„Často sa stretávame s tým, že pacienti, hlavne tí dlhodobo nastavení na istú liečbu, sa nemajú lepšie. Potom zistíme, že lieky zle užívali,“ hovorí MUDr. Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia, ktorý nám otvorene porozprával, ako by mala fungovať spolupráca lekárnika a lekára a ako vníma postavenie lekárnikov v našej spoločnosti. Priblížil nám aj najvážnejšie problémy v slovenskom zdravotníctve. Ako detský lekár sa môže fundovane vyjadriť aj k aktuálnym témam, ktoré sa týkajú stavu slovenského pôrodníctva. Zásadný a hlavný problém slovenského zdravotníctva však vidí v systéme zdravotníctva Slovenskej republiky a v zlyhávaní konkrétnych ľudí na konkrétnych pozíciách.
- Priblížte nám, čomu presne sa venuje Lekárske odborové združenie.
LOZ je združenie, ktoré zastupuje nemocničných lekárov. V každej fakultnej nemocnici máme dané združenie. Celoslovensky ich zastrešuje celoslovenský LOZ. Naša práca spočíva v prvom rade v ochrane lekárov, ktorých združujeme. Zastavili sme privatizáciu nemocníc, takže máme aj také aktivity, ktoré presahujú problémy slovenských nemocníc. Viacero káuz, ktoré odzneli v slovenskom zdravotníctve sme vyniesli na svetlo sveta a veľa z nich sme aj úspešne vyriešili. Som preto hrdý na lekárov, ktorých zastrešujeme. Myslím, že aj na úrovni komunikácie s Ministerstvom zdravotníctva SR aj s odbornými inštitúciami sme urobili kus dobrej práce a snažíme sa v tomto smere zlepšovať slovenské zdravotníctvo.
- Aké sú podľa vás najvážnejšie súčasné problémy slovenského zdravotníctva?
V súčasnosti najvážnejšia vec je nedostatok sestier a výstavba novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Otázka znie, či budeme mať koncovú nemocnicu na úrovni európskych krajín so všetkým tým, čo má koncová nemocnica štátu mať. Pretože sa tu bijú záujmy s finančnou skupinou, ktorá stavia nemocnicu na Boroch. Tu je to už len o tom, kto prvý postaví nemocnicu, ten bude mať personál. To je vážna hrozba pre koncovú nemocnicu Slovenska. Vidíme, že kompetentní výstavbu štátnej koncovej nemocnice výrazne zdržujú a javí sa nám to ako úmysel.
- Pred takmer dvomi rokmi sieť nemocníc Svet zdravia zavrela pôrodnicu v Banskej Štiavnici. Tento rok sa situácia opakuje a od februára 2018 Svet Zdravia patriaci finančnej skupine PENTA chcel zatvoriť aj pôrodnicu vo Svidníku. Ako dôvod uviedli, že majú nedostatok atestovaných lekárov. Ohrozí podľa vás absencia pôrodnice vo Svidníku požadovanú dostatočnú zdravotnú starostlivosť pre rodičky v tomto regióne?
V odborných kruhoch sa za bezpečnú pôrodnicu pre pacientov pokladá taká, kde personál má dostatočné skúsenosti, teda pôrodnica s minimálne 500 pôrodmi za rok. Ak tento počet pôrodov klesne, tak gynekológ a ani sestry nemajú dostatočné skúsenosti na to, aby zvládli aj komplikované prípady. Svidnícku pôrodnicu nechali umrieť už dávno pred ohláseným zatvorením.
Nemyslím si preto, že odporučenie pána ministra, aby ženy chodili viac rodiť do tejto pôrodnice, je v poriadku. Obávam sa, že vlastnej manželke by tiež takto neporadil, aby išla rodiť do Svidníka. Skôr by som radil, aby ženy išli rodiť do pôrodnice, kde má personál dostatočné skúsenosti aj pre možné komplikácie pri pôrode. Som pediater a chodievam k pôrodom, kde veľmi často vzniknú ťažké situácie. A v takýchto situáciách rozhodujú minúty a niekedy sekundy a skúsenosti personálu. Tu apelujem na vážnosť, čo sa týka skúsenosti personálu v nemocnici. Vo Svidníku skôr zlyhala kontrolná činnosť MZ SR a zdravotných poisťovní, ktoré majú kontrolovať kvalitu a počet personálu na jednotlivých oddeleniach. Zdravotná poisťovňa by ani nemala uzatvoriť zmluvu s nemocnicou, ktorá nemá dosť personálu. Čudujem sa, ako táto pôrodnica mohla fungovať doteraz, keď mala 350 pôrodov za rok, ako ju mohli zdravotné poisťovne zazmluvniť a prečo ministerstvo nezasiahlo skôr. Zlyhal tiež manažment nemocnice, ktorý neriešil situáciu, keď bola ešte riešiteľná. Hľadať v tejto situácií nových gynekológov je už naozaj po funuse. A pritom okres Svidník má pôrodnosť takú, že by tam mohlo byť viac ako 500 pôrodov ročne. To svedčí len o kvalite pracoviska, že tam ženy nechcú rodiť.
Kauza Svidníckej pôrodnice nám tiež ukazuje, ako je u nás financované zdravotníctvo. Súkromná nemocnica sa trošku spätí a povie, že zatvára pôrodnicu a pán minister tam uteká na pomoc a núka jej štátnych lekárov a zmení debatu, či tam bude urgentný príjem (hoci analytici vyhodnotili, že to nie je vhodné), ktorý stojí kopec peňazí. Keď máme ale problémy v najdôležitejšej pôrodnici na Slovensku (po filmovom dokumente pani Limovej), kde sa naozaj poskytuje špičková medicína, tu sa už nepýtame, aké príjmy má pôrodnica s 2 500 pôrodmi, prečo nemôže mať normálne postele pre rodičky, prečo nedokáže fungovať z príjmov od zdravotných poisťovní. Ale pôrodnica vo Svidníku, ktorá má 350 pôrodov za rok, sa dokáže rekonštruovať a hľadať nových lekárov, tak predpokladám, že má dosť peňazí. Takže sa pýtam ako sú tieto dve pôrodnice financované? To by nám konečne mohli povedať zdravotné poisťovne, koho si zazmluvňujú a ako. Pozrime sa koľko stojí pôrod v Hainburgu a na Kramároch, kde máte špičkový tím. Hainburg je malá nemocnica a na Kramároch máme koncovú nemocnicu so skúsenými lekármi a neonatológmi. Tak lacno ako dokážeme odviesť pôrod na Slovensku, to nedokáže nikto iný v západnej Európe!
- Dokument Zuzany Limovej Medzi nami otvoril diskusiu o slovenskom pôrodníctve a ukázal realitu. Dokument poukázal na negatíva slovenského pôrodníctva na Slovensku, ktoré sa ale nijakým zmysluplným prostriedkom neriešia. Aký je váš názor? Vyrieši stav v slovenskom pôrodníctve prepustenie jedného gynekológa? Čo ako predseda LOZ navrhujete?
Netreba si dávať klapky na oči, určite je čo zlepšovať v slovenskom pôrodníctve, ale dokument bol veľmi subjektívne ladený. Nemôže sa stať, že pani režisérka povie do kamery, že jej pri prijatí dali „asi z pomsty” nejaké lieky, z ktorých jej tŕpli ústa a nedá priestor lekárovi, aby povedal, čo to vlastne dostala a prečo… Nie je fér povedať, že jej niekto zobral na celý deň čerstvo narodené dieťatko a nepovedať, prečo to tak bolo… Toto bolo v dokumente nie celkom fér komunikované. Mám pocit, že veci vyzneli oveľa horšie, ako v skutočnosti sú a to hovorím ako lekár, ktorý k pôrodom chodí. Na druhej strane veľa vecí tam bolo aj pravdivých a je veľmi dobré, že ľudia, pacientky a aj samotní zdravotníci to videli. To, čo tu zlyháva a bolo to odprezentované aj v dokumente je, že zamestnanci, lekári a sestričky by chceli robiť v lepších podmienkach, ale systém im to neumožňuje. Lekárske odborové združenie bolo asi jediné, čo požiadalo riaditeľstvo Univerzitnej nemocnice, aby bola stanovená komisia, ktorá by zistené negatíva preverila a navrhla riešenia.
Keď títo ľudia, ktorí sú v dokumente Medzi nami kritizovaní (lekári a sestry), odídu do Rakúska a vedia tam robiť super medicínu so spokojnými pacientmi a výbornými výsledkami, prečo to nevedia robiť na Slovensku? Pretože systém na Slovensku im to nedovoľuje. A toto je maslo na hlavu riaditeľa nemocnice a pána ministra zdravotníctva a aj predchádzajúcich ministrov. Často sa hovorí, že tu zlyháva štát, pravda však je, že tu nezlyháva štát, ale konkrétni ľudia na konkrétnych pozíciách. Keď si začneme všímať, kto pochybil a vyvíjať tlak na to, aby títo ľudia nezlyhávali, pretože my všetci sme pacienti, tak až potom sa veci začnú meniť k lepšiemu.
- Príkaz ministra zdravotníctva SR č. 3/2016 nariaďuje, aby akciové, rozpočtové a príspevkové organizácie i štátne podniky v pôsobnosti MZ vypovedali zmluvy lekárňam vo svojich priestoroch, ak im za to nehrozia žiadne pokuty či penále. Príkazom č. 3/2016 sa tiež zastavilo uzatváranie nových zmlúv, vrátane dodatkov. Zároveň bolo dotknutým zariadeniam nariadené, aby najmenej 90 dní pred skončením nájomného vzťahu s lekárňami požiadali o povolenie prevádzkovať lekáreň. Čo si myslíte vy o tejto téme?
V Nemecku, kde sú skryté záujmy v zdravotníctve striktne regulované a kde sa snažia obmedziť nekalé vplyvy na spotrebu liekov a preskripciu liekov motivovanú inak ako pre zdravie pacienta, platí pravidlo, že ani nemocnica nemôže mať nemocničnú lekáreň. V Nemecku je presne stanovené koľko metrov od nemocnice môže byť lekáreň. Myslím, že je dobrým riešením, aby v priestoroch nemocnice nebola žiadna verejná lekáreň, pretože sa tak zabráni iným skrytým záujmom. Spotrebu liekov treba strážiť a každý liek, ak je zle indikovaný, je nebezpečný pre pacienta, preto treba strážiť aj skryté motivácie vydávania a preskripcie liekov.
Spolupráca lekárnika a lekára
- Nastali zmeny aj v predpisovaní liekov. Po novom nesmie lekár pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny presiahnuť lehotu 12 mesiacov (pôvodne 6 mesiacov). Čo si myslíte ako lekár o tejto úprave v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach č. 362/2011 § 119 odsek 11?
Tu sa dotýkame problému, že podľa OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development) máme príliš veľa návštev pacientov u lekára a veľakrát sú tieto návštevy zbytočné. A naozaj pacienti s doživotnou diagnózou, ako napr. celiatik, ktorý má doživotne diétu, túto zmenu uvítajú. Je nezmysel, aby každý polrok chodil k lekárovi kvôli predpisu. Tieto veci treba preto odstrániť, aby sme pacienta jednak nepreháňali a tiež odľahčili ambulancie, pretože to zaťažuje aj ostatných pacientov pri čakaní. Takto to funguje aj v zahraničí a stačí sa len inšpirovať. V týchto prípadoch zmenu vítam.
- Je podľa vás dôležitá komunikácia a spolupráca medzi lekárom a lekárnikom? Je u nás táto komunikácia dostatočná, aj čo sa týka interakcie liekov?
Tá spolupráca sa v posledných rokoch zhoršuje. Je ale dôležité, aby mal pacient dobrého lekára, ale aj lekárnika. Vidím to v praxi, že je veľmi prospešné, keď lekár dokáže komunikovať aj s lekárnikom hlavne pri vážnych diagnózach.
Vadí mi trochu, že lekárnici ustupujú z odborných pozícií do pozície predavačov, ktorých sa z nich snažia robiť siete lekární. Bol by som rád, keby si lekárnici udržali svoju odbornosť, pretože je to v prospech systému a aj pacientov. O to lepšie sa budú pacienti mať, o čo kvalifikovanejšieho lekárnika budeme mať. Na to máme vytvorenú Farmaceutickú fakultu UK, aby sme mali výborných a kvalifikovaných lekárnikov a nie predavačov v lekárňach.
- V Poľsku od roku 2015 môžu niektoré lieky a zdravotnícke pomôcky predpisovať aj zdravotné sestry. Naše sestry by podľa Slovenskej lekárskej komory mohli predpisovať špeciálny zdravotnícky materiál ako obväzy, plienky, podložky, pomôcky pre inkontinentných, materiál na ošetrovanie rán a podobne, ale aj vybrané lieky a zdravotnícke pomôcky u pacientov, ktorí sú stabilizovaní v dlhodobej starostlivosti praktického lekára alebo špecialistu. Čo si myslíte o tomto návrhu, nemali by podľa vás byť niektoré kompetencie predpisovania lekárov prerozdelené aj do právomoci lekárnikov?
Lekári sa určite nebránia, ak sa kompetencie rozdelia aj medzi sestry či lekárnikov, ale musí to byť ustrážené v istých mantineloch, aby sme to neprešvihli a nebolo to na úkor pacienta. Na druhej strane mi vadí, že sestrám sa pridávajú kompetencie, ale ich ohodnotenie stagnuje. Pridáva sa práca, ale nie pláca.
Keby lekárnici mali viac možnosti využiť svoju odbornosť, ovplyvňovať liečbu a mať odborné rady, bolo by to výborné. Musíme začať od podlahy a podporiť aj lekárnikov, aby mohli robiť to, čo študovali.
