Lacidipín
Vo farmaceutickej chémii — chémii liečiv, evidujeme vo vývoji niektorých skupín liečivá 1., 2., alebo aj 3. generácie, ktoré sa medzi sebou líšia vo fyzikálno-chemických a farmakokinetických vlastnostiach, toxicite, ktoré sa prejavia väčšinou aj v dĺžke účinku. Príkladom sú penicilíny, cefalosporíny alebo antihypertenzíva.
V skupine antihypertenzív typu 1,4-dihydropyridínov do 1. genenerácie patrí napr.: nifedipín, do 2. generácie: nirendipín, nisoldipín, nimodipín, isradipín, felodipín, nicardipín, nilvadipín alebo barnidipín a do 3. generácie amlodipín, lecandipín alebo lacidipín (D. Steinhilber, M. Schubert-Zsilavecz, H. J. Roth: Medizinische Chemie. Targets und Arzneistoffe, Deutscher Apotheker Verlag Stuttgart, 2005).
Lacidipín bol pripravený v roku 1986 vedeckou skupinou C. Semeraro et. al., v anglickej fi rme Glaxo a na jeho prípravu im bol udelený patent Ger. pat. 3.529.997. Jeho základom je príprava 1,4-dihydropyridinu. Prípravu neskoršie patentovali v roku 1989 aj v USA (U.S. pat. 4.801.899). Účinok lacidipínu potvrdil kolektív M. Salara (Clin. Pharmacol. Ther. 46, 94, 1989) a v tom istom roku ho uviedli do klinickej praxe.
Lacidipín sa vyskytuje v E a Z forme, pričom terapeuticky účinná je iba E forma na vinylovej skupine.
Štúdium vzťahu medzi chemickou štruktúrou a účinkom ukázalo, že podmienkou účinku je 1,4-dihydropyridínové jadro, ktoré je v 4 polohe substituované fenylom. Fenyl môže byť v polohe 2- alebo 3- substituovaný lipofilným atómom chlóru alebo skupinou NO2. Dôležitá je 3- a 5- poloha na 1,4-pyridínovom jadre, ktorá musí byť esterifikovaná metylovou alebo etylovou skupinou. V polohe 2 a 6, 1,4 dihydropyridínového jadra sa osvedčila substitúcia dvomi metylskupinami.
Pri biotransformácii v ľudskom organizme, na ktorej sa v pečeni podieľa hlavne cytochróm P 450, dochádza k zmene 1,4-dihydropyridínového skeletu na aromatický kruh, k hydrolýze esterov v polohe 3 a 5. Metyl skupiny v polohe 2,6- sa oxidujú na primárne alkoholické skupiny a fi nálne metabolity sú vylučované obličkami do moču (E. Mutschler, G. Geisslinger, H. K. Koemer, M. Schäfer-Korting: Arzneimittelwirkungen, Wissenschaftlische Verlagsgesselschaft, mbH, Stuttgart, 2001).
Mechanizmus účinku spočíva vo vazodilatácii hladkej svaloviny ciev, ktorá je vyvolaná blokáciou vápnikového kanála. Eliminačný polčas je 8 hodín a denná dávka obvyklá pri liečení anginy pectoris je 2 – 4 mg (D. Lincová, H. Farghali et al.: Základní a aplikovaná farmakologie, Galén a UK, Praha, 2002).
U nás je v klinickej praxi lacidipín v 2, 4, 6 mg tab fi rmy Glaxo Group, Veľká Británia, ktorý sa odporúča na liečbu hypertenzie v monoterapii alebo v kombinácii s inými antihypertenzívami, ako sú beta blokátory, diuretiká alebo ACE inhibítory. Je kontraindikovaný pri precitlivenosti pacienta na zložky lieku, u pacientov s kongenitálnym alebo získaným predĺžením QT intervalu, pacientov liečených liekmi, ktoré predlžujú QT interval, v tehotenstve a pri dojčení (Manuál – Lieky registrované v Slovenskej republike, Pharmamonitoring, Bratislava, 2009).
Jeho systémový chemický názov je: 3,5-dietyl-{2-[(E)-3-(tercbutoxy)-3-oxoprop-1-en-1-yl]fenyl}-2,6-dimetyl-1,4-dihydropyridín-3,5-dikarboxylát. Zámenný chemický názov je: dietyl (E)-4-[2-[(terc. butoxykarbonyl)vinyl fenyl]-2,6-dimetyl-1,4-dihydropyridín-3,5-dikarboxylát.
Najčastejšie ochranné známky sú: Lacipil, Lacirex, Motens, Caldine, GX 1048-1048 alebo GR-43659.
autor:
Dr. h. c., prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD.
Farmaceutická fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave
