Kremík (Silicium, Si) je významný stopový prvok. V bežnej strave sa najčastejšie vyskytuje najmä v potravinách rastlinného pôvodu (obilné zrná a obilné výrobky, mrkva, cvikla a i.). Zo živočíšnych zdrojov sú na kremík najbohatšie vajcia, avšak obsah kremíka je tu oveľa nižší, napr. v porovnaní s jačmenným sladom ide o 2 – 4 mg / 100 g oproti 210 mg / 100 g.
Kremík a zdravie
U dospelého človeka sa odhaduje denný príjem kremíka v rozmedzí 9 až 14 mg, niektoré literárne zdroje však hovoria až o dvojnásobku. Po 25. roku života sa znižuje rozsah jeho vstrebávania zo stravy, a tým aj jeho schopnosť účinne zasahovať do príslušných fyziologických dejov (tvorba kolagénu a pod.).
Už koncom 70. rokov bol preukázaný priaznivý vplyv oxidu kremičitého na významné zvýšenie objemu špongióznej (trámcovitej) kosti. Kremík je tiež zapojený do radu biochemických funkcií, vrátane metabolizmu kostí. Je nevyhnutný pre tvorbu kolagénu a glykózaminoglykánu, pre esenciálne komponenty medzibunkovej hmoty spojivového tkaniva, teda nielen pre kosti, ale tiež chrupavky a väzivá. Nedostatočný príjem kremíka sa prejavuje horšou kvalitou týchto tkanív.
Niektoré práce naznačujú aj možný vzťah medzi nízkym príjmom kremíka a zhoršenou pamäťou. Kremík podporuje absorpciu a využitie ďalších minerálnych prvkov, ako sú horčík, meď, vápnik, ale tiež vitamín D a uplatňuje sa v regulácii bunkového cyklu bielych krviniek, čím v konečnom dôsledku ovplyvňuje imunitnú a zápalovú odpoveď. Rovnako ako v rastlinách, aj v našich bunkách sa podieľa na prenose signálu, pretože sa viaže na špecifické miesta kľúčových bielkovín. Možno povedať, že tieto mechanizmy pôsobenia ovplyvňujú duševné zdravie, imunitu a aktivitu množstva génov vplývajúcich na prestavbu kostného tkaniva. S ohľadom na uvedené sa predpokladá priaznivý vplyv kremíka pri ochoreniach spojív, najmä kostí; ďalší prínos je uvádzaný pri ochoreniach kože a kožných adnexov.
Biologická dostupnosť kremíka je často limitovaná. Nezáleží ani tak na jeho množstve v konzumovanej strave, ale skôr na konkrétnej forme. Ani bežne používaná kyselina kremičitá želaný efekt neposkytuje, pretože podlieha polymerizácii, ktorá zabraňuje potrebnej absorpcii. Aktuálne je preto na účely suplementácie kremíkom využívaná bioaktivovaná forma kyseliny ortokremičitej (OSA). Bioaktivácia zabraňuje vzniku ťažko vstrebateľných polymérov, t. j. stabilizuje monomerickú formu, ktorá je predpokladom pre vyššiu absorpciu a využiteľnosť kremíka. Takýto kremík potom môže byť využitý vo vyššie predstavených fyziologických pochodoch, najmä vo vzťahu k zlepšeniu biomechanických vlastností kože, facilitovanému hojeniu rán a samozrejme vzhľadom k ovplyvneniu tvorby kolagénu, čiže vo vzťahu k zdravým chrupavkám a kostiam.
Literatúra u autora
Autor: MUDr. Jiří Slíva, Ph.D.
Ústav farmakológie, 3. LF UK, Praha
článok bol uverejnený v októbrovom čísle časopisu Lekárnik
