Leptospiróza je zoonóza spôsobená baktériami rodu Leptospira, ktoré infikujú široké spektrum živočíšnych druhov vrátane človeka. Ide o celosvetovo rozšírené ochorenie, ktorého výskyt narastá v súvislosti s klimatickými zmenami, extrémnymi zrážkami a urbanizáciou. Vlhké prostredie výrazne podporuje prežívanie leptospír, ktoré sa môžu udržať vo vode či pôde celé týždne až mesiace.
Leptospiróza patrí medzi najvýznamnejšie bakteriálne zoonózy s environmentálne podmieneným výskytom. Baktérie rodu Leptospira prežívajú vo vlhkom prostredí, kolonizujú obličkové tubuly mnohých hostiteľov a dlhodobo sa vylučujú močom, čo zabezpečuje ich perzistenciu v populácii. Napriek relatívne nízkej incidencii v Európe je ochorenie považované za poddiagnostikované, pretože značná časť infekcií prebieha mierne alebo subklinicky. Z hľadiska verejného zdravia je dôležitá úzka spolupráca humánnej a veterinárnej medicíny; psy žijúce v blízkosti človeka môžu slúžiť ako sentinelový indikátor kontaminácie prostredia.
Etiológia a taxonómia
Rod Leptospira zahŕňa patogénne, intermediárne (mierne patogénne) a saprofytické druhy. Klinicky významné infekcie u ľudí spôsobujú najmä L. interrogans, L. borgpetersenii, L. kirschneri, L. noguchii, L. alstonii a L. santarosai. Tieto druhy sa delia na viac ako 250 sérovarov, adaptovaných na špecifické rezervoárové hostiteľské druhy.
Sérovar Icterohaemorrhagiae (rezervoár: potkan) je najčastejšie spájaný s ťažkým priebehom u človeka. Sérovar Canicola je typicky viazaný na psa, Hardjo na hovädzí dobytok, Pomona na ošípané, Grippotyphosa na hlodavce v prírodných…
Text bol publikovaný v rubrike Veterina (Lekárnik 1/2026), kde nájdete aj jeho pokračovanie.
autorka: Dr.h.c. prof. MVDr. Jana Mojžišová Vaščinec, PhD.
Katedra epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
