nedá nijako obísť. Ak ku mne na pohotovosť príde pacient a ja ho neprijmem do nemocnice, tak musí v noci platiť 10 €. Teda vyjadrenie pána ministra Tomáša Druckera o tom, že by sme sa mali správať ľudskejšie, mi prídu až trápne, lebo on je právnik, tak by nám mohol v jeho zákone ukázať, kde dáva lekárovi možnosť správať sa inak, ako káže zákon. Ja a ani náš nemocničný právnik to tam nevidíme. Sťažuje to prácu lekára, ktorý v noci musí riešiť ešte nedisciplinovaného pacienta, ktorému sa nechcelo ísť k obvodnému lekárovi a ktorý odmieta platiť poplatok za ošetrenie a zatiaľ pacienti s vážnymi problémami musia na pohotovosti čakať v rade. Funguje to takto aj v iných krajinách? Nemyslím si.
3. Ako je to na Slovensku s pacientskými organizáciami a riešením sťažností od pacientov? S akými reakciami od pacientov sa ako lekár najčastejšie stretávate?
Dnes primár niekedy celý deň len píše odpovede pacientom na sťažnosti a nemá ani čas na pacientov na oddelení. Na Slovensku chýba inštitúcia, ktorá by vybavovala takéto sťažnosti v prospech pacientov. Teória bola kedysi taká, že to bude robiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale ten si túto funkciu neplní a ani na to nemá dostatočné kompetencie. Dlho sa hovorí o pacientskom ombudsmanovi, bolo by však potrebné tento problém riešiť skôr sfunkčnením toho úradu a nie zbytočným vytváraním nového. Tiež by to pomohlo pacientom dovolať sa spravodlivosti, keby na to mali efektívnu inštitúciu, ktorá by im poradila. Toto na Slovensku chýba.
Spracovala: Mgr. Alexandra Pechová
Foto: archív MUDr. Petra Visolajského