- V Španielsku vďaka výskumnému programu a projektu Zväzu španielskych lekárnikov zistili, že ak farmaceut vykonáva službu farmakoterapeutického sledovania starších, chronických a polymedikovaných pacientov, návštevy pohotovosti sú znížené o 53 % a hospitalizácie o 60 %. U nás to nefunguje, čo si myslíte o prevedení takýchto kompetencií na lekárnikov?
Veľmi často sa stretávame s tým, že pacienti, hlavne tí dlhodobo nastavení na istú liečbu, sa nemajú lepšie napriek liečbe. Potom zistíme, že lieky zle užívali. Napríklad deťom s astmou rodičia zle podávajú inhalačnú liečbu, alebo si iní pacienti zle pichajú inzulín. Privítali by sme, keby odborník na lieky – lekárnik mal možnosť prejsť si to s takýmito pacientmi, pretože tá forma podania lieku je dôležitá. Lekár niekedy nemá čas kontrolovať ako pacient užíva dané lieky – k tomuto by mohol farmaceut výrazne prispieť.
- Tu ale zas vystáva otázka ohodnotenia lekárnika za poskytnutie odborného poradenstva, za čo na Slovensku nie je ohodnotený, hoci v iných krajinách Európskej únie je to bežná a samozrejmá vec, nemyslíte?
Súhlasím. Keby mal lekárnik možnosť kontrolovať liečbu, poisťovňa by nemusela dva roky platiť liečbu, ktorá pacientovi nepomohla. Keby to bolo postavené naozaj tak, že čím mám zdravšieho pacienta, tým ako poisťovňa viac zarobím, tak by to bolo aj v záujme zdravotnej poisťovne a určite by sa našli financie na takéto programy. Ale na Slovensku máme žiaľ systém nastavený tak, že čím je pacient viac chorý, tým viac sa na ňom zarába.
Aký štát, také zdravotníctvo?
- Informujú podľa vás médiá dostatočne laickú verejnosť o probléme vlastníctva lekární laikmi (sieťami lekární) a o liberalizácií v lekárenstve?
Slovensko a demokracia v našom štáte začína narážať na problém oligarchie. Česi to nazývajú novodobý feudalizmus. A nevyhli sa tomu ani niektoré médiá, ktoré ako vidíme, sú vlastnené finančnými skupinami a tie majú dosah na politikov, takže niektoré veci už nie je záujem v médiách komentovať. Pre demokraciu je to veľký problém.
- Tom Nicholson – investigatívny novinár kanadskej a britskej štátnej príslušnosti žijúci na Slovensku pri otázke, čo my občania môžeme spraviť s kauzou Gorila, keď jej vyriešenie od politikov čakať nemôžeme, povedal: „…jediné čomu rozumejú, sú peniaze. Takže bojkot je jedinou formou masovej akcie, ktorá by im mohla ublížiť, alebo aspoň upútať pozornosť. A myslím si, že ľudia by boli aj naklonení takejto veci, lebo od nich nežiada nič iné, než aby nešli do najbližšej lekárne Dr. Max a našli si inú lekáreň.“ Vo svojom blogu ste uviedli, že svoje názory zverejňujete, nie preto, že chcete robiť niekomu reklamu, ale preto, že si myslíte, že tu budeme mať len taký štát, aký si ho spravíme my. Čo môžeme my – občania a pacienti, lekárnici, lekári urobiť pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku, pre lepší štát?
Často počúvame na Slovensku, že máme zlý štát a že sa máme zle, lebo máme zlých politikov. To je omyl. Máme len takých politikov, akí sme my sami. Pokiaľ si to my sami ľudia nebudeme strážiť a nebudeme sa snažiť, aby sme mali lepších politikov, aby si finančné skupiny nedovoľovali, to čo si dovoľujú, dovtedy to nebude dobré. Keď už máme pocit, že u nás nefunguje súdnictvo ani polícia, stačí len, aby človek dal najavo danému politikovi, policajtovi a oligarchovi, že to, čo sa deje u nás na Slovensku, si viac nepraje. Myslím, že tá rada pána Nicholsona ako má bežný človek pristúpiť ku Gorile, je veľmi trefná. Ak máme naozaj pocit, že tá Gorila tu bola, a ten spis je pravdivý, každý človek môže k tomu aktívne pristúpiť. Je to naozaj maličkosť – namiesto tej lekárne si vyberiete inú lekáreň, namiesto tej banky inú banku a iný obchod ako ten, čo patrí danému oligarchovi.
spracovala: Mgr. Alexandra Pechová